Biosféra

Biosféra

Základná charakteristika biosféry

Biosféra = živý obal Zeme, ktorý zahŕňa rastliny, živočíchy, huby a človeka.

• Ekosféra: časť Zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života.
• Noosféra: časť Zeme, kde sa uplatňuje ľudská činnosť.
• Ekológia: veda, ktorá študuje vzťahy medzi organizmami a anorganickým prostredím.
• Environmentalistika: veda o životnom prostredí človeka.

Biogeografia

Biogeografia skúma rozšírenie živých organizmov na Zemi.

• Fytogeografia – skúma rastlinstvo.
• Zoogeografia – skúma živočíšstvo.

Spoločenstvá organizmov

• Biocenóza = spoločenstvo rastlín a živočíchov, napríklad dažďový prales.
• Fytocenóza – rastlinné spoločenstvo.
• Zoocenóza – spoločenstvo živočíchov.
• Geobiocenóza – biocenóza spolu s anorganickými zložkami prostredia.

Ekologické činitele

Voda

Voda je dôležitým ekologickým činiteľom najmä pre rastliny. Môže byť sladká alebo morská.

• Hydrofyty – vodné rastliny.
• Hygrofyty – rastliny náročné na vlhko.
• Mezofyty – rastliny stredne náročné na vodu.
• Xerofyty – rastliny prispôsobené suchu, ktoré si často vodu uchovávajú v tele.

Teplo

Rastliny

• teplomilné rastliny,
• chladnomilné rastliny,
• svetlomilné rastliny,
• tieňomilné rastliny.

Živočíchy

Živočíchy sa teplu a chladu prispôsobujú rôznymi spôsobmi:

• kožušinou,
• tukovou vrstvou,
• stavbou tela,
• farbou tela.

Svetlo

• Svetlomilné rastliny – potrebujú dostatok svetla.
• Tieňomilné rastliny – dobre rastú aj pri menšom množstve svetla.
• Niektoré rastliny majú popraskanú kôru, aby lepšie odrážali svetlo.

Pôda

• Hygrofyty – rastliny rastúce na vlhkých pôdach.
• Acidofilné rastliny – rastú na kyslých pôdach, napríklad pŕhľava a baza čierna.
• Kalcifilné rastliny – rastú na pôdach bohatých na vápnik, napríklad plesnivec alpínsky.
• Nitrofilné rastliny – rastú na pôdach bohatých na dusík, napríklad brusnica a čučoriedka.
• Halofyty – slanomilné rastliny.

Ďalšie ekologické činitele

• klíma,
• kyslík,
• georeliéf.

Bioklimatické pásma Zeme

Ekvatoriálne dažďové lesy

• Nachádzajú sa v oblasti ekvatoriálnej klímy s veľkým množstvom zrážok.
• Vzhľad krajiny sa počas roka takmer nemení, pretože podmienky sú stále približne rovnaké.
• Les má niekoľko poschodí stromov, najmenej päť.
• Korene stromov sú husto prepojené.
• Chýba tráva, preto sa v pôde vytvára menej humusu.
• Vyskytuje sa tu obrovské množstvo lian.
• Živočíchy sa sústreďujú najmä v korunách stromov, kde je dostatok svetla.

Typické živočíchy: vtáctvo, hmyz, opice.

Príklady oblastí a živočíchov:

• Kongo – gorily, šimpanzy.
• Amazonka – kolibrík, leňochod, mravčiar.
• Výskyt: Afrika, najmä Kongo, Južná Amerika, najmä Amazonka, a Indonézia.

Savany

• Nachádzajú sa pri obratníkoch v oblasti trópov, najmä vo vlhších tropických oblastiach.
• Sú to trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi.
• Prevládajú byliny nad drevinami.
• Ide o trávnaté spoločenstvo.

Typické rastliny a živočíchy:

• baobaby,
• akácie,
• bylinožravce – antilopy, zebry, žirafy, slony,
• šelmy – levy, tigre,
• Afrika: antilopa gnu,
• Južná Amerika: jaguár.

Monzúnový les

• Vyskytuje sa v oblastiach ovplyvnených monzúnmi.
• Výrazne sa podobá na savany, má však trochu iné zloženie fauny a flóry.
• Typický je najmä pre juhovýchodnú Áziu.

