Afrika

Afrika

• rozloha : 30 miliónov km 2
• počet obyvateľov: 661 miliónov
• Afrika sa radí svojou rozlohou a počtom obyvateľov na druhé miesto na svete za Áziu
• sahel - suchá savana, kde dlhotrvajúce sucho spôsobuje hladomory, v tomto pásme sa púšť rozširuje smerom na J, úbytok trávy kvôli dobytku

• hospodárske porovnanie:
-S Afr.: - najviac napojená na európsku ekonomiku, čo prispelo k hospodárskej
vyspelosti
- štáty sú bohaté na nerastné suroviny, najväčším odberateľom ich surovín
(ropa, zemný plyn, fosfáty) je Európa
- stredomorské hospodárstvo produkuje citrusy, zeleninu, olivy, datle,
figy, mandle, korok a bavlna - pobrežné pásmo a dolina Nílu poskytuje
najlepšie podmienky na osídlenie a hospodárstvo
- štáty sú závislé od vývozu surovín
- tradícia islámu veľmi silná
- Európa poskytuje akýsi únik kvalifikovaných pracovných síl z Afriky,
z V časti odchádzajú za prácou hlavne do ropných štátov Perzského
zálivu (najdôležitejšia svetová námorná dopravná cesta, vo vojne
strategické miesto)
- v púšti sa hospodárstvo sústreďuje do oáz, ktoré sú križovatkami cestnej a
karavanovej dopravy
- Z Afr.: - bývalé belgické kolónie
- štáty pri pobreží Atlantického oceána, Guinejského zálivu (má významný
hydroenergetický potenciál- rieky Volta, Niger..), západnej časti
Sahelu a ostrovné štáty
- veľké zásoby nerastných surovín (ropa, bauxit, rudy, diamanty...)
- základ ekonomiky tvorí poľnohospodárstvo, v priemysle prevláda ťažba
surovín, avšak väčšina štátov trpí nedostatkom potravín a musí ich
dovážať
- doprava je málo rozvinutá
- štáty Sahelu patria medzi ekonomicky chudobnejšie krajiny sveta (Mali,
Niger, Čad, Sudán, Etiópia, Somálsko)
- hospodársky vyspelejšie štáty tejto oblasti sú Senegal, Pobrežie slonoviny
a Ghana
- Str.A.: - tvoria ju štáty Konžskej a Čadskej panvy s priľahlým atlantickým
pobrežím
- prírodné a hospodárske pomery týchto štátov sú veľmi rozdielne, severná
časť je súčasťou Sahelu, stredná má rovníkové podnebie a južná tropické
suché podnebie
- oblasť má veľké zásoby nerastného bohatstva (Zair - svetové zásoby
medi, uránu, kobaltu, cínu, mangánu a diamantov) a najväčšie
hydroenerg. zdroje Afriky
- prevláda poľnohospodárstvo - na severe je kočovný chov hovädzieho
dobytka, rovníková oblasť sa vyznačuje významnou ťažbou dreva (ňou
sa neustále znižuje plocha tropického dažďového lesa)
- tropické dažďové lesy sú zásobárňou vzácnych drevín
- väčšiemu využívaniu prírodných zdrojov bráni nevybudovaná doprava a
politická nestabilita
- štáty v povodí Konga využívajú vnútrozemské vodné cesty
- V Afr.: - hospodársky zaostalejšie štáty (od horného toku Nílu až po jazero
Malawi)
- krajiny takzvaného afrického rohu (Etiópia, Somálsko a juh Sudánu) sú
súčasťou Sahelu
- oblasť má malé zásoby nerastných surovín, spracovateľský priemysel je
málo rozvinutý
- poľnohospodárstvo (hornaté vnútrozemie a náhorné plošiny) - vývozné
plodiny sú káva, čaj, tabak a sisal
- v niektorých štátoch (Etiópii, Tanzánii, Keni a najmä v Somálsku) má
živočíšna výroba rozhodujúci podiel (na savanách), aj safari
- vnútrozemské štáty majú nepriaznivú geografickú polohu voči
hospodárskym aktivitám, ktoré sa sústreďujú na pobreží
- dôležitú hospodársku funkciu východoafrické jazerá (doprava, lov rýb,
cestovný ruch)
- veľké hladomory ( Somálsko, Etiópia, Sudán) spôsobujú dlhotrvajúce
suchá a občianske vojny
- Cestovný ruch v Keni a Tanzánii
- J Afr.: - pokladá sa za hospodársky najvyspelejšiu oblasť (hosp. zaostalejšie sú
tam štáty Mozambik, Angola a Madagaskar)
- juhovýchodná časť má priaznivejšie prírodné podmienkyi pre
poľnohospodárstvo ako západná (vplyv studeného Benguelského prúdu),
západná časť poskytuje bohatstvo ropy, zemného plynu a diamantov
- Juhoafrická republika (JAR) tvorí akoby jadro hospodárskeho rozvoja,
tamojšie veľké nerastné bohatstvo sa stalo základom priemyselného
rozvoja, 50% HDP tvoria služby, najväčšia tepelná elektráreň na svete
- Zambia má výrazné postavenie v oblasti s vyspelým ťažobným
priemyslom a spracúvaním farebných kovov
- Angola má veľké zásoby ropy a zemného plynu
- typické veľké rozdiely v poľnohospodárskej a priemyselnej výrobe, vedľa
primitívneho naturálneho hospodárstva existuje moderná veľkovýrobaä,
mechanizácia a automatizácia

