Biosféra

-  = živý obal Zeme (rastliny, živočíchy, huby, človek)
-  Ekosféra: časť zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života
Noosféra: časť zeme, kde sa uplatňuje ľudská činnosť
Ekológia: študuje vzťahy medzi organizmami a anorganickým prostredím
Environmentalistika : veda o životnom prostredí človeka
-  BIOGEOGRAFIA
-   fytogeografia (rastlinstvo)
-   zoogeografia (živočíštvo)
-  BIOCENÓZA = spoločenstvo rastlín a živočíchov (dažďový prales)
-  Fytocenóza – rastlinné spoločenstvo
-   Zoocenóza – spoločenstvo živočíchov
-  Geobiocenóza – Biocenóza + anorganické zložky prostredia
-  EKOLOGICKÉ ČINITELE
-   Voda
-  Hlavne rastliny - Sladká/Morská
-  Vodné -hydrofyt
-  Hygrofyty (náročné na vlhko)
-  Mezofyty (stredne náročné)
-  Xenofyty (zásobuje sa vodou)
-   Teplo

Rastliny:
-  Teplomilné/chladnomilné
-  Svetlomilné/Tieňomilné
 
Živočíchy:
-  Kožušina, tuk, stavba tela, farba tela
-   Svetlo
-  Svetlomilné/tieňomilné (majú popukanú kôru aby lepšie odrážali svetlo)
-   Pôda
-  Hygrofyty (vlhké pôdy)
-  Acidofilné (kyslé pôdy) – pŕhľava, baza čierna
-  Kalcifilné (vápnik) – plesnivec alpínsky
-  Nitrofilné (dusík) – brusnica, čučoriedka
-  Halofyty (slanomilné)  
-   Klíma, kyslík, georelief...
 
Bioklimatické pásma Zeme
-  EKVATORIÁLNE DAŽDOVÉ LESY
-  oblasť ekvatoriálnej klímy, veľa zrážok
-  vzhľad krajiny sa počas roka nemení, stále rovnaké podmienky
-  niekoľko poschodí stromov (min.5), husto prepojené koreňe (chýba tráva, preto nie je pôdou humus), obrovské množstvo lian, živočíchy sa sústreďujú v korunách stromov, kde je dostatok svetla
-  vtáctvo, hmyz, opice
-  Kongo – gorily, šimpanzy, Amazonka – kolibrík, leňochod, mravčiar
-   Afrika (Kongo), J Amerika (Amazonka), Indonézia
 
-  SAVANY
-  pri obratníkoch, oblasť trópov (skôr tie vlhké)
-  trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi - viac bylín ako drevín, trávnaté spoločenstvo
-  Baobaby, akácie, bylinožravce (antilopy,zebry, žirafy, slony), šelmy (levy, tigre), Afrika – antilopa gnu, J Amerika - jaguár
-  MONZÚNOVÝ LES
-  monzúny
-  výrazne sa podobá na savany, len trochu iné zloženie fauny a flóry
-  bambus, tiger indický, okuliarnik indický, slon indický, panda veľká
-  JV Ázia
-  PÚŠTE A POLOPÚŠTE
-  polopúšte v blízkosti obratníkov
-  zastúpených najmenej druhov – suchomilné rastliny a živočíchy, tvrdolisté sivozelené trávy, sukelenty (kaktusy, agave), ťavy, hady
-  OÁZY- podpovrchová voda vystupuje na zemský povrch, Afrika – palma ďatlová
-  púšte najviac na Z (prúdy), najväčśia púśť - Sahara

-  SUBTROPICKÉ PÁSMO
-  subtropická klíma (suché horúce letá, vlchké zimy)
-  subrtopické púšte sa tiahnu pozdĺž obratníkov, prechádzajú postupne do území suchomilných porastov, ďalej od obratníkov ich striedajú subtropické svetlé xenofilné lesy nižšieho zrastu
-  ihličnaté stromy (borovica píniová), skôr kríky, suchomilná trvdolistá tráva, stromy majú drobné kožovité listy (olivy, oleander, citrusy) – Macchia (názov v stredomorí pre ten typ stromov) cikády, chameleón, dikobraz, gekon, žanetka magot (jedinná žijúca opica v EU), jašterice
-  Oblasť stredomoria

-  STEPI
-  kontinentálne oblasti v prechodnom pásme medzi púśťami a lesmi mierneho pásma, málo zrážok, vysoký výpar
-  trávnaté spoločenstvo, pásmo černozeme
-  hlodavce (zajace, syseľ, hraboš), kurovité vtáky (jarabica, prepelica) - zle lietajú
-  od Ukrajiny do Ázie (Kazachstan, Mongolsko, Čína, Rusko), vnútrozenie S Ameriky, Maďarsko
-   Préria – S Amerika, Pampy – J Amerika
 