Typické rastliny a živočíchy:

• bambus,
• tiger indický,
• okuliarnik indický,
• slon indický,
• panda veľká.

Púšte a polopúšte

• Polopúšte sa nachádzajú najmä v blízkosti obratníkov.
• Sú tu zastúpené najmenej druhov rastlín a živočíchov.
• Prevládajú suchomilné rastliny a živočíchy.
• Typické sú tvrdolisté sivozelené trávy a sukulenty, napríklad kaktusy a agáve.
• Zo živočíchov sa vyskytujú napríklad ťavy a hady.

Oázy vznikajú tam, kde podpovrchová voda vystupuje na zemský povrch. V Afrike je typickou rastlinou oáz palma ďatľová.

• Púšte sa najviac nachádzajú na západe kontinentov, čo súvisí aj s morskými prúdmi.
• Najväčšia púšť na Zemi je Sahara.

Subtropické pásmo

• Pre subtropické pásmo je typická subtropická klíma.
• Letá sú suché a horúce, zimy vlhké.
• Subtropické púšte sa tiahnu pozdĺž obratníkov.
• Postupne prechádzajú do území suchomilných porastov.
• Ďalej od obratníkov ich striedajú subtropické svetlé xerofilné lesy nižšieho zrastu.

Typické rastlinstvo a živočíšstvo:

• ihličnaté stromy, napríklad borovica píniová,
• kríky,
• suchomilná tvrdolistá tráva,
• stromy s drobnými kožovitými listami – olivy, oleander, citrusy,
• macchia – názov používaný v Stredomorí pre tento typ porastov,
• cikády,
• chameleón,
• dikobraz,
• gekon,
• žanetka,
• magot – jediná žijúca opica v Európe,
• jašterice.

Typická oblasť výskytu: Stredomorie.

Stepi

• Nachádzajú sa v kontinentálnych oblastiach v prechodnom pásme medzi púšťami a lesmi mierneho pásma.
• Je tu málo zrážok a vysoký výpar.
• Ide o trávnaté spoločenstvo.
• Typické je pásmo černozeme.

Typické živočíchy:

• hlodavce – zajace, syseľ, hraboš,
• kurovité vtáky – jarabica, prepelica, ktoré zle lietajú.

Výskyt:

• od Ukrajiny do Ázie – Kazachstan, Mongolsko, Čína, Rusko,
• vnútrozemie Severnej Ameriky,
• Maďarsko.

Označenia stepí v rôznych oblastiach:

• Préria – Severná Amerika.
• Pampy – Južná Amerika.

Lesy mierneho pásma

• V miernom pásme sa vyskytujú listnaté, ihličnaté a zmiešané lesy.
• Ihličnaté lesy dominujú v kontinentálnych oblastiach, pretože znášajú mráz.
• V oceánskom a prechodnom pásme prevládajú listnaté lesy.
• Typické sú aj jedľobučiny, teda spoločenstvá buka lesného a jedle bielej.

Živočíšstvo Euroázie a Severnej Ameriky je veľmi podobné:

• jeleň,
• medveď,
• rys,
• kuna lesná,
• tetrov,
• hlucháň,
• hýľ.

Živočíšstvo Austrálie, Južnej Ameriky a južnej Afriky sa výrazne odlišuje:

• Austrália a Nový Zéland – vačkovce, vtákopysk, kivi,
• Južná Amerika – nandu, vačkovce sa však vyskytujú aj v Južnej Amerike.

Tajga

• Tajga zaberá veľké územie v Euroázii – od Škandinávie až po Tichý oceán.
• Vyskytuje sa aj v Severnej Amerike, najmä v Kanade a v oblasti Rocky Mountains.
• Je to hustý ihličnatý les.
• Typické dreviny sú smreky, smrekovce a borovice.

Tundra

• Nachádza sa v subarktickom pásme, len na severnej pologuli.
• Vyskytuje sa vo vysokých zemepisných šírkach.
• Les tu nerastie pre nedostatok tepla, maximálne teploty dosahujú približne 10 °C.
• Typické sú machy, lišajníky a zriedkavo zakrpatené stromy.
• Vyskytuje sa tu napríklad breza trpasličia, krovité vŕby a byliny.

