Georeliéf

Georeliéf

– súbor tvarov zemského povrchu sa nazýva georeliéf,

– procesy, ktoré utvárajú georeliéf sa nazývajú geomorfologické procesy, ich pôsobením vznikli rôzne povrchové tvary- formy georeliéfu ( napr. svahy, pohoria, doliny...),

– veda, ktorá študuje geomorfologická procesy a tvary georeliéfu sa nazýva geomorfológia,

Podmienky vzniku georeliéfu

– geomorfologické podmienky sú vlastnosti krajiny, ktoré vplývajú na geomorfologické činitele, procesy a formy,

– najdôležitejšie sú : podnebie ( množstvo zrážok a teplota,)
vlastnosti hornín ( pevnosť, tvrdosť,)
odolnosť voči geomorfologickým procesom

Vznik reliéfu

– na formovaní reliéfu sa podieľajú endogénne (vnútorné ) procesy a exogénne (vonkajšie )procesy
Endogénne procesy

– vnútorné geomorfologické procesy , utvárajú základné hrubé črty georeliéfu

– morfoštruktúry kontinenty, oceánske panvy, pásmové pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, hráste, priekopové prepadliny, chrbty a doliny na vrásach, sopky, lávové prúdy,....

– endogénne procesy: tektonické pohyby, magmatizmus, vulkanická činnosť, zemetrasenie,

– energetické zdroje, ktoré podmieňujú tieto procesy : a) gravitačná energia – spôsobuje, že ľahšie hmoty sa nachádzajú v povrchových častiach a ťažšie
v strede Zeme

b) geotermálna energia – vystupuje k zemskému povrchu vo forme tepelného toku,

c) rozpad rádioaktívnych prvkov - uvoľňuje sa tepelná energia

d) diferenciačné procesy – vznikom nových látok s odlišným, chemickým zložením dochádza ku
zmenám hustoty a objemu hornín, čo vedie k nestabilite a tektonickým pohybom,

Tektonické pohyby - sú dvojakého druhu :

a) pevninotvorné ( epeirogenetické ) – prejavujú sa pomalými dlhodobými zdvihmi
a poklesmi veľkých častí zemskej kôry,

b) horotvorné procesy ( orogenetické ) – sú relatívne rýchlejšie, deformácie zemskej kôry
vznik zlomov, vrás, príkrovov

– prejavujú sa v určitých oblastiach časovo obmedzených obdobiach a vznikajú pri nich horské pásma: vrásové, vrásovo-zlomové a kryhové

– vrásové pohoria: vznikajú vrásnením bez zlomu, vlnovité prehnutie vrstiev ( synklinály a antiklinály )

– vrásovo-zlomové pohoria : vznikajú prešmykmi a zlomovými poruchami vrstiev,

– priekopové prepadliny a hráste : vznikajú poklesom alebo vyzdvihmutím krýh pozdĺž zlomov

– príkrovové pohoria : vznikajú presunutím vrstiev na veľkú vzdialenosť

Magmatizmus – súbor procesov súvisiacich s magmou, jej výstupom do zemskej kôry ( hlbinné a žilové
horniny) ,

Sopečná činnosť– vulkanizmus . súbor proceso súvisiacich s výstupom magmy – lávy na zemský povrch,

– sopka :miesto, kde preniká láva na povrch,

– sopúch : sopečným komín, tavenina sa ním na zemský povrch, spojený je s magmatickým ohniskom
krbom a na povrch vyúsťuje lievikovitým otvorom – kráterom,

– láva vytvára lávové prúdy , ich spojením vzniká lávový príkrov,

– na Zemi je 500 činných sopiek, rozlišujeme tri druhy sopiek:

a) lávové ( efuzívne ) sopky– zásaditá láva – štítové sopky, majú širokú základňu a svahy
mierne sklonené, napr. Havajské ostrovy

– kyslá láva- sopečné kopy, homole, láva je viskózna, rýchle
chladne a ťažšie sa rozteká, napr. Szabova skala
v Štiavnických vrchoch,

b) tufové ( explozívne ) sopky – tvoria sopečné kužele so širokou kruhovou základňou,
napr. Fudžisan v Japonsku

c) zmiešané sopky –stratovulkány – tvorené striedavo sypkým a materiálom a lávovými
prúdmi, napr. Vezuv, Etna, Poľana,

– sopečnú činnosť sprevádzajú výrony plynov a pár, horúce minerálne premene, gejzíry,

– vulkanické oblasti sa nachádzajú na okraji litosferických dosiek, v miestach riftových a subdukčných zón,
Zemetrasenie – krátkodobé otrasy, vznikajú pod zemským povrchom, spôsobujú ich napätia v zemskej
kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú,

– oblasť vzniku zemetrasenia – hypocentrum, miesto nad hypocentrom sa nazýva epicentrum-miesto najväčších otrasov, druhy zemetrasení: tektonické zemetrasenia (90% v oblasti styku litosferických dosiek), sopečné zemetrasenia (v oblasti činných sopiek), závalové zemetrasenia ( podmienené zrútením stropov jaskýň, banskými závalmi),

