Vodstvo Slovenska

Vodstvo Slovenska

Vodstvo

Naším územím prechádza rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom. Do Baltského mora odvádzajú vody Dunajec a Poprad – 4% územia Slovenska. Do úmoria Čierneho mora patrí 96% plochy územia Slovenska a rozčleňuje sa na tri povodia: povodie Moravy, Dunaja a Tisy. K najväčším slovenským tokom patrí: Váh, Bodrog, Hron, Nitra, Hornád, Ipeľ.

Dunaj – najväčšia stredoeurópska rieka, priteká k nám z Nemecka a Rakúska. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Dunaj vytvára spolu so svojim ramenom Malý Dunaj a dolným tokom Váhu Žitný ostrov. Dunaj je pre Slovensko dôležitý ako plavebná magistrála spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu zavlažovacích plôch Slovenska a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody.

Morava – sa vlieva do Dunaja pod Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s Českou republikou a Rakúskom (prítoky: Myjava, Rudava a Malina).

Váh – najväčšia slovenská rieka, má dve zdrojnice – Biely Váh, ktorý pramení pod Kriváňom a Čierny Váh, ktorý pramení pod Kráľovou hoľou, spájajú sa pri Kráľovej lehote. Prítoky – Orava, Kysuca, Vlára, Nitra.

Nitra pramení v Malej Fatre (prítok Žitava), Hron pramení pod Kráľovou hoľou (prítoky Slatina a Sikenica), Ipeľ pramení v Slovenskom Rudohorí (prítoky Krtíš, Krupinica), Tisa preteká cez naše územie v dĺžke 7 km, odvodňuje rieky východného Slovenska, ktoré sa do nej vlievajú v Maďarsku (prítoky Slaná s Rimavou, Muráňom a Bodvou a Hornád s Hnilcom a Torysou), Bodrog vzniká sútokom Ondavy s Topľou a Latorice.

Vodstvo Slovenska tvoria rieky, jazerá, vodné nádrže a podzemné vody. Väčšina územia (96 %) patrí do úmoria Čierneho mora, zatiaľ čo zvyšné 4 % odvodňujú rieky Poprad a Dunajec do Baltského mora.

Jazerá

Väčšina jazier je ľadovcového pôvodu (Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Popradské pleso, Hincove plesá vo Vysokých Tatrách a Vrbické pleso v Nízkych Tatrách). Zahradením doliny zosuvom v sopečnom pohorí Vihorlat vzniklo Morské oko. Najväčším krasovým jazerom je Jašteričie jazierko na Silickej planine v Slovenskom krase. Menšie jazierka sa vytvorili vo viatych pieskoch na Záhorskej nížine (Lakšarské jazero).

Umelé vodné nádrže

Zaraďujeme k nim rybníky (okolie Stupavy a Levíc), vodné nádrže určené na banské účely (tajchy v okolí Banskej Štiavnice), nádrže na akumuláciu priemyselnej vody (Dubník, Môťova). V 20. storočí sa na Slovensku vybudovali vodné diela, ktoré slúžia potrebám hydroenergetiky, priemyslu, ale i zásobovaniu pitnou vodou, zavlažovaniu, turistike a športu i pre plavbu.

K najvýznamnejším patria vodné diela na Dunaji Hrušovská zdrž, Gabčíkovo. Na Váhu je vybudovaných 19 vodných nádrží: Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava. Ďalšie sú na Orave (Oravská priehrada), na Hornáde (Ružín), na Laborci (Zemplínska šírava), na Ciroche (Starina).

Medzi najvýznamnejšie rieky Slovenska patria Dunaj, Váh, Hron, Nitra, Ipeľ, Hornád a Bodrog. Riečna sieť Slovenska patrí prevažne do úmoria Čierneho mora, pričom rieky Poprad a Dunajec odvádzajú vodu do Baltského mora.

Podzemná voda

Vyskytuje sa na celom území Slovenska, no jej zásoby sú rozdelené nerovnomerne. Veľké zásoby podzemných vôd sa nachádzajú v štrkopieskových nánosoch Žitného ostrova. Najvýznamnejšie zdroje, ktoré sú vhodné na hromadné zásobovanie obyvateľstva a hospodárskych zariadení, sú sústredené v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Bohatstvom minerálnych a termálnych vôd patrí Slovensko medzi popredné štáty v Európe.

Podzemná voda, ktorá nepreniká do veľkých hĺbok, nazýva sa podzemná voda s plytkým obehom, a nie je mineralizovaná. Podzemná voda s hlbokým obehom vystupuje na povrch ako minerálna a termálna voda alebo voda s napnutou hladinou – artézska voda.

Podzemnú vodu s plytkým obehom u nás rozdeľujeme do šiestich typov:

1. podzemná voda v kryštaliniku Karpát – hromadí sa v puklinách a sutinách, pramene majú malú výdatnosť
2. podzemná voda v neogénnych sopečných horninách
3. podzemná voda vo vápencoch a dolomitoch, v krasových oblastiach podzemná voda sa nasycuje uhličitanom vápenatým, označuje sa ako tvrdá voda, krasové pramene sú výdatné (vyvieračky)
4. podzemná voda vo flyši – pramene majú malú výdatnosť
5. podzemná voda v neogénnych usadených horninách, vyskytuje sa v neogénnych kotlinách, často sa vyskytuje artézska voda
6. podzemná voda v štvrtohorných sedimentoch – najväčšie zásoby podzemných vôd na Slovensku sú sústredené v náplavoch Dunaja na Žitnom ostrove.

Minerálne a termálne vody majú hlboký obeh, obohacujú sa o minerálne látky a otepľujú sa. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov. Na Slovensku je registrovaných viac ako 1200 prameňov a ložísk. Mnohé z nich sú termálne. Známe sú horúce vody v Piešťanoch, Sklených Tepliciach, ako aj teplice v Turčianskych a Trenčianskych Tepliciach, Dudinciach, Bojniciach, Kováčovej, Lúčkach, Vyšných Ružbachoch a studenovodné v Bardejove.

Najznámejšie stolové minerálne vody sú: Salvator, Slatina, Santovka, Korytnica, Cigeľka, Budišská a Baldovská minerálna voda.

Termálne pramene v Podunajskej nížine: Podhájska, Štúrovo, Patince, Dunajská Streda.