Pôdne typy

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Zuzana4848
Typ práce: Referát
Dátum: 05.06.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 970 slov
Počet zobrazení: 13 822
Tlačení: 451
Uložení: 476
Iniciálne pôdy:
Skupina pôd s iniciálnym pôdotvorným procesom, tlmeným či narúšaným rôznymi faktormi a podmienkami. Pôdy prevažne s ochrickým Ao- horizontom, silikátovým až karbonátovým bez ďalších diagnostických horizontov, s výnimkou glejového horizontu, občas s umbrickým (Au) horizontom a náznakmi ďalších horizontov (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
LITOZEM: LI – ide o málo vyvinutú plytkú pôdu, s ochrickým Ao – horizontom bez ďalších diagnostických znakov, ktorá vznikla na pevných a spevnených karbonátových alebo silikátových horninách. Je bez porastu a vyskytuje sa vo vyšších polohách prevažne na alpínskych lúkach (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Ao - R, Oo - R, Om - R
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, organogénna

REGOZEM:
RM (v starších klasifikáciách mačinové pôdy) - pôda s ochrickým Ao-
horizontom (svetlý, plytký – hrúbky do 30 cm), bez ďalších diagnostických horizontov, z nespevnených silikátových až karbonátových sedimentov, s výnimkou recentných alúvií. Pôdotvorný substrát je teda tvorený eolickými a príbuznými sedimentami (viate piesky, spraše, polygenetické hliny), neogénnymi pieskami až ílmi a podobne. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Pôda sa využíva ako orná pôda, sady, menej lesy (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Ao - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, podzolová, pseudoglejová, glejová

FLUVIZEM: FM (v starších klasifikáciách nivné pôdy) - pôda s diagnostickým ochrickým Ao - horizontom do 30 cm a možným náznakom glejového G - horizontu do100 cm z holocénnych fluviálnych sedimentov. Ide o pôdu, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Má svetlý humusový horizont. Z klimatického hľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých riečnych tokov. Využíva sa ako orná pôda, na zeleninárstvo, lúky, prípadne porast tvoria aj lužné lesy (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Ao - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, glejová, slanisková, slancová

RANKER: RN - pôda so silikátovým A - horizontom (tmavý, plytký – hrúbky do 30cm), sorpčne nenasýteným, s obsahom nekvalitného humusu do 10% a bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi. Substrát tvoria silne skeletnaté zvetraliny pevných silikátových hornín (granity, kremité diority, ryolity, dacity, ruly, svory, migmatity a pod.) a preto obsahuje viac ako 50% skeletu. Vyskytuje sa na strmých svahoch, nejde však o plošné zastúpenie týchto pôd, skôr o územia ostrovčekovitého charakteru, vo vysokohorských oblastiach nad hranicou lesa, pod kosodrevinou až alpínskymi lúkami prípadne pod sutinovými lesmi (lipa, javor, jaseň). Pre pôdy s vývojom pôd pod lesmi je charakteristická tiež prítomnosť organogénneho O - horizontu nad A - horizontom. Je to horizont, resp. súbor veľmi tenkých horizontov tzv. nadložného humusu lesných pôd, tvorený procesom akumulácie organických látok s nižším stupňom rozkladu v terestrických podmienkach, s obsahom organickej hmoty nad 30 objemových %.
Typická sekvencia horizontov: A - C - R
Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, organogénny, kambizemný, andozemný, podzolový

B. Rendzinové pôdy:

Skupina pôd s mačinovým pôdotvorným procesom až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu; s výnimkou pôd recentných alúvií. Pôdy s molickým Am-horizontom, niekedy až ochrickým horizontom bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
RENDZINA: RA - pôda s molickým karbonátovým Amc - horizontom zo zvetralín pevných a spevnených karbonátových hornín (vápenec, dolomit, vápnitý zlepenec, sádrovec). Pôda je prevažne plytká, hlinitá, so skeletnatosťou nad 30% v pedone do 60 cm od povrchu. Dominantným pôdotvorným procesom je akumulácia a stabilizácia humusu. Za prítomnosti karbonátov v pôde nedochádza k zvetrávacím a translokačným procesom. Lokalizuje sa vzhľadom na substrát v krasových oblastiach. Pokrývajú ju lesy, pasienky, alpínske lúky a čiastočne aj orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Amc - Cc - Rc
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, organozemná, litozemná, kambizemná, sutinová, rubifikovaná

