Taliansko

Taliansko 

– hospodársky naj­vyspelejší štát južnej Európy. – popredné postavenie medzi štátmi Európy

Poloha:- výhodná geograficá poloha v strednej časti Stredozemného mora. – výrazne prímorský štát. na pobrežie pripadajú 4/5 z celkovej dĺžky hraníc.
zaberá Apeninský polos­trov s priľahlým územím na severe a ostrovmi v
Stredozemnom mori. – Sicília a Sar­dínia. Od Afriky-140 km široký Sicílsky prieliv

– staroveku – centrom Rímskej ríše,po jej zániku v 5. storočí roz­pad na mestské štáty
(Benátky, Janov a ďalšie), zjednotili do spoločného štátu až v 19. storočí.
 Povrch -prevažne vypĺňajú pohoria, medzi Al­pami a Apeninami – rozsiahla Pádska nížina. Podnebie:- prechodné podnebie , dostatok zrážok, -Pádska nížina
- Apeninský polostrov a ostrovy – subtropické podnebie( horúce a suché letá,
mierne zimy

Tassi di cambio aggiornati BCE

Vodstvo:– hustá riečna sieť- výroba elektrickej energie a zavlažovanie, rieka Pád,
-jazerá ľadovcového pôvodu – Gardské, Comské, Apeninský polostrov- rieky
krátke v lete vysýchajú
 Pôdy:– úrodné – náplavy Pád (Po) s prítokmi, .
Poľnohospodárstvo:- Pádska nížina – výnosná rastlinná i živočíš­na výroba. – pšenica,
kukurica, cu­krová repa a najviac ryže v Európe.
 -2. mieste vo svete (po Španielsku) v zbere po­marančov aj olív, v
pestovaní viniča a výrobe vína (po Francúzsku).
-pasienky s chovom dobytka a oviec – Apeninyh a predhoria Álp.
-lesy majú menšiu rozlohu a hospodársky vý­znam.

– na celom Apeninskom polostrove a ostro­voch sú rozšírené krovinaté
porasty – macchie (makie) .
Nerastné suroviny: nemá dostatok nerastných surovín- síra, mramor, rudy a ortut
Priemysel- významné postavenie, (významnejšie),dovoz (ropy, zemný plyn, rudy a i.).

– strojárstvo (automobily, motocykle, lode, stroje a prístroje, elektrotechnika a i.),

– hut­níctvo (oceľ a hliník)

– chemická výroba (petro­chémia, umelé hnojivá, lieky a i.).

– kvalitou vynika­jú potravinárske, textilné a najmä obuvnícke výrobky.

– nerovnomerné rozmiestnenie priemyslu na území štátu. Sever

– sever-priemyselná oblasť Talianska a celej južnej Euró­py1/2 obyvateľov krajiny.

– hustota zaľudnenia dosahuje priemerne až 500 obyv/1 km2.

– stredné a južné Taliansko- hospodársky menej rozvinuté Mestá- najväčším priemyselným strediskom Miláno (Milano, 1,3 mil, aglomerácia 5 mil),

– , výroba automobilov Fiat – Turín (Tori­no, 1 mil. obyv.).

– Janov (Genova, 700 tis.) – veľké lodenice a najväčší prístav

– Be­nátky (Venezia – venecia)-na vyše sto ostrovoch oddelených kanálmi

– najviac navštevo­vaným strediskám takisto patrí hlavné mesto Rím (Roma, 2,7 mil).
mnoho stavebných a kultúrnych pamiatok z rozličných historických období (námestie Rímske fórum, Koloseum a i.). – západnej časti Ríma leží najmenší štát sveta Va­tikán, stredisko katolíckej cirkvi a jej najvyššieho predstaviteľa – pápeža. ,vzácne staviteľské a
ume­lecké pamiatky (Chrám sv. Petra, Sixtínska kaplnka a i.) – prístavné mesto Neapol (Napoli, 1 mil, aglomerácia asi 3,5 mil).- poloha pri zálive v pozadí

Vezuvom – jedno z najkrajších miest sveta. -okolie mesta (staroveké Pompeje, Ve­zuv, Capri ) Na ostrove Sicília jenajvyššia európska činná sopka Etna a ďalšie na Liparských ostrovoch (Stromboli, Lipari, Vulcano). najväčšie priemyselné stredisko a prístav je hlavné mesto Palermo (700 tis.).

Doprava a cestovný ruch: - vynikajúci stavitelia ciest a železnič­ných tratí.- vybudovaná doprava , vy­soká úroveň služieb prispievajú k poprednému postaveniu v cestovnom ruchu. -rekreačné strediská na pobreží, ostrovoch a v Alpách, národných parkov (Abruzzo, Gran Sas­so ďItalia ) histo­rické a kultúrne pamiatky v mestách. -súčasť Svetového kultúrneho dedičstva.

Malta (380 tis). sa­mostatnosť od 1964 (predtým britská vojenská námor­ná základňa). – dôležitá poloha – k Suezskému prieplavu. – odvetvia hospodárstva spotrebný priemysel a stavba lodí. ,cestovný ruch. Malta je pridružený štát EÚ.