-  LESY (MIERNÉHO PÁSMA)
-  Listnaté/ihličnaté/zmiešané
-  ihličnaté lesy dominujú v kontinentálnych oblastiach lebo znášajú máz, oceánske a prechodné pásmo – listnatnaté lesy, jedlobučiny (buk lesný + jedľa biela)
-  živočíšstvo v Euroázií a S Amerike veľmi podobné - jeleň, medveď, rys, kuna lesná, tetrov, hlucháň, hýľ
-   živočíšstvo Astrálie, J Ameriky, Afriky (južnej) sa veľmi odlišuje, Austrália+NZ – vačkovce, vtákopysk, kivi, nandu, vačkovce (vačkovce ale aj v J Amerike)

-  TAJGA
-  Veľké územie v Euroázií (Škandinávia až Tichý oceán), S Amerika (Kanada, Rocky mountins)
-  hustý ihličnatý les, smreky, smrekovce, borovice

-  TUNDRA
-  subarktické pásmo (len na S pologuli), vysoké zemepisné šírky
-  les nie je pre nedostatok tepla (max. 10C), machy, lišajníky, zriedkavo zakrpatené stromy (breza trpazličia), kôrotité vŕby byliny, soby, polárne zajace, hlodavce, kurovité vtáky (zle lietajú), lumíky, pižmoň
-  Pásmo za polárnou hranicou lesa
-  artkická klíma, mrazová púšť, končí pásmo lesa porastov
-  druhovo najjednoduchśie pásmo, ľadové medveďe, tulene, tučniaky, polárne líšky, mrože, Dedo mráz J

R a Ž svetového oceánu
-  vyrazne sa mení s narastajúcou hĺbkou a zmenou geografickej šírky (iná teplo, salinita)
-  R a Ž je viac na šelfoch, plytké moria - hlavne kvôly svetlu, teplu (rastliny – fotosyntéza, živočíchy - dýchanie)
-  Planktón: časť živočíchov bez výraznejšieho aktívneho pohybu
-  Plytké šelfové vody trópov – koraly troriace ostrovy, bariéry (Austrália)
-  HLBOKOMORSKÉ PUSTATINY – takmer žiadny život
-   Najrozšírenejšie spoločenstvo, biotop na Zemi – 57% povrchu Zeme
-  Šelfové vody
-  studené – viac kyslíku, viac planktonu(viac potravy), druhovo chudobnejšie ale bohaté na počet jedincov – svetové loviská rýb
-  pobrežie studených morí S pologule – tulene, mrože, ľadové medvede
-  teplé – menej kyslíku, veľká rozmanitosť druhov
 
Vertikálne členenie biosféry
-  s rastúcou nadmorskou výškou sa rastlinstvo a živočíšstvo usporiadalo do vertikálnych vegetačných zón, vplyv teplotných a vlhkostných zmien
a)  Nelesná zóna
b)  Zóna lesa
c)  Zóna krovitých porastov
d) Zóna vysokohorských bylinných formácií
e)  Zóna večného snehu a ľadu
 
-  V našich pohoriach poznáme tieto vegetačné stupne:
a)  dubový (do 550m)
b)  bukový (do 1250 až 1300 m)
c)  smrekový (po hornú hranicu lesa)
d) kosodrevinový (nad lesnou hranicou)
e)  stupeň alpinskej bylinnej vegetácie (ostatné)

Členenie biosféry na malom území
a)  lužné lesy
b)  vŕbové a vŕbovo–topoľové lesy
c)  brezovo–jaseňové lužné lesy
d) slatinné jelšiny
e)  borovicové lesy
f) sutinové lesy

Vplyv človeka na biosféru
-  ohrozuje svoju existenciu (ekvatoriálne dažďové lesy – zmenšuje sa rozloha – celková obnova vzduchu na Zemi)
-  hnojivá, pesticídy, imisie, ropa – vplyv na oceán
-  redukujú planktón – nedostatok potravy pre vyššie živ.
-  negatívny vplyv na regeneráciu vody a vzduchu morskými organizmami
 
Následky ľudskej aktivity na biosféru
-  zredukovanie rozlohy lesov pre zisk poľnohospodárskej pôdy
-  odlesnené svahy – vznik lavín, rýchly odtok vody (povodne)
-  hmyzové kalamity
-  civilizačné choroby