Australia

AUSTRÁLIA - Vertikálna a horizontálna členitosť podľa atlasu! 

Austrália je najmenší a najmenej osídlený kontinent. Rozkladá sa vo východnej časti južnej pologule, pomerne izolovaný od ostatných svetadielov.

Prírodné podmienky:

Povrch Austrália tvoria 3 základné horopisné jednotky:
Západoaustrálska plošina – priemerná výška 300 m , tvoria ju rozsiahle ploché tabule a vzvýšené časti (MacDonnellove a Musgravove vrchy, Ayersova skala – najväčší skalný monolit na svete)
Stredoaustrálska panva – priemerná nadmorská výška do 100 m plochá s rozsiahlymi artézskymi panvami so zásobami podzemnej vysoko mineralizovanej vody
Austrálska vysočina (Veľké predelové pohorie alebo Austrálske Kordillery) – priemerná nadmorská výška 900-1000 m, vrcholí v oblasti Austrálskych Álp s najvyšším bodom Mt. Kosciusko 2230 m

Reliéf:

Severné pobrežie má plytké šelfové moria, južná časť sa prudko zvažuje do mora vápencovými útesmi, Východné pobrežie má koralový charakter – v blízkosti sa nachádza najväčší koralový útvar na svete – Veľká útesová bariéra, a západné pobrežie prudko klesá do mora, v jeho blízkosti prechádza do pomerne veľkých hĺbok

Podnebie:

S časť – zasahuje vlhké tropické pásmo s monzúnovou klímou, v oblasti obratníka Kozorožca je púštny typ podnebia s vysokou ariditou, južná časť Austrálie má subtropický ráz a oblasť Tasmánie – mierne pásmo o niečo teplejšie ako u nás. Východné vetry prinášajú od oceána zrážky, ktoré sa však nedostanú do vnútrozemia – Veľké predelové pohorie tvorí klimatickú bariéru, t.j. len náveterné strany sú vlhké a západné časti sú v tzv. zrážkovom tieni

Pôdy:

S – červenozeme, žltozeme – obsah oxidov Fe a Al
Obratník – púštne pôdy – piesčité, kamenisté a štrkovité podľa typu púšte
J – hnedozeme – najúrodnejšie
Oblasť Nullarborskej roviny – rendziny – typické pre oblasť s výskytom vápencov

Vodstvo:

Vysoko arídna oblasť je hlavne vnútrozemie – bohaté zásoby podzemnej vody – veľmi teplá (100C) a silne mineralizovaná – bez väčšieho hospodárskeho využitia. Najhustejšia riečna sieť – JV (Murray a Darling), časť územia patrí k bezodtokovým oblastiam – stred a JZ (občasné rieky – creek), najznámejšou bezodtokovou oblasťou – Eyrovo jazero – vysychá, najnižšie položené miesto v Austrálii - -16 m, slané (mŕtve srdce Austrálie)

Rastlinstvo a živočíšstvo:

- typické výskytom endemitov – izolovaný vývoj kontinentu, pomerne neskoro osídlený
R – eukalypty (400 druhov, väčšina jedovatá), mangrovové porasty – severné pobrežie Karpentarského zálivu, pralesy – Queensland – najbohatšia vegetácia, najchudobnejšia – stredná časť Austrálie (kroviny a trávy, kaktusy – buš)
Ž – koaly, klokany, emu, vtákopysk, ježura, termity, králiky divé ...
NP – Ayers Rock, Kakadu, Great Reef Barriere, Mt. Kosciusko....

Osídlenie, obyvateľstvo a sídla:

Posledný objavený kontinent – Holanďania, neskôr Angličania – zakladali trestaneckú kolóniu v blízkosti dnešného Sydney – Botany Bay. Ako prvý ju oboplával A. Tasman, až v 19. storočí zmapovaná a pomenovaná (podľa Terra Australis – južná krajina). Objavovanie ostrovov – J Cook
Pôvodní obyvatelia – austrálski černosi – Aboriginci – v súčasnosti patria medzi spodné vrstvy, vysoká negramotnosť, nezamestnanosť, dokonca v niektorých častiach žili donedávna v rezerváciach, len v minulom storočí im bolo priznané volebné právo.

Počet obyvateľov – 27 mil., rozmiestnenie je veľmi nerovnomerné – najviac ľudí žije v JV oblasti kde sa vytvorilo aj najviac veľkomiest – najväčšie Sydney. Zloženie obyvateľstva ovplyvnilo niekoľko faktorov – kolonizácia, zlatá horúčka , migrácia z Európy za prácou a vzdelaním (biela rasa) najväčší podiel majú Briti a Američania, pôvodné obyvateľstvo (čierna) a prisťahovalci z J a JV Ázie, hlavne z chudobnejších oblastí (žltá rasa) + obyvateľstvo Oceánie – zmiešané

Oficiálny názov: Austrálsky zväz – tvorí ho 6 štátov a dve teritória, je súčasťou Commonwealthu a hlavou štátu je anglická kráľovná Alžbeta II. Vlajku tvorí anglická vlajka na modrom podklade spolu so súhvezdím Južneho kríža

Severné teritórium – Darwin
Teritórium hlavného mesta – Canberra
Západná Austrália – Perth
Južná Austrália – Adelaide
Queensland – Brisbane
Nový Južný Wales – Sydney
Viktória – Melbourne
Tasmánia – Hobart