• obyvateľstvo:
- desatina svetovej populácie, ale na produkcii a obchode sa podieľa iba
1%
- počet obyvateľov rastie ročne o 3%, ale HDP na jedného
obyvateľa klesá
- rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné, k čomu prispieva
nielen prírodné podmienky, ale aj historické faktory
- osídlenie kontinentu je v priemere 23 obyvateľov na 1 km2
- na veľmi nízkom stupni spoločenského vývoja
- asii 700 rôznych jazykov
- významnú úlohu zohráva náboženstvo – animizmus /viera v
existenciu nadprirodzených síl oživujúcich neživé predmety a prírodu
- Sahara rozdeľuje kontinent na 2 časti:
1. Severnú – prevažne obyvatelia bielej pleti /Arabi, Berberi,
Tuaregovia/, zvačša hovoria po arabsky a vyznávajú islam
2. Južná – južne od Sahary je rad etnických skupín /Bantuovia,
Sudánci, Niloti, Krováci, Pygmejovia, Hotentoti/

• desertifikácia: - Napríklad rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch sa nemalou mierou podieľa na dezertifikácii. Pestovanie podzemnice totiž v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu pôda stráca vlhkosť a živiny a mení sa na púšť. Aj chovanie dobytka (tiež sa to týka hlavne afrických štátov) si vyberá svoje dane. V období najväčšieho dopytu po hovädzine africké štáty rozšírili chov, aby predajom zlepšili svoju ekonomickú situáciu. No zvieratá potrebovali veľa vody, a tak sa vodné zdroje zmenšovali, až napokon i spolu so zeleňou úplne vymizli. Ďalším dôvodom vznikania púští sú obdobia sucha, mesiace bez dažďov, kedy rastliny nemajú dostatok vlahy. Ak sú navyše spásané, spaľované, či inak likvidované neprimerane rýchlo, nestíha u nich prebehnúť proces reprodukcie.

• vznik a typy púští: - Klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Tak vznikajú suché oblasti ako Sahara, kde je cez celý rok vysoký tlak vzduchu. Vetry z týchto oblastí fúkajú preč a vysoký tlak vzduchu bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť až do púšte.
Ďalší typ púšti vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými
hrebeňmi alebo rozsiahlými zemskými pásmi pred mrakmi, prinášajúce vlahu (Dračie
vrchy).
Tretí typ púšte vzniká poblíž pobrežia, kde sú vetry ochladzované studeným
oceánskym prúdením. Vetry prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom, a keď sa
dostanú na pevninu, vzduch sa ohrieva a odoberá vlhkosť.