PARARENDZINA: PR - pôda s molickým karbonátovým Amc - horizontom niekedy ochrickým Ao - horizontom zo zvetralín spevnených karbonátovo - silikátových hornín (vápnité pieskovce až ílovce, vápnité bridlice, slieňovce, vápnitý flyš). Ide o tzv. nepravú rendzinu. V A - horizonte prebieha odvápnenie a obsahuje asi 2,5% humusu (Šály a i., 2000). Ide skôr o lesné pôdy stredne hlboké, ktoré sa vyskytujú v nižších polohách do 900 m.n.m. a vo flyšových pohoriach. Využíva sa ako orná pôda, sady, lesy (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Amc - Cc niekedy až Aoc - Cc
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, kambizemná, pseudoglejová, rubifikovaná

C. Molické pôdy:
Skupina pôd s procesom intenzívneho hromadenia a premeny organických látok – humifikácie zvyškov hlavne stepnej a lužnej vegetácie, podmieňujúcim vznik molického Am - horizontu, v podmienkach nepriesakového až periodicky priesakového vodného režimu. Pôdy s dominantným molickým Am - horizontom, ktoré okrem možnej prítomnosti glejového horizontu sú bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
SMONICA: SA - pôda s molickým smonicovým Amn - horizontom z textúrne ťažkých napučiavajúcich substrátov – ílov (podiel ílovej frakcie nad 30%), ktoré sú minerálne veľmi bohaté (Šály a i., 2000). Ide o humóznu pôdu, ktorá obsahuje tzv. migrujúci M - horizont prizmatickej štruktúry s ukončenou šikmou stenou. Pôvodne vznikala pod trávnatou vegetáciou v tropickom až subtropickom pásme. V súčasnosti sa využíva ako orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Amn - A+C - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, pseudoglejová

ČERNOZEM: ČM - pôda s molickým karbonátovým alebo silikátovým A - horizontom z nespevnených hornín. Obsahuje tmavošedý až šedočervený, sorpčne nasýtený (nad 50%) humusový horizont, ktorý má hrúbku nad 30 cm a neobsahuje znaky oglejenia spôsobené podzemnou vodou. Humusový horizont má hrudkovitú až nevýrazne polyedrickú štruktúru, je prevažne hlinitý s priemerným obsahom humusu 3,2%, ktorý neobsahuje karbonáty, aj keď ide o pôdu vyvinutú na karbonátových substrátoch. Černozem považujeme za reliktnú pôdu, ktorá vznikala v stepnej mierne kontinentálnej klíme s prevahou zrážok v letnom i zimnom období. Vzniká vplyvom pôdotvorného režimu, ktorý je nepremyvný až slabo premyvný. Tvorila sa v oblasti mierne zvlnenej roviny pod vysokotrávnatou stepou alebo v stepnej časti lesostepnej zóny. Vyskytuje sa na sprašiach, na starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádza k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. V súčasnosti sa vyskytuje vo všetkých nížinách Slovenska a využíva sa ako orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Am - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, hnedozemná, luvizemná, kambizemná, čiernicová, slanisková

ČIERNICA: ČA (v starších klasifikáciách lužná pôda) - pôda s molickým čiernicovým Amč - horizontom, tmavošedej farby, ktorého hĺba dosahuje niečo pod 100cm a glejovým G - horizontom. Amč - horizont má oxidačné znaky (zhluky a škvrny Fe a Mn). Vyskytuje sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody. Vznikla na nespevnenom C - horizonte prevažne fluviálnych sedimentov, lokálne v depresných polohách iných sedimentov, až na G - horizonte. Pôda je ovplyvnená dvoma pôdotvornými procesmi. Lužným pôdotvorným procesom pôsobiacim zhora a glejovým pôdotvorným procesom pôsobiacim zdola. Vplyv podzemnej vody sa prejavuje v hĺbke 1-3 m. Využíva sa ako orná pôda a pre zeleninárstvo (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Amč - CG
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, černozemná, glajová, organozemná, slancová, slanisková.

