Životné prostredie

Životné prostredie

KRAJINA AKO PROSTREDIE ŽIVOTA NA ZEMI, GEOGRAFIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Vznik a vývoj krajinného prostredia života

Krajinná sféra- pripovrchová cast Zeme, tvoria ju_ 1. fyzickogeografická sféra – atmosféra- vzdušný obal, hydrosféra- vodný obal, litosféra- kamenný obal, biosféra všetky rastliny a živocíchy, pedosféra- pôdny obal,

2. socioekonomická sféra– cinost ludí,

3. vzájomé vztahy medzi týmito geosférami
Hranice krajinnej sféry: horná hranica- viac názorov: a) rozhranie medzi troposférou a stratosférou – 16 km b) ozónová vrstva- 30km- vplyv cloveka, vznik ozónovej diery( freóny)
dolná hranica- viac názorov : a) pri tažbe nerastných surovín sa clovek dostal do hlbky- 12-13km, b) astenosféra- roztavené horniny po ktorých sa pohybujú litosferické dosky 200km

Vznik vesmíru: „ velký tresk“ pred 12 miliardami rokov
Vek Zeme– 4,5 miliardami rokov, vek Slnka 6,5 miliardy rokov

Etapy vzniku života na našej Zemi:

1. haplogea- ( prvotná zem)-vznik prvotnej kôry, zemského plášta a jadra, abiotické obdobie- trvalo 300miliónov rokov

2. chemogea- zacala sa vznikom oceánu, vznik živých organizmov- polymérov a ich zánik, vznik archeobaktárií,

3. biogea- vznik bunky s pravým jadrom, další vývoj vznik zložitej nervovej sústavy- vznik cloveka

4. noogea – clovek ako mysliaci tvor,

Vztah cloveka ku krajinnému prostrediu

Clovek ako biologická bytost vznikol a vyvíjal sa v krajine. Je s nou spojený výmenou látok a energie. Clovek musí nevyhnutne chránit biologické podmienky svojej existencie v krajine. Clovek je však zároven spolocenský tvor a výrobca. Intenzitu pôsobenia cloveka v krajine môžeme rozdelit na obdobia hominizácie, sapientácie, sociogenízy a technogenézy .

1. obdobie hominizácie– je spojené s evolúciou australopiteka. Casove je to obdobie od zaciatku vzpriamenej chôdze cloveka pred 6-5 miliónmi rokov do zapocatia cielavedomej práce približne pred 1, 5 miliónmi rokov. Cinnost cloveka nevyvolala zmeny v pôvodnom stave prírodného krajinného prostredia.

2. obdobie sapientácie – je spojené s vývojom Homo erectus vznikom reci. Obdobie charakterizuje rýchly vývoj cefalizácie. Dokoncenie vývoja mozgu cloveka- biologická evolúcia u cloveka sa zastavila. Cinnost cloveka nevyvolala zmeny v pôvodnom stave prírodného krajinného prostredia.

3. obdobie sociogenézy– spojené s druhom Homo sapiens charakterizuje proces kultúrnej evolúcie cloveka. Neolitická revolúcia- prechod od lovu ku chovu, od zberu plodín k pestovaniu- základ polnohospodárstva., rôzne formy využitia zeme.Vplyv cloveka na krajinnú sféru.

4. obdobie technogenézy– zacína sa hospodársky vyspelých štátoch – vznik priemyselnej výroby- vedecko- technický rozvoj. Výrazne clovek ovplyvnuje krajinnú sféru.

Životné prostredie, krajinné prostredie, ako kategórie a predmet vedy
Schopnost cloveka žit na viacerých úrovniach: ako biologický tvor, hospodáriaci a spolocenský tvor.

Environmentalistika- veda o životnom prostredí cloveka
Krajinné prostredie je predmetom štúdia najmä geografie, ekológie

Ekológia- veda o vztahoch živých i organizmoch k ich prostrediu a vzájomných vztahoch medzi živými organizmami

Geografia– veda na rozhraní prírodných spolocenských technických a geometrických vied, predmetom jej výskumu sú vztahy medi fyzicko-geografickou a socio-ekonomickou sférou

Krajina je objekt interdisciplinárnej spolupráce vied. Pri integrovanom štúdiu krajiny je velmi dôležitá spolupráca geografie a ekológie.

Geoekológia skúma vzájomné vztahy medzi prírodnými komponentmi, prvkami krajiny a hodnotí prírodné procesy na urcitom území. Uplatnuje geografický prístup, venuje rovnomernú pozornost vztahom medzi všetkými zložkami prírodnej krajiny. . Napr. vztah medzi klímou a vegetáciou

Krajinná ekológia do predmetu štúdia zaclenila nielen prvky prírodnej kraji­ny, ale i obyvatelstvo a jeho aktivity, zameriava sa na vztahy medzi ekosystémami navzájom a ich vztah k abiotickým zložkám krajiny.

Význam geografie

a) poznávací– zakladá sa na poznávaní a získavaní poznatkov o krajinnej sfére Zeme.

b) všeobecnovzdelávací– ucí ludí geografickému mysleniu, nielen javy opisuje, ale ich i vysvetluje

c) praktický– nielen získava poznatky o súcasnom stave krajinnej sféry ale ich aplikuje v praxi, regionálny rozvoj, ochrana prírody a krajiny, racionálne využívanie prírodných zdrojov...