Exogénne procesy

– výsledkom ich pôsobenia sú morfoskulptúry,

– väčšina vonkajších procesov pozostáva z častí: a) odeľovanie častíc– erózia, zvetrávanie b) prenos častíc, c) usadenie materiálu

– denudácia– zarovnávanie zemského povrchu,

– energetickým zdrojom sú slnečné žiarenie a gravitácia,

– vonkajšie činitele: voda ( dážď, rieka, jazerá, moria ), sneh, ľad, svahové pohyby, činnosť organizmov,

Činnosť vetra: eolická činnosť, prejavuje sa unášacou schopnosťou, ktorá závisí od sily vetra, hmotnosti a veľkosti častíc, charakteru krajiny, a vegetácie,

Veterná erózia – odnos( deflácia) materiálu- vznik viklanov, obrusovanie ( korázia), hornín nárazmi unášaných častí- hríby, skalné okná, brány, mosty,
Sedimentáciou unášaných materiálov vznik- spraší, viate piesky, presypy(duny), barchany,

Činnosť vody:

a) voda v moriach – kalové prúdy, modelovanie pobrežia pobrežia

b)dážď– vodná erózia: stružková, plošná, výmoľová,

c)voda v riekach– riečna erózia- závisí od množstva a rýchlosti vody, tvaru a spádu riek, odolnosti brehov, dna koryta a na množstve i veľkosti unášaného materiálu( plaveniny, splaveniny),

riečna erózia– bočná – zákruty meandre, hĺbková vytvára údolia v tvare „V“,

riečna niva– vzniká sedimentačnou činnosťou na strednom a dolnom toku ( štrky, piesky),

inudačné územie– časť nivy zaplavovaná počas veľkých povodní,
výsledkom pôsobenia riek: riečne terasy, meandre, delta- tvoria ju náplavové kužele, rozbrázdené viacerými ramenami riek, ( najväčšia delta- Ganga s Brahmaputrou)

d) krasová voda– vo vápencových územiach- súbor procesov- krasové javy, rozlišujeme:

1.povrchový – škrapy, závrty, priepasti,ponory, vyvieračky,

2.podzemný kras- jaskyne- kvaple- stalaktity, stalagmity, stalagnáty,

Činnosť snehu, ľadu, ľadovca: sneh- lavíny, ľad- mechanické rozrušovanie hornín,

Ľadovce– ľadová hmota pohybujúca sa vplyvom gravitácie po pevnine, dolina tvaru – U( tróg),
Ľadovcový kotol – kar, skalné stupne – prahy, skalné veže – nunataky, nánosy ľadovca – morény,

Periglaciálne- mrazové javy- trvale zamrznutá pôda- permafrost, soliflukcia– pôdotok,
Svahové pohyby: porušenie stability pôsobením gravitácie, a) zliezanie, b) zosúvanie, c) stekanie, d) rútenie,
elúvium- zvetraliny na mieste vzniku, delúvium -svahové usadeniny, ktoré sa premiestňujú,
kolúvium- usadeniny na úpätí svahu ,úsypiskový kužeľ
Kozmogénne vplyvy- pád meteoritov, vznik meteorických kráterov
Činnosť organizmov: modelovanie zemského povrchu priamo – koralové útesy, rašeliniská
a nepriamo- rozrušovanie a zvetrávanie hornín,
Činnosť človeka: lomy, štrkoviská, haldy, bane...
Vlastnosti, tvary a typy reliéfu
Vlastnosti: a)nadmorská výška( absolútna, relatívna), b) sklon reliéfu ( meria sa v smere spádnice),

c) geometrické formy reliéfu-vypuklé – chrbát, kopec, vyduté – údolie, kotlina,
Svah a) priamy, konkávny( vydutý), konvexný( vypuklý)
Chrbátnica: čiara spájajúca najvyššie časti chrbtov
Údolnica: čiara spájajúca najnižšie miesta v údolí
Spádnica: krivka kolmá na vrstevnice

Typy reliefu

– podľa toho, ktorý vonkajší činiteľ sa podieľal na modelovaní zemského povrchu vyčleňujeme:
riečny ( fluviálny) reliéf, svahový ( deluviálny) reliéf, veterný ( eolický ) reliéf, ľadovcový ( glaciálny) reliéf, mrazový( periglaciálny) reliéf, krasový reliéf,
rozdelenie reliéfu podľa výškových pomerov:
a) podľa absolútnych výškových hodnôt: ( nameraných od hladiny mora),
nížiny do 200 metrov, vysočiny nad 200 metrov,

b) podľa relatívneho výškového rozdielu rozlišujeme morfografické typy:
roviny : s rozdielmi do 30m
pahorkatiny ( 31 – 100m)
vrchoviny ( 101 – 310m)
hornatiny (311 – 640m )
veľhornatiny ( nad 640m)