Hospodárstvo:

V minulosti bola Austrália značne zaostalým kontinentom zameraným prevažne na poľnohospodárstvo, v súčasnosti patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta – priemyselno-poľnohospodárske s vysokou životnou úrovňou. Rozvoj Austrálie bol spočiatku výrazne podporovaný a riadený V. Britániou. Urýchlený rozvoj nastal najmä po 2. sv. vojne (textilný, hutníctvo, strojárstvo). V súčasnosti je priemysel založený aj na využívaní vlastných zdrojov NS.
NS: zlato (Kargoorlie), uhlie (okolie Sydney), farebné kovy, Ag, Au, Cu... (Broken Hill, Mt.Isa), bauxit (S pobrežie), Fe ruda (západná Austrália), CU (Tasmánia), diamanty (Kimberley), opály (Coober Pedy)

Priemysel:

Chemický – na základe dovozu surovín vrátane petrochemického (spracovanie ropy)
Strojársky – dopravné strojárstvo (autá, lode, lietadlá...) a poľnohospodárske stroje
Textilný a vlnársky – dominantné postavenie vzhľadom na chov oviec - JV
Stavebných hmôt – spracovanie vápenca a výroba cementu a vápna – Nullarborská rovina
Potravinársky – spracovanie mlieka, rýb, HD..., výroba vína...
- je sústredený hlavne vo veľkých mestách

Poľnohospodárstvo:

2 typy: farmárske s veľkým stupňom mechanizácie (hlavne v oblasti chovu oviec)
  menšie rodinné farmy (typické najímanie sezónnych pracovníkov)
Austrália je v RV svetovým producentom pšenice, sladovníckeho jačmeňa – JV najúrodnejšia oblasť.
 
Sladovnícky jačmeň, zemiaky – Viktória, Tasmánia
Bavlník, cukrová trstina, tropické ovocie - Queensland
Ovocie, tabak, vinič – povodie riek Murray a Darling
Kokosová a olejová palma – Queensland a ostrovná časť
ŽV: - na 1. mieste – chov oviec (vývoz vlny a výrobkov) – Nový Južný Wales, chov HD a ošípaných, hydiny (okolie miest). Pomerne rozsiahly je rybolov a lov perál

Doprava:

Najpoužívanejšia je námorná doprava (preprava tovarov), letecká (medzinárodná aj vnútroštátna – intenzívna, letiská takmer všade, medzinárodné vo veľkých mestách, dokonca aj lekárska služba do vzdialenejších oblastí využíva práve túto možnosť), kabotážna – slabo rozvinutá oproti ostatným (medzi domovskými prístavmi), železničná (transkontinentálne železnice V-Z, S-J), cestná – najviac používaná, najmodernejšia v oblasti veľkomiest, riečna – dolný tok rieky Murray

OCEÁNIA

Tvorí ju množstvo ostrovov a súostroví v Tichom oceáne. Podľa pôvodu delíme ostrovy:

- kontinentálne (pevninské) – rozlohou najväčšie, napr. N.Zéland, N. Kaledónia, stavba je podobná, vyplnené vrásovými pohoriami, vrátane sopečnej činnosti
- vulkanické (sopečné) – menšie ale vyššie (Hawaii, Cookove, Tonga)
- korálove (atoly) – malé nízke ostrovy tvorené schránkami živočíchov, podmienkou sú teplé čisté tropické moria (Marshallove, Gilbertove...)

Z hľadiska adm.-polit. ich delíme na Melanéziu (melanese – čierne), Mikronéziu (mikro – malé) a Polynéziu (poly – veľa)
 
Z hľadiska podnebia tu dominuje tropické alebo ekvatoriálne vlhké, priemerné teploty 25 C intenzívne zrážky – podmieňujú výskyt bohatej vegetácie a tým aj fauny
 
Obyvateľstvo tvoria najmä pôvodní – Papuánci, Melanézania, Polynézania, na mnohých ostrovoch je prevaha európskeho obyvateľstva, amerického (Hawai, N.Zéland) a prisťahovalcov z Ázie
Hospodárstvo je založené: ťažba NS, pestovanie tropických plodín (plantáže, spracovanie kopry – sušená dužina kokosov), cestovnom ruchu (Fidži, Tahiti...) a tradičnej remeselnej výrobe

N. Zéland

- zložený z dvoch ostrovov, vysoká životná úroveň, obyvateľstvo hlavne britský pôvod,  pôvodní obyvatelia – Maori, vysoko mechanizované poľnohospodárstvo so zameraním na chov oviec, priemysel rozvinutý – potravinársky, strojársky, ťažobný, drevospracujúci, energetický (50% všetkej E pochádza z hydroelektrárni)
- Hl. mesto: Wellington, najvyznamnejšie priem.centrum a obchodný prístav- Auckland

Papua-Nová Guinea:

- najväčší s ostrovov, nezávislý ostrov, hornatý a hustými porastmi rovníkových lesov – bujná vegetácia endemity, snežná čiara sa nachádza vo výške 4000 m,  obyvateľstvo vo vnútrozemí žije dodnes primitívnym spôsobom života, hlavný zdroj obživy – poľnohospodárstvo a ťažba dreva
- vývoz medenej rudy – ostrov Bougainville