Banskobystrický kraj

Banskobystrický kraj

J stred. SR

najrozľahlejší kraj v SR

hranice s Maďarskom

12 okresov

tradičné regióny:

Gemer, Novohrad, Zvolen, Hont

povrch:
pohoria – Krupinská planina, Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Poľana, Sloven. rudohorie, Nízke Tatry
kotliny – Juhoslovenská, Žiarska, Zvolenská, Horehronské podolie

podnebie – teplá a mierne teplá klimatická oblasť, (Zvolenská kotlina) – Vígľaš 1929 – 41°C

rieky – Hron, Ipeľ, Rimava, Slaná

termálne kúpele – Dudince, Číž, Sliač, Sklené Teplice

lesy – bučiny (Slov. rudohorie), smrečiny, kosodrevina, alpínske lúky (NT), lužné lesy (dolné toky riek)

NAPANT, NP Muránska planina, NP Veľká Fatra, NP Slovenský raj

najväčšie mesto – Banská Bystrica

Zvolen, Lučenec, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Žiar n/Hronom, Banská Štiavnica, Kremnica, Brezno

Obyvateľstvo

nižšia hustota zaľudnenia

prevládajúce – slovenské ob. (83%)

juh – Slováci, Maďari, Rómovia

vyznanie – rímskokatolícke

vysoká nezamestnanosť

HOSPODÁRSTVO

• menej rozvinuté v porovnaní s

inými časťami SR

ťažba a spracovanie NS:

magnezit – Jelšava, Hačava, Lovinobaňa
hnedé uhlie – Modrý Kameň, Veľký Krtíš
Au – v minulosti hl. Kremnica
Ag – BŠ (Strieborná Štiavnica)
výroba Al – Žiar nad Hronom – najväčšia Hlinikáreň
spracovanie ropy – Dubová

MODRÝ KAMEŇ – najmenšie mesto v SR, múzeum bábok a hračiek, výroba vína

spracovanie dreva:
BB (Smrečina), Žarnovica

výroba liečiv – Slovenská Ľupča

strojárne – Brezno, Valaská, Fiľakovo, Tornaľa,
Detva, Hriňová

potravinárstvo – Rimavská Sobota

Doprava

dôležité prepojenie smerom na MAĎ.

horské priechody – Čertovica, Donovaly, Vernár

Zaujímavosti:

pohoria – turistika, lyžovanie, cykloturistika

hrady – Modrý Kameň, Šomoška, Revište,

Zvolenský zámok...

čadičový kamenný vodopád v Cerovej vrchovine

folklórny festival v Detve

rázovité obce – Čierny Balog, Telgárt, Pohorelá

Drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku

Evanjelický kostol

Kostol je postavený v tvare kríža, drevená konštrukcia

Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča

Súčasť UNESCO.