D. Ilimerické pôdy:
Skupina pôd s procesom ilimerizácie (lessivácie), t.j. translokácie a akumulácie koloidných ílovitých častíc, niektorých voľných seskvioxidov a rôzneho podielu organických látok, v podmienkach priesakového alebo sezónne priesakového typu vodného režimu. Pôdy translokačné s dominantným luvickým Bt - horizontom (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
HNEDOZEM: HM - pôdy s luvickým Bt - horizontom pod Ao- až Au - horizontom svetlej farby obsahujúcim do 2% humusu. Vznikla na sprašiach, sprašových a polygenetických hlinách, neogénnych sedimentoch v podmienkach periodicky premyvného vodného režimu, v kotlinách alebo nížinách, pod listnatými lesmi - prevažne dubo-hrabinami. Väčšinou neobsahuje skelet. Hnedozeme majú výrazne vyvinutý Bt - horizont, tj. horizont obohatený ílom, vytvorený akumuláciou translokovaných koloidných zložiek, najmä ílových minerálov, v dôsledku premývania pôdy povrchovými vodami. Koloidné zložky vytvárajú na povrchu hnedých prizmatických pôdnych agregátov tmavšej, aj voľným okom viditeľné povlaky. V prirodzených podmienkach vývoja je jeho hrúbka minimálne dvojnásobná oproti A - horizontu. Bt - horizont prechádza postupne cez svetlejší prechodný B/C - horizont (tiež s koloidnými povlakmi) do farebne ešte svetlejšieho pôdotvorného substrátu, do C - horizontu. V prípade vývoja HMm na karbonátových substrátoch, sú karbonáty vyluhované zo všetkých horizontov sóla a nachádzajú sa až v C - horizonte, na jeho povrchu často vo forme výraznej akumulácie mäkkých zhlukov CaCO3, alebo tvrdých konkrécií, tzv. cicvárov. Horizont takejto sekundárnej akumulácie sa nazýva Ca - kalcikový horizont. Využíva sa ako orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: A - Bt - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, luvizemná, pseudoglejová, rubifikovaná

LUVIZEM:
LM (v starších klasifikáciách ilimerizovaná pôda) - pôda s eluviálnym luvickým El - horizontom a luvickým Bt - horizontom, pod ochrickým Ao - horizontom. Je ovplyvnená humídnejšou klímou, čo spôsobuje zvýšenú hĺbku tejto pôdy (140 – 160 cm). Vznikla na polygenetických sedimentoch, eluviálnych a eluviálno-deluviálnych produktoch zvetrávania rôzneho pôvodu a veku na relatívne zarovnaných reliéfoch, v pahorkatinách a kotlinách (na úpätí svahov, poriečnej rovne a na terasách). LM má veľmi dobre vyvinutý luvický E - horizont svetlejšej farby ako horizonty ležiace nad a pod ním, nevýraznej až lístkovitej štruktúry, ktorý vznikol ochudobnením o vyluhované minerálne a organické koloidy v dôsledku silného premývania povrchovými vodami. Jeho prechod do B - horizontu je často jazykovitý, najmä v chladnejších a vlhších klimatických oblastiach. Translokované koloidné zložky sa ukladajú nižšie a vytvárajú tak pod E- horizontom výrazný luvický Bt - horizont, väčšej hrúbky ako u HM. Koloidné zložky tvoria na povrchu hnedých prizmatických pôdnych agregátov tmavšie, voľným okom viditeľné povlaky. Bežne sa vyskytujú v horizonte rozptýlené hrdzavé škvrny Fe3+ a tmavé noduly Mn4+, s plošným obsahom do 10%. Táto pôda sa využíva ako orná pôda, vyskytujú sa na nej tiež sady alebo dubové až dubovo-hrabové lesy (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Ao - El - Bt - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, podzolová, pseudoglejová, rubifikovaná

E. Hnedé pôdy:
Skupina pôd s procesom brunifikácie: alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov, oxidov železa a ílovitých minerálov). Pôdy s dominantným kambickým Bv- horizontom (Šály a i., 2000).
P ô d n e t y p y:

KAMBIZEM: KM (v starších klasifikáciách hnedá lesná pôda) - pôda s dominantným kambickým Bv - horizontom pod ochrickým Ao - horizontom alebo Au - horizontom. Dominantným je Bv - horizont, ktorý má výraznejšiu hnedú farbu, spôsobenú procesom hnednutia, tj. uvoľnením Fe z prvotných silikátov a difúznym rozptýlením Fe2O3 na povrchu častíc in situ, s maximom v hornej časti horizontu. Vzniká procesom sialitizácie na prevažne vyvretých zvetralinách, metamorfovaných a vulkanoklastických horninách, nekarbonátových sedimentoch paleogénu a neogénu, lokálne tiež na nespevnených sedimentoch (napr. viatych pieskoch). Vyskytuje sa vo všetkých pohoriach Slovenska, s výnimkou častí budovaných mezozoickými obalovými sériami (vápence, dolomity). V nižších polohách sa viaže na listnaté lesy (v Záhorskej nížine na borovicové lesy), vinohrady, sady, ornú pôdu, vo vyšších polohách na ihličnaté lesy, lokálne pasienky (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Ao – Bv - C, Au – Bv - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, rendzinová, pararendzinová, podzolová, andozemná, luvizemná, pseudoglejová, glejová, rubifikovaná

F. Andozemné pôdy:
Skupina pôd s andozemným pôdotvorným procesom, zo sopečných hornín s výskytom alofánu, nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovej hmotnosti pôdy (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
ANDOZEM: AM - pôda s andickým Aa - horizontom a s kambickým andozemným Bvn - horizontom zo zvetralín vulkanických hornín, v ktorých je prevaha vitrických substancií. Pôda je charakteristická extrémnou kyslosťou. V Aa - horizonte je obsah humusu spravidla nad 20% a v Bvn - horizonte nad 10%. Substrát tvorí sopečný materiál (pyroklastiká andezitov). Čím je sopečný materiál mladší, tým je väčšia pravdepodobnosť výskytu tejto pôdy. Vyskytuje sa v treťohorných sopečných pohoriach Slovenského stredohoria pod listnatými lesmi, lokálne sa môže využívať ako orná pôda alebo pasienky (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Aa - Bvn - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, rankrová

G. Podzolové pôdy:

Skupina pôd s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, translokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok. Pôdy alteračno - translokačné, s dominantným podzolovým Bs - horizontom (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
PODZOL: PZ - pôda s eluviálnym podzolovým Ep - horizontom sivobielej (popolavej) farby pod Ao - ochrickým alebo Au - umbrickým humuso - eluviálnym horizontom. Je kyslý, vyluhovaním silne ochudobnený o organické látky a seskvioxidy. Tie sa akumulujú v podzolovom Bs - horizonte, kde vytvárajú dva subhorizonty: humusoseskvioxidový Bhs - subhorizont akumulácie nízkomolekulárnych organických látok a seskvioxidov tmavej farby, s vysokým obsahom humusu (4 - 10%) a seskvioxidový Bsv - subhorizont akumulácie oxidov Fe a Al. V hornej časti tohoto horizontu sa akumuluje najmä Fe2O3, ktorý má hrdzavohnedú farbu a ktorý sa difúzne zosvetľuje v dôsledku kumulácie najmä Al2O3. Dominantným procesom pri vývoji podzolu a jeho výrazne farebných horizontoch je podzolizácia, tj. vnútropôdne zvetrávanie, translokácia nízkomolekulárnych organických látok a seskvioxidov (Fe2O3, Al2O3) a ich akumulácia. Pôda je extrémne kyslá vo všetkých horizontoch. Pôdotvorný substrát tvoria ľahšie zvetraliny kyslých hornín (granitoidy, ryolity), v nižších polohách iné extrémne kyslé a minerálne chudobné sedimentárne horniny (kremence, kvarcity, kremité pieskovce niekedy aj viate piesky). Vyskytujú sa vo vrcholových častiach kryštalických pohorí, zväčša pod smrekovým lesom, ďalej pod kosodrevinou, alpínskymi lúkami, v nížinných oblastiach pod borovicovými lesmi (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Aop - Ep - Bs - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, kambizemný, glejový, organozemný, humusovo-železitý

