Litosféra
- je kamenný obal Zeme, ( z gréc. -lithos: kameň, kamenná sféra)
- vznik Zeme- 4,5 miliardy rokov, zemské teleso tvorí
: zemská kôra, zemský plášť a zemské jadro,
- litosféra : - je tvorená: zemskou kôrou a vrchným zemským
plášťom, je hrubá asi 200km,
zemskú kôru oddeľuje od zemského plášťa Mohorovičičova vrstva
diskontuity,
- je od plášťa oddelená vrstvou roztavených hornín- astenosférou
Zemská
kôra
- veda, ktorá sa zaoberá zemskou kôrou z geografického hľadiska sa volá -
litogeografia
-delí sa na a) pevninskú kôru- priemerná hrúbka 30- 40km, skladá sa z troch
vrstiev:
vrchnú vrstvu -sedimentárne horniny, strednú vrstvu- žulová ( granitová vrstva )
spodnú vrstvu-
čadičová ( bazaltová ) vrstva,
b) oceánsku vrstvu – priemerná hrúbka 5- 12km, skladá sa z dvoch vrstiev zo
sedimentárnej a čadičovej vrstvy
- chemické zloženie zemskej kôry: makroelementy ( sú zastúpené viac ako 1% t.j. klarkom
):
kyslík, kremík ( spolu 75, 25 % ), hliník, železo, vápnik, sodík, draslík,
horčík ,
mikroelementy: všetky
ostatné prvky- pripadá na ne 2,15%,
najčastejšie zlúčeniny prvkov ( 75%): kyslík, kremík, hliník
- horninové zloženie
( horniny neživé prírodniny, zložené z viacerých minerálov, delia sa na magmatické-
vyvreté, sedimentárne- usadené,
metamorfované- premenené ),
- stavba zemskej kôry – 95% magmatické horniny a 5% usadené horniny,( premenené sa
priraďujú k tým z ktorých vznikli) ,
- magmatické horniny- vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny
s obsahom plynov a pár- magmy ( lávy) v rôznych častiach zemskej kôry ( hlbinné, žilné, výlevné ), podľa veku sa delia na
mladšie( neovulkanity), staršie ( paleovulkanity), podľa chemického zloženia sa delia: kyslé (žula, ryolit- 65 % SiO2),
neutrálne ( diorit, andezit : 52- 65% SiO2), bázické ( gabro, čadič: 42- 52% ), ultrabázické ) peridotit pod 42% SiO2 ),
-
sedimentárne horniny- vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín ( vyvretých,
premenených a usadených hornín,)Proces vzniku: 1.) zvetrávanie -rozpad a rozklad hornín( môže byť mechanické, chemické
a biologické) – výsledkom sú zvetraliny,
2.) transport- premiestňovanie a triedenie úlomkov, c)
sedimentácia unášaných úlomkov( štrk, piesok, hlina, spraš, íl),4.) diagenéza- spevňovanie sedimentov (
pieskovce, zlepence)
Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu sa delia na: úlomkovité, spevnené
( zlepenec, pieskovec), nespevnené( štrk, piesok, hlina) chemické ( travertín, bauxit),
biogénne
( vápenec, dolomit, rašelina, uhlie),
- metamorfované horniny- vznikajú premenou
vyvretých a usadených hornín, napr. fylit, svor, rula, amfibolit, mramor,
- význam hornín- odolosť voči zvetrávaniu – vznik
georeliéfu, priepustnosť hornín – vplyv na podpovrchovú vodu, riečnu sieť, typ a režim podzemných vôd, vznik pôdy, rastlinného krytu,
vplyv na socioekonomickú sféru,
Litosféra - rozdelená na litosferické dosky (
americká, indoaustrálska, euroázijská, africká, tichooceánska,
antarktická, Nazca ), ktoré sa kĺžu po astenosfére,
-
hranicu medzi litosferickými doskami tvoria: rifty, ( trhliny v zemskej kôre), oceánske priekopy, pásmové pohoria, transformačné zlomy,
Pohyby litosferických dosiek ( niekoľko centimetrov za rok ):
a) narážanie: Predná India naráža na
euroázijský blok- vznik Himaláji
b) podsúvanie dosiek: Nazca sa podsúva pod Juhoamerickú dosku –podsúvané časti sa
tavia a a v podobe lávy
sa dostávajú na zemský povrch, vznikajú pohoria a sopky ( Andy),
c) vzďaľovanie dosiek :
v tektonických trhlinách ( riftoch) ,roztavené horniny vytvárajú oceánske chrbty,
d) kĺzanie dosiek : pri
kĺzaní sa hromadí obrovská energia, jej uvoľnením vznik zemetrasení – zlom
SanAndreas,
Vznik pevnín
a oceánov
- v prahorách – pevninský celok- Pangea, svetový oceán Panthalassa ( more Thetys
),
- koniec prvohôr( pred 250mil rokmi ) rozdelenie na Lauráziu na severe a Gondwanu na juhu, ich
najstaršími časťami sú pevninské štíty, zvyšky zaniknutých prakontinentov.
- Laurázia- Severná Amerika, Európa,
Ázia, Gondwana- Južná Amerika, Afrika, Austrália Antarktída, z pôvodného praoceánu vznikli dnešné oceány: Tichý, Indický Atlantický,
Severný ľadový a Južný oceán,
Stavebné jednotky pevnín a oceánov
- najstaršie oblasti zemskej kôry
tvoria stabilné časti a)pevninské platformy ( tabule a štíty) a b)oceánske platformy ( oceánske panvy)
zaberajú väčšiu časť dna,
- štíty- budované z veľmi starých vyvretých a metamorfovaných hornín,
-
tabule- usadené horniny, ktoré vznikli prevažne na okraji štítov , napr. Baltský štít a Východoeurópska tabuľa,
-
mobilné časti ( orogénne zóny )- pevninské: nachádzajú sa na okrajoch platforiem alebo medzi nimi, vznikli
vyvrásnením sedimentov a) v prvohorách- kaledónske a várijské vrásnenie b) koncom druhohôr a začiatkom treťohôr-
alpské vrásnenie , - -oceánske: predstavujú a)oceánske chrbty( Stredoatlantický)
podmorské pohoria miestami vynorené ako ostrovy, hlbokomorské priekopy,
Zones.sk – Zóny pre každého študenta