Mesto Bytča

Mesto Bytča

Mesto Bytča leží na strednom Považí, v údolí Váhu, uprostred Bytčianskej kotliny. Z juhu chránia kotlinu Strážovské vrchy, zo severu a západu Javorníky.

Prvá písomná zmienka o Bytči je z prvej polovice 13. storočia. V roku 1378 dostala Bytča výsady zemepanského mestečka. Najväčší rozkvet zaznamenalo mesto, keď patrilo rodine Thurzovcov, na konci 16. a začiatkom 17. storočia. Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo, uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči.

Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Areál zámku tvoria štyri budovy – renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a arkádovým nádvorím, sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo pre svadobné hostiny svojich siedmich dcér, pôvodne staršia budova prestavaná v klasicistickom štýle a vstupná budova z konca 19. storočia.

Nad portálom paláca sa dodnes skvie pamätný nápis v latinčine: Slovutný a veľkomožný pán Jurar Thurzo, župan Oravskej stolice ... a radca jeho posvätného cisársko – kráľovského veličenstva dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér, od pána Boha mu daných...roku Pána 1601.

Dcéry sa volali: Judita, Zuzana, Barbora, Katarína, Mária, Helena a Anna. Jediný syn sa volal Imrich. Palác stavali skúsení talianski kamenári pod vedením majstra Kilína z Milána vtedy módnom renesančnom slohu, v takom istom ako bol  Bytčiansky zámok. Aj ten sa líšil od typických šľachtických sídiel. Pri jednej inventarizácii sa v ňom spomínali až dve lekárne s bytom lekárnika, takisto až dve školy – bolo vidno, že zámok obýva svetaznalý, vzdelaný človek. V bytčianskom svadobnom paláci sa v roku 1603 prvá vydávala Zuzana.

Nevyhnutnosti k svadbe – sladkosti a koreniny, zamat, hodváb, satén, zrkadlá a iné luxusné tovary sa išli nakúpiť do Viedne, šperky zasa do Prahy. Z rodinnej kasy sa vydalo 7-tisíc denárov. Žiadna svadba však šľachtickú rodinu nezruinovala, veď potravinami ju zásobovali poddaní. Tí thurzovskí mali povinnosť dogdať 36 volov, 118 teliat, 160 baranov, 119 prasiat, 33 sŕn , 185 zajacov, 526 jarabíc, 785 sliepok, 420 husí, 1600 pstruhov, ale aj iné ryby a raky, 5333 vajíčok.... Cez svadobné veselie pán venoval poddaným pečeného vola, koše chleba a sud vína – bol to lacný vôl za toľké mäso... Ďalšie svadby boli ešte honosnejšie.  

V zámku sa nekonali len honosné svadby, ale súdili tu pomocníkov krvavej čachtickej pani Alžbety Báthoryovej.
 
Zámocký areál je najvýznamnejším a najcharakteristickejším stavebným súborom mesta. V kaštieli sídli štátny archív, v bývalej hospodárskej budove, ktorú nedávno zrenovovali, pôsobia školy umeleckého smeru. Návštevníci Bytče majú možnosť stráviť príjemné chvíle v zámockom areáli a spojiť ich s prehliadkou objektu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujme ich aj výtvarné umenie, najmä sochárstvo, ktoré bolo zamerané na cirkevnú tematiku. Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého bola umiestnená vpravo na začiatku murovanej ohrady pri zámku, a to na mieste kde stála už roku 1720. Autor nie je známy, podobne ako autor sochy Panny Márie v dolnej časti mesta pri sídlisku. Z roku 1731 pochádza socha sv. Jána Nepomuckého na námestí, ktorá pripomína obete cholery v meste.

V 17. storočí patrilo mesto a celé panstvo Bytča Esterházyovcom. Za čias Mikuláša Esterházyho sa uskutočnila prestavba pôvodne gotického kostola v duchu baroka. O dokončenie prestavby kostola zasväteného všetkým svätým sa zaslúžil hlavný jágerský prepošt Ondrej Matúšek, bytčiansky rodák. Obstaral pre kostol hlavný oltár s obrazom všetkých svätých v dolnej časti a sv. Ondreja v hornej. Umelecky a historicky cenná je drevená kazateľnica z roku 1690. Poslednú prestavbu kostola uskutočnil architekt M. Harminc v tridsiatich rokoch minulého storočia. Vtedy bola na vonkajšiu stenu inštalovaná mozaika Ukrižovaného od bytčianskeho sochára S. Bíroša.
 