• JAR:
- Objavenie - koloniźacia Holanďanmi: Koncom 15. storočia vyplával z prístavu Vasco de Gamma, ktorý mal za úlohu nájsť novú obchodnú cestu po mori do Indie, pretože pozemská bola neprechodná kvôli Arabom. Holandskí obchodníci na Kapskom polostrove vystavili námornú stanicu (polovica cesty do Orientu), postupom času sa osada rozrastala, dovážali sa otroci (stred. Afr., India, JV Ázia) ako lacná pracovná sila, čím sa zvyšoval i počet miešancov. Dorozumievacím jazykom sa stala zjednodušená holandština s kapským dialektom so slovíčkami z iných jazykov - zárodok afrikánštiny (jeden z dnešných úradných jazykov).
Búri - holandský farmári, ktorý tiahli ďalej do vnútrozemia, aby si obsadili úrodnú pôdu a veľké pláne na chov dobytka (2. pol. 17. stor. a 1. pol. 18. stor.), preto nastalo i veľa vojen medzi Búrmi a pôvodným obyvateľstvom, cítili sa nadradení (začali sa považovat aj za pôvodných obyvateľov J Afr.).
- Koloniz. Angličanmi: Briti sa rozhodli obsadiť Kapské mesto, aby zabránili zvyšujúcemu sa vplyvu Francúzov v tejto oblasti, preto fr. vojska vpadli do Holandska (1795). Briti sa ihneď dostali do konfliktov s Búrmi, lebo sa snažili podrobiť si ich (zrušili otroctvo, povolávali msonárov za účelom viery, ochrany pred neľudským zaobchádzaním búrov, vzdelávania,...). Búri sa veľmi búrili a preto odišli ďalej na sever, kde si založili 2 nové štáty: Transvaal a Oranžský slobodný štát. V 19. stor. nasledovalo rýchle osídľovanie britskými kolonistami - mestá rozkvitali. 1911 - Britská kolónia.
Diamantová horúčka: Do J Afr. začali prúdiť tisíce hľadačov diamantov, zlata z celého sveta. Prilákalo to mnoho cudzincov nazývaných uitlanders, čo malo za následok ,,precudzenie“ krajiny a prevýšenie domácich obyvateľov (koniec 19. stor.).