H. Hydromorfné pôdy:

Skupina pôd s hydromorfným pôdotvorným procesom, prebiehajúcim pod dlhodobým vplyvom zvýšenia pôdnej vlhkosti za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote. Pôdy s dominantným mramorovaným Bg- horizontom, či glejovým G - horizontom alebo tiež rašelinovým O- horizontom (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
PSEUDOGLEJ: PG (v starších klasifikáciách oglejené pôdy) - pôda s mramorovaným Bg - horizontom, pod ochrickým Ao - horizontom bez alebo s eluviálnym hydromorfným En - horizontom. Pôdotvorný substrát tvoria úpätné svahoviny (kolúviá), zvrstvené terciérne a fluvioglaciálne sedimenty. Tvorí sa na plochom reliéfe s miernymi depresiami, pri dostatočne humídnej klíme. Pod Ao - horizontom sa môže (nie je podmienkou) nachádzať svetlejší (svetlosivý) eluviálny pseudoglejový En - horizont, ktorý vznikol ochudobnením o vyluhované, najmä minerálne a organické koloidy v dôsledku silného premývania povrchovými vodami. Jeho prechod do Bg - horizontu je často jazykovitý. Bg - horizont sa vyvinul ako dôsledok prítomnosti textúrne ťažšej a pre vodu menej priepustnej litologickej vrstvy. Periodicky stagnujúca voda pri striedaní redukčných a oxidačných procesov v takomto horizonte vytvára pestrú „mramorovanú“ vzorku farieb sivej a hrdzavohnedej. Sivá farba vzniká redukčnými procesmi, hrdzavohnedá oxidačnými procesmi. Celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B - horizontu pre vodu. Vyskytuje sa hlavne v kotlinách pod listnatými lesmi, s trvale trávnatými porastami, niekedy, hlavne po procesoch zúrodňovania, sa využíva ako orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Ao – Bg - Cg, Ao – En – Bg – Cg
Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, luvizemný, stagnoglejový, glejový, organozemný, rubifikovaný.

GLEJ: GL (v starších klasifikáciách glejová pôda) - pôda s glejovým redukčným Gr - horizontom do 50 cm od povrchu. Ide o pôdu trvale zamokrených lokalít s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami). Tvorí sa glejovým pôdotvorným procesom prevažne na fluviálnych sedimentoch a v lokálne depresných polohách iných substrátov pod vlhkomilným trvale trávnatým porastom.
Typická sekvencia horizontov: Ao - Gr
Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, močiarový, organozemný

ORGANOZEM: OM (v starších klasifikáciách rašelinová pôda) - pôda s rašelinovým Ot - alebo humolitovým Oh - horizontom s hĺbkou viac ako 0,5 m, nad glejovým G - horizontom alebo nad kompaktnou horninou zamedzujúcou odtok vody. Pôdotvorný substrát tvoria organogénne sedimenty – rašeliny slatinné, prechodné a vrchovištné. Táto pôda sa využíva na ťažbu rašeliny.
Typická sekvencia horizontov: Ot - G, Oh - G
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, slatinná, kultizemná, litozemná, glejová

I. Salinické pôdy:
Skupina pôd so salinickými pôdotvornými procesmi (zasolenie, slancovanie, solodizácia). Pôdy s dominantným slaniskovým S - horizontom alebo tiež slancovým Bn - horizontom (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
SLANISKO (SOLONČAK): SK – pôda so slaniskovým S - horizontom, t.j. pôda majúca (prevažne) A - horizont silne obohatený o ľahko rozpustné soli nad 1% a CaCO3, v dôsledku opakovaného kapilárneho zdvihu a následného odparovania silne mineralizovaných podzemných vôd. Vývoj SK prebieha ostrovčekovite, najmä v reliéfe plytkých depresií na alúviách v najteplejších oblastiach Slovenska. Je to oblasť fluvizemí a čiernic, z ktorých SK často môže sekundárne vzniknúť po zvýšení hladiny podzemnej vody. Lokálne sa SK vyvíja na černozemiach čiernicových karbonátových, v depresných polohách na spraši. Na povrchu SK sa v priaznivých podmienkach vytvára až niekoľko mm hrubá vrstvička solí, pri popise pedonu označovaná ako S - horizont. Takéto SK sú úplne bez vegetácie a svojou bielou až bieložltou farbou spolu s okolitou halofytnou vegetáciou