Životné prostredie

KRAJINA AKO PROSTREDIE ŽIVOTA NA ZEMI, GEOGRAFIA
 A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
 
Vznik a vývoj krajinného prostredia života
Krajinná sféra- pripovrchová cast Zeme, tvoria ju_ 1. fyzickogeografická sféra – atmosféra- vzdušný obal, hydrosféra- vodný obal, litosféra- kamenný obal, biosféra všetky rastliny a živocíchy, pedosféra- pôdny obal,
2. socioekonomická sféra- cinost ludí,
3.  vzájomé vztahy medzi týmito geosférami
Hranice krajinnej sféry: horná hranica- viac názorov: a) rozhranie medzi troposférou a stratosférou – 16 km b) ozónová vrstva- 30km- vplyv cloveka, vznik ozónovej diery( freóny)
dolná hranica- viac názorov : a) pri tažbe nerastných surovín sa clovek dostal do hlbky- 12-13km, b) astenosféra- roztavené horniny po ktorých sa pohybujú litosferické dosky 200km
 
Vznik vesmíru: „ velký tresk“ pred 12 miliardami rokov
 Vek Zeme- 4,5 miliardami rokov, vek Slnka 6,5 miliardy rokov
Etapy vzniku života na našej Zemi: 1. haplogea- ( prvotná zem)-vznik prvotnej kôry, zemského plášta a jadra, abiotické obdobie- trvalo 300miliónov rokov
2. chemogea- zacala sa vznikom oceánu, vznik živých organizmov- polymérov a ich zánik, vznik archeobaktárií,
3. biogea- vznik bunky s pravým jadrom, další vývoj vznik zložitej nervovej sústavy- vznik cloveka
4. noogea – clovek ako mysliaci tvor,

Vztah cloveka ku krajinnému prostrediu
Clovek ako biologická bytost vznikol a vyvíjal sa v krajine. Je s nou spojený výmenou látok a energie. Clovek musí nevyhnutne chránit biologické podmienky svojej existencie v krajine. Clovek je však zároven spolocenský tvor a výrobca. Intenzitu pôsobenia cloveka v krajine môžeme rozdelit na obdobia hominizácie, sapientácie, sociogenízy a technogenézy .
1.  obdobie hominizácie- je spojené s evolúciou australopiteka. Casove je to obdobie od zaciatku vzpriamenej chôdze cloveka pred 6-5 miliónmi rokov do zapocatia cielavedomej práce približne pred 1, 5 miliónmi rokov. Cinnost cloveka nevyvolala zmeny v pôvodnom stave prírodného krajinného prostredia.
2.  obdobie sapientácie – je spojené s vývojom Homo erectus vznikom reci. Obdobie charakterizuje rýchly vývoj cefalizácie. Dokoncenie vývoja mozgu cloveka- biologická evolúcia u cloveka sa zastavila. Cinnost cloveka nevyvolala zmeny v pôvodnom stave prírodného krajinného prostredia.
3.  obdobie sociogenézy– spojené s druhom Homo sapiens charakterizuje proces kultúrnej evolúcie cloveka. Neolitická revolúcia- prechod od lovu ku chovu, od zberu plodín k pestovaniu- základ polnohospodárstva., rôzne formy využitia zeme.Vplyv cloveka na krajinnú sféru.
4.  obdobie technogenézy- zacína sa hospodársky vyspelých štátoch – vznik priemyselnej výroby- vedecko- technický rozvoj. Výrazne clovek ovplyvnuje krajinnú sféru.
 
Životné prostredie, krajinné prostredie, ako kategórie a predmet vedy
Schopnost cloveka žit na viacerých úrovniach: ako biologický tvor, hospodáriaci a spolocenský tvor.
Environmentalistika- veda o životnom prostredí cloveka
Krajinné prostredie je predmetom štúdia najmä geografie, ekológie
Ekológia- veda o vztahoch živých i organizmoch k ich  prostrediu a vzájomných vztahoch medzi živými organizmami
Geografia- veda na rozhraní prírodných spolocenských technických a geometrických vied, predmetom jej výskumu sú vztahy medi fyzicko-geografickou a socio-ekonomickou sférou

Krajina je objekt interdisciplinárnej spolupráce vied. Pri integrovanom štúdiu krajiny je velmi dôležitá spolupráca geografie a ekológie.
Geoekológia skúma vzájomné vztahy medzi prírodnými komponentmi, prvkami krajiny a hodnotí prírodné procesy na urcitom území. Uplatnuje geografický prístup, venuje rovnomernú pozornost vztahom medzi všetkými zložkami prírodnej krajiny. . Napr. vztah medzi klímou a vegetáciou
Krajinná ekológia do predmetu štúdia zaclenila nielen prvky prírodnej kraji­ny, ale i obyvatelstvo a jeho aktivity, zameriava sa na vztahy medzi ekosystémami navzájom a ich vztah k abiotickým zložkám krajiny.
 
Význam geografie:
a)  poznávací- zakladá sa na poznávaní a získavaní poznatkov o krajinnej sfére Zeme.
b)  všeobecnovzdelávací- ucí ludí geografickému mysleniu, nielen javy opisuje, ale ich i vysvetluje
c)  praktický-  nielen získava poznatky o súcasnom stave  krajinnej sféry ale ich aplikuje v praxi, regionálny rozvoj, ochrana prírody a krajiny, racionálne využívanie prírodných zdrojov...