Typické živočíchy:

• soby,
• polárne zajace,
• hlodavce,
• kurovité vtáky, ktoré zle lietajú,
• lumíky,
• pižmoň.

Tundra tvorí pásmo za polárnou hranicou lesa.

Polárne oblasti a mrazové púšte

• Vyskytuje sa tu arktická klíma.
• Ide o mrazovú púšť.
• Končí sa tu pásmo lesných porastov.
• Je to druhovo najjednoduchšie pásmo.

Typické živočíchy:

• ľadové medvede,
• tulene,
• tučniaky,
• polárne líšky,
• mrože.

Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu

• Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu sa výrazne mení s narastajúcou hĺbkou a so zmenou geografickej šírky.
• Dôležitá je najmä teplota vody a salinita.
• Rastlinstva a živočíšstva je viac na šelfoch a v plytkých moriach, hlavne kvôli svetlu a teplu.
• Rastliny potrebujú svetlo na fotosyntézu a živočíchy kyslík na dýchanie.

Základné pojmy a spoločenstvá oceánu

• Planktón: časť živočíchov bez výraznejšieho aktívneho pohybu.
• Plytké šelfové vody trópov: vyskytujú sa tu koraly tvoriace ostrovy a bariéry, napríklad v Austrálii.
• Hlbokomorské pustatiny: oblasti s takmer žiadnym životom.
• Najrozšírenejšie spoločenstvo a biotop na Zemi: šelfové vody, ktoré zaberajú približne 57 % povrchu Zeme.

Šelfové vody

Studené šelfové vody

• Obsahujú viac kyslíka.
• Majú viac planktónu, a teda aj viac potravy.
• Sú druhovo chudobnejšie, ale bohaté na počet jedincov.
• Patria medzi významné svetové loviská rýb.
• Na pobreží studených morí severnej pologule žijú tulene, mrože a ľadové medvede.

Teplé šelfové vody

• Obsahujú menej kyslíka.
• Majú veľkú rozmanitosť druhov.

Vertikálne členenie biosféry

S rastúcou nadmorskou výškou sa rastlinstvo a živočíšstvo usporadúva do vertikálnych vegetačných zón. Dôvodom sú najmä teplotné a vlhkostné zmeny.

Vertikálne vegetačné zóny

1. Nelesná zóna.
2. Zóna lesa.
3. Zóna krovitých porastov.
4. Zóna vysokohorských bylinných formácií.
5. Zóna večného snehu a ľadu.

Vegetačné stupne v našich pohoriach

1. Dubový stupeň – do 550 m n. m.
2. Bukový stupeň – do 1250 až 1300 m n. m.
3. Smrekový stupeň – po hornú hranicu lesa.
4. Kosodrevinový stupeň – nad lesnou hranicou.
5. Stupeň alpínskej bylinnej vegetácie – vo vyšších polohách.

Členenie biosféry na malom území

• lužné lesy,
• vŕbové a vŕbovo-topoľové lesy,
• brezovo-jaseňové lužné lesy,
• slatinné jelšiny,
• borovicové lesy,
• sutinové lesy.

Vplyv človeka na biosféru

• Človek svojou činnosťou ohrozuje vlastnú existenciu.
• Zmenšuje sa rozloha ekvatoriálnych dažďových lesov, ktoré majú význam pre obnovu vzduchu na Zemi.
• Negatívne pôsobia hnojivá, pesticídy, imisie a ropa, najmä vo vzťahu k oceánom.
• Znečistenie redukuje planktón, čím vzniká nedostatok potravy pre vyššie živočíchy.
• Ľudská činnosť má negatívny vplyv aj na regeneráciu vody a vzduchu morskými organizmami.

Následky ľudskej aktivity na biosféru

• zredukovanie rozlohy lesov pre zisk poľnohospodárskej pôdy,
• odlesnené svahy, ktoré spôsobujú vznik lavín a rýchly odtok vody, čo môže viesť k povodniam,
• hmyzové kalamity,
• civilizačné choroby.