Kostol sa nachádza na námestí, ktorým preteká rieka Petrovička. Námestie s priľahlými uličkami tvorí mestskú pamiatkovú zónu. Historická zástavba sa vyvíja severne od farského kostola, ktorý v južnej časti uzatvára námestie. Prevažná časť historických znakov na bytčianskych domoch pochádza z 18. storočia. K najstarším objektom na námestí patria stredoveké meštianske domy č. 135 a 163 zo 16. storočia. Pravdepodobne stredoveké jadro majú domy č. 155 a 156 na východnej strane námestia s kamennými klenbami v suteréne a s barokovým riešením fasády.

Veľa osobností našlo svoje pôsobisko v Bytči alebo sa tu narodilo. Pôsobili tu viacerí dejatelia a literáti. Popredný slovenský klasický literát Eliáš Láni ( 1570 – 1618 ) diplomat Ján Rimaj ( 1573 – 1631 ). Z Bytče pochádzal akademik Ján Červeňanský ( 1905 – 1977 ), ktorý pozdvihol na svetovú úroveň slovenskú ortopédiu a univerzitný profesor František Švec ( 1906 – 1976 ), zakladateľ slovenskej farmácie.  Pracoval tu i akademický maliar Jozef Škovránek a akademický maliar a reštaurátor Ladislav Grnáč.

Hospodárskym zázemím Bytče bolo poľnohospodárstvo a najmä remeslo. Druhá polovica 17. storočia je obdobím rozkvetu remeselnej výroby v meste, a to napriek stavovským povstaniam a nepokojným vojnovým časom. Remeslo tu vykonávalo vyše 90 majstrov a najdôležitejším druhom bolo súkenníctvo. Počet obyvateľov postupne vzrastal a ešte aj začiatkom druhej polovice 19. storočia bola Bytča ľudnatejšia ako Žilina.

Na prelome 18. a 19. storočia k stredným prevádzkam patrila tehelňa s výrobou asi 20-tisíc tehál ročne a sklárňa. Technicky dokonala bola zámočnícka dielňa Treskoňovcov, ktorá neskoršie kompletizovala a predávala poľnohospodárske stroje. Garbiareň bratov Hornovcov bola založená ešte roku 1828. Popri pivovare, o ktorom je prvá písomná zmienka roku 1592, tu mali isté tradície aj iné priemyselné odvetvia. V Bytči boli zastúpené drevospracujúce podniky. Vznik prvej parnej píly na Slovensku roku 1868 je spätý s dejinami mesta. Roku 1878 podnikatelia Reich a Steiner tu založili najstaršiu zápalkáreň na Slovensku. Rast priemyslu, najmä kovospracujúceho, textilného, drevárskeho a potravinárskeho, pokračoval od druhej polovice 20. storočia.

V meste od druhej polovice 19. storočia pulzoval čulý spoločenský život. Občania sa združovali na šírenie kultúry, telovýchovy, náboženstva a pre ochranu zdravia a majetku. Bytčiansky dobrovoľný hasičský zbor je jedným z najstarších na Slovensku. Šport má v meste bohatú tradíciu, a to nielen futbal. V hádzanej Bytčania dosiahli úspechy na celoštátnej i medzinárodnej úrovni.

Rok 1945 priniesol výraznú zmenu spoločenských a hospodárskych pomerov. V júli roku 1960 Bytča získala štatút mesta a vtedy vznikol i mestský národný výbor. Hlavným symbolom mestského znaku je strieborný bytčiansky zámok, situovaný do zeleného štítu na modrom potoku. Na priečelí zámku je zelený terč a v ňom strieborná hlava sv. Jozefa so zlatou svätožiarou. V horných rohoch štítu je zlatý polmesiac a hviezdička. Zlaté sú aj iniciály S a J po stranách tváre a horná polovica píly.

Okolie Bytče je ako stvorené pre turistické vychádzky. Najkrajšia a najviac navštevovaná je Štátna prírodná  rezervácia Súľovské skaly. Vápencové a zlepencové skalné útvary, ruiny Súľovského hradu, vzácne živočíchy a rastliny priťahujú mnohých návštevníkov.

Turisticky atraktívne je aj okolie Hričovského hradu a hlbocký vodopád. Všetky prírodné lokality v Strážovských vrchoch sú spojené značkovanými turistickými chodníkmi. Pohorie Javorníky zasa poskytuje dobré podmienky najmä milovníkom lyžovania, turistiky a cykloturistiky.

Zdroje:

Kniha Bytča, knižné centrum, Slavko Churý, Bohuslav Kotman.