Taliansko

Taliansko 

- hospodársky naj­vyspelejší štát južnej Európy. - popredné postavenie medzi štátmi Európy
 Poloha:- výhodná geograficá poloha v strednej časti Stredozemného mora. - výrazne prímorský štát. na pobrežie pripadajú 4/5 z celkovej dĺžky hraníc.
  zaberá Apeninský polos­trov s priľahlým územím na severe a ostrovmi v
 Stredozemnom mori. - Sicília a Sar­dínia. Od Afriky-140 km široký Sicílsky prieliv
  - staroveku - centrom Rímskej ríše,po jej zániku v 5. storočí roz­pad na mestské štáty
(Benátky, Janov a ďalšie),  zjednotili do spoločného štátu až v 19. storočí.
 Povrch -prevažne vypĺňajú pohoria, medzi Al­pami a Apeninami - rozsiahla Pádska nížina. Podnebie:- prechodné podnebie , dostatok zrážok, -Pádska nížina
- Apeninský polostrov a ostrovy – subtropické podnebie( horúce a suché letá,
 mierne zimy

Tassi di cambio aggiornati BCE

Vodstvo:- hustá riečna sieť- výroba elektrickej energie a zavlažovanie, rieka Pád,
 -jazerá ľadovcového pôvodu - Gardské, Comské, Apeninský polostrov- rieky
krátke v lete vysýchajú
 Pôdy:- úrodné - náplavy  Pád (Po) s prítokmi, .
Poľnohospodárstvo:- Pádska nížina - výnosná rastlinná i živočíš­na výroba. - pšenica,
kukurica, cu­krová repa a najviac ryže v Európe.
 -2. mieste vo svete (po Španielsku) v zbere po­marančov aj olív, v  
pestovaní viniča a výrobe vína (po Francúzsku).
  -pasienky s chovom dobytka a oviec - Apeninyh a predhoria Álp.
  -lesy majú menšiu rozlohu a hospodársky vý­znam.
  - na celom Apeninskom polostrove a ostro­voch sú rozšírené krovinaté  
porasty - macchie (makie) .
  Nerastné suroviny: nemá dostatok nerastných surovín- síra, mramor, rudy a ortut
  Priemysel- významné postavenie, (významnejšie),dovoz (ropy, zemný plyn, rudy a i.).
-  strojárstvo (automobily, motocykle, lode, stroje a prístroje, elektrotechnika a i.),  
-  hut­níctvo (oceľ a hliník)
-   chemická výroba (petro­chémia, umelé hnojivá, lieky a i.).
-   kvalitou vynika­jú potravinárske, textilné a najmä obuvnícke výrobky.
-  nerovnomerné rozmiestnenie priemyslu na území štátu. Sever
-  sever-priemyselná oblasť Talianska a celej južnej Euró­py1/2 obyvateľov krajiny.  
-   hustota zaľudnenia dosahuje priemerne až 500 obyv/1 km2.
-  stredné a južné Taliansko- hospodársky menej  rozvinuté Mestá- najväčším priemyselným strediskom  Miláno (Milano, 1,3 mil, aglomerácia  5  mil),
-  , výroba automobilov Fiat - Turín (Tori­no, 1 mil. obyv.).
- Janov (Genova, 700 tis.) - veľké lodenice a najväčší prístav
- Be­nátky (Venezia - venecia)-na vyše sto ostrovoch oddelených kanálmi  
-  najviac navštevo­vaným strediskám takisto patrí hlavné mesto Rím (Roma, 2,7 mil).  
  mnoho stavebných a kultúrnych pamiatok z rozličných historických období (námestie Rímske fórum, Koloseum a i.). - západnej časti Ríma leží najmenší štát sveta Va­tikán, stredisko katolíckej cirkvi a jej najvyššieho predstaviteľa - pápeža. ,vzácne staviteľské a
ume­lecké pamiatky (Chrám sv. Petra, Sixtínska kaplnka a i.)  - prístavné mesto Neapol (Napoli, 1 mil, aglomerácia asi 3,5 mil).- poloha pri zálive v pozadí

Vezuvom - jedno z najkrajších miest sveta. -okolie mesta (staroveké Pompeje, Ve­zuv, Capri ) Na ostrove Sicília jenajvyššia európska činná sopka Etna a ďalšie na Liparských ostrovoch (Stromboli, Lipari, Vulcano). najväčšie priemyselné stredisko a prístav je hlavné mesto Palermo (700 tis.).
Doprava a cestovný ruch: - vynikajúci stavitelia ciest a železnič­ných tratí.-  vybudovaná doprava , vy­soká úroveň služieb prispievajú k poprednému postaveniu v cestovnom ruchu. -rekreačné strediská na pobreží, ostrovoch a v Alpách, národných parkov (Abruzzo, Gran Sas­so ďItalia ) histo­rické a kultúrne pamiatky v mestách. -súčasť Svetového kultúrneho dedičstva.
Malta (380 tis).  sa­mostatnosť od  1964 (predtým britská vojenská námor­ná základňa). - dôležitá poloha - k Suezskému prieplavu. - odvetvia hospodárstva  spotrebný priemysel a stavba lodí. ,cestovný ruch. Malta je pridružený štát EÚ.