- Búrske vojny: V roku 1899 prezident Transvaalu vyhlásil Britom vojnu za obhajovanie slobody a nezávislosti Búrov, Briti vyhrali. Podpísanie mierovej zmluvy - hlavným bodom bolo stratenie nezávislosti búrskych republík a podradenie sa britskej vláde a neudelenie volebného práva domorodcom a miešancom. V roku 1910 bola vyhlásená Juhoafrická únia so 4 provinciami (Kapsko, Natal, Oranžský slobodný štát a Transvaal).
- Politika apartheidu = dôsledná politická, spoločenská a územná rasová segregácia. Uzákonené v roku 1948 vyhraním volieb nacionalistickej Národnej rady. Vychádzal z pocitu ohrozenia a obavy napadnutia farebnou väčšinou, chceli mať zaručený stály prísun lacnej pracovnej sily. Černochom nebolo uznané občiansto JAR; zakázané zmiešané manželstvá; obyvateľstvo bolo rozdelené do 4 rasových skupín: biele, čierne, farebné a indické; zakazoval sexuálny styk príslušníkom rôznych rasových skupín; pre určitú rasovú skupinu boli vyhradené rezervácie na obchodovanie a bývanie (mohli ich opúšťať iba pokiaľ boli v pracovnom pomere s bielym zamestnávateľom); všetky mestá boli vyhlásené za biele oblasti a žiadny Ind, černoch či miešanec nemohol byť bez povolenia na tejto pôde dlhšie ako 72 hodín; domorodci potrebovali pasy na pobyt v bielych oblastiach inak boli zatknutí; oddelenie styku rôznych rás na verejnosti (oddelené lavičky v parku, vchody a prepážky na poštách, autobusy, železničné vagóny,...); oddelenie škôl a univerzít.
Bantustany - samostatné kmeňové štáty.
- Svet nebol spokojný s vývojom v J Afr., ale žiadne vážnejšie kroky nepodnikol. Nesúhlas a tlak Commonwealthu, ich ázijských a afrických krajín, Británie, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu viedol v roku 1961 výstupu Juhoafrickej únie z Commonwealthu. V zápätí bola vyhlásená v roku 1961 Juhoafrická republika, samostatný štát (lebo VB odišla - odsudzovali apartheid, aj keď ho sami zaviedli).
Následovne sa polícii podarilo zatknúť Nelsona Mandelu na doživotie. JAR sa dostala koncom 70-tych a na začiatku 80-tych rokov do čím väčšej izolácie. OSN sa podarilo presadiť opatrenia proti vývozu tovaru, vylúčenie z OH, doporučovali prerušiť všetky diplomatické vzťahy, uzavrieť svoje prístavy a letiská jej lodiam a lietadlám.
Terorizmus, protesty a neustále nepokoje boli na dennom poriadku. Od roku 1985 až do 90-tych rokov bol vyhlásený mimoriadny stav.
- V roku 1990 bol za prezidenta vyhlásený Frederick Klerk, ktorý odvolal zákaz politických organizácií za slobodu, sľúbil prepustiť politických väzňov (aj Nelsona Mandelu), odvolať do pol roka výnimočný stav a previesť zmeny v súdnom systéme, vrátane trestu smrti. V roku 1991 už boli zrušené skoro všetky segregačné zákony a ostatné krajiny zušili embargá. Afrika sa stala jednotným suverénnym a demokratickým štátom (volebné právo pre všetkých.
1993 - Neson Mandela a Klerk dostali Nobelovu cenu za mier.
1994 - Prvé všerasové voľby, kde sa prezidentom stal Nelson Mandela.
- Súčastný stav: Veľmi bohatý zdroj surovín pomohol JAR ekonomicky sa nezruinovať i napriek všetkým hospodárskym blokádam. Momentálna situácia je katastrofálna - 34% obyvateľov žije na hranici životného minima, rozdiely medzi chudobnými a bohatými bielimi sa zmenšujú, ale medzi chudobnými a bohatými černochmi sa zväčšujú. 40% vrážd ostáva neobjasnených vďaka neochote čiernošských policajtov spolupracovať. Biely vlastníci obchodov a podnikov neudržia černochov pracovať, pretože akýkoľvek nátlak pre nich znamená rasizmus. Terajšia vláda je zostavená z bývalých teroristov a prezidenta, ktorý im na teroristické akcie dával rozkaz.

• SUDÁN:
- Vojenská konforntácia medzi S a J Sudánom sa začala v roku 1956, keď Sudán získal nezávislosť. Juh je obývaný prevažne čiernymi Afričanmi, ktorí význávaju kresťanstvo a animistické prírodné náboženstvá a S sú moslimovia spolu s hlavným mestom. J rozhodne však neakceptuje islám a právo šaría, ktoré sa chartúmska (hlavné mesto) arabská vláda pokúša zaviesť na celom území Sudánu už od nadobudnutia nezávislosti. Nevedia sa dopracovať k jasnému stanovisku: či má J byť zo Sudánu vyčlenený alebo má mať čo najširšiu autonómiu v rámci krajiny.
- Vývoj v Darfúre: Obývaný čiernymi Afričanmi, ktorý su však moslimovia. Konflikt vznikol hlavne kvôli rozširovaniu púštnych oblastí. Intenzita v podobe vojny „severu proti juhu“ nadobudol až pred pár rokmi.
V Darfure systém fungoval stáročia bez problémov: jednu časť roka využívali poľnohosppodársku pôdu černosi žijúci v dedinách usadlým spôsobom života, druhú časť potom arabskí nomádi, sťahujúci sa z púšte k dedinám k zdrojom vody, ako pasienky pre svoj dobytok, ktorý pôdu zároveň hnojil. Keď sa však začali rozširovať púšte a ubúdalo ornej pôdy a zároveň s tým sa nezmenšovali ani nároky Arabov ani farmárov, začali čoraz častejšie konflikty.
Keď člen jednej rodiny zabil člena inej rodiny, zaplatil tejto rodine peňažnú pokutu a spor bol urovnaný. Systém sa začal zosypávať pred 20 rokmi, keď boli konflikty čoraz častejšie, obyvateľstvu klesali príjmi kvôli neúrode a arabskí nomádi odmietali platiť túto pokutu.
Centrálna sudánska vláda zamestnaná konfliktom s juhom nevenovala Darfúru dostatočnú pozornosť, a tak sa farmári snažili na problém upozorniť. Nezáujem vlády však pretrvával a do čela nespokojných sa postavili skupiny bojujúce sa práva čiernych Afričanov.
Konflikt, o ktorom sa hovorí v médiách sa začal v roku 2003 útokom na armádny muničný sklad v Darfúre, z dôvodu nezáujmu vlády o región. Vládna armáda začala útočiť na farmárske usadlosti a vypaľovať dediny.
S dotuje Čínu ropou, ktorá im zas dáva zbrane (zisky má z toho aj hlavné mesto a preto podporuje S Sudánu).
Do konfliktu sú zapojené OSN aj USA, ktoré podozrievajú sudánsku vládu z podpory terorizmu, takže Chartúm sa v prípade Darfúru pohybuje na veľmi tenkom ľade. Svet však nemôže veľmi zasahovať, lebo Sudán sa uzavrel.
V S-J konflikte zahynulo od roku 1956 asi 2 milióny ľudí.
- Súčastnosť: konflikt v Darfúre sa rozhodne ešte neskončil. Pokračuje s nezmiernenou intenzitou. Krok sudánskej vlády voči povstalcom z J je riešením iba jednej vážnej krízy. Pokračuje násilie v Z časti krajiny.

• RWANDA:
- Nezhody medzi Hutusmi a Tutsiami existovali vždy. Nepriateľstvo týchto dvoch etnických skupín však príchodom kolonialistov začalo rásť. Hutusovia a Tutsisovia sú vlastne veľmi podobní. Hovoria rovnakým jazykom, obývajú rovnaké územia a majú dokonca rovnaké aj zvyky. Keď však v roku 1916 dorazili do Rwandy, belgickí kolonisti vnímali tieto dve skupiny, ako dve úplne rozdielne entity. Občanom pridelili preukazy, v ktorých mali uvedené ku akej etnickej skupine sa hlásia. Európski kolonizátori považovali Tutsiov za nadradených Hutusom. Tutsiovia “prekvapivo” túto myšlienku privítali a najbližších dvadsať rokov si užívali lepšie pracovné miesta alebo kvalitnejšie vzdelanie, ako ich susedia. Hnev v radoch Hutusov kulminoval počas série násilností v roku 1959. Zomrelo vtedy asi 20 tisíc Tutsiov, pričom mnohí emigrovali do susedných štátov Burundi, Tanzánie, či Ugandy. Keď Belgičania odmenili v roku 1962 Rwandu nezávislosťou, Hutusovia sa chopili možnosti a počas najbližších desaťročí Tutsisov označovali za dôvod každej krízy, ktorá v krajine vypukla.

- Genocída - čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických, príčin (napríklad genocída židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny). Je tým najťažším zločinom proti ľudskosti.
Genocída Tutsiov a umiernených Hutusov sa začala. Armáda a príslušníci polície vyzývali bežných obyvateľov, aby sa zúčastnili krviprelievania. V niektorých prípadoch museli hutuskí civilisti zabiť svojich susedov z radov Tutsiov. Účastníkov genocídy odmeňovali pritom peniazmi alebo jedlom. Niektorí mohli zabrať aj zem po Tutsiovi, ktorého krv mali na rukách.
- Rwanďanov medzinárodné spoločenstvo opustilo, OSN,...
V roku 1994 vláda padla a Rwandská patriotická fronta vyhlásila ukončenie násilností. Vznikla nová multietnická vláda, ktorá okamžite všetkým utečencom sľúbila bezpečný návrat do krajiny.

• ANGOLA: - Vďaka bohatým zásobám nerastných surovín a poľnohospodárskemu potenciálu mohla byť jednou z najúspešnejších krajín Afriky. Spustošila ju však občianska vojna, ktorá vypukla hned po oslobodení sa od nadvlády Portugalska. Boje sa odohrávali medzi Ľudovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a Hnutím za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA). MPLA bolo podporované ZSSR a Kubou, kým UNITA mala podporu USA a Juhoafrickej republiky. MPLA jednostranne vyhlásila republiku s vládou jednej politickej strany. Vojenské udalosti pokračovali dlho, ale UNITA postupne získavala kontrolu nad väčšinou svojho územia. Po skončení sovietskej podpory MPLA sa v roku 1989 otvorila pre mierové rozhovory. Tie zabespečili 1. slobodné voľby v roku 1992.
UNITA po porážke obvinila MPLA z podvodu a znova začala bojovať.
Konflikt trval až do roku 1994, kedy OSN sprostredkovalo mierovú dohodu.
- Súčastnosť: Konflikt sa tým ale stále neskončil, dnes proti sebe
znepriatelené strany stále bojujú. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť sú
nedostatočné. Hlavne vo vnútrozemí sa vyskytujú časté choroby, podvíživa a veľké množstvo vojnou poznačených ľudí.

• ETIÓPIA: - Zjednotenie Etiópie sa podarilo až koncom 19. storočia. V tejto dobe už obsadili Taliani Eritreu. S pomocou Britov ich vyhnali a v roku 1950 sa Eritrea stala autonómnou súčasťou Etiópie. Zrušenie autonómie v roku 1962 viedlo k povstaniu a ozbrojený odpor Eritrejcov trval až do 90. rokov. V roku 1991 bola konečne marxistická vláda zvrhnutá a po referende v roku 1993 vyhlásila Eritrea nezávislosť. Súčastnosť: Etiópia sa radí medzi 10 najchudobnejších častí sveta, je sužovaná dlhodobým suchom, hladom. Má málo prírodných zdrojov, ktoré ani nie sú poriadne využívané. 38% obyvateľstva je neggramotných, 1 doktor pripadá na 79 000 obyvateľov, čo je najmenej na svete. V rokoch 1984-1985 postihlo túto časť Afriky nebývalé sucho, ktorého následkom bol hladomor. Kvôli suchu a vojne je produkcia poľnohospodárstva nedostatočná a potraviny sa musia dovážať.

• SOMÁLSKO: - Bohaté kultúrne bohatstvo a strategická poloha kontrastujú s chudobou, ktorá je aj na africké pomery značná. Krajina patrí k najchudobnejším a ekonomicky najmenej rozvynutým krajinám na svete. Priemerná dĺžka života je tu len 33 rokov. Kočovný spôsob žiovota. Roky kmeňových vojen priviedli veľkú časť krajiny do stavu anarchie, takže viac ako jedna polovica obyvateľstva bez zahraničnej pomoci neprežije. V 19. storočí bola oblasť aj napriek odporu moslimských obyvateľov kolonizovaná na S Britmi a na J Talianmi. V roku 1946 bolo zjednotené ako zverenecké územie Spojených národov. Nezávislosť získali v roku 1960. Aby sa predišlo bojom boli do Somálska poslané OSN a USA. Somálsko je jedným z mála afrických štátov so zjednotením obyvateľstvom, jednotným jazykom.

• KONGO: - Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo medzi zhruba od 19. do začiatkov 20. storočia Belgičanmi - vznikol Slobodný štát Kongo na čele s bejgickým kráľom. V "Slobodnom štáte" bolo lokálne obyvateľstvo brutalizované kvôly gume v dôsledku rastúceho trhu s gumennými pneumatikami.V roku 1908 belgický parlament, po počiatočnom odmietaní, podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle sa stalo Belgickým Kongom spravovaným belgickým parlamentom. Po prevzatí správy belgickou vládou sa podmienky v Kongu zlepšili. Vybrané jazyky Bantu boli vyučované na základných školách čo bol ojedinelý jav v koloniálnom školstve. Sústredili na zlepšenie infraštruktúry: železníc, prístavov, ciest, baní, plantáží a priemyselných zón. Avšak ľudu Konga chýbala politická moc a boli vystavení právnej diskriminácii. V roku 1955 konžská vyššia trieda, ktorej mnoho príslušníkov bolo vzdelávaných v Európe, iniciovala kampaň na ukončenie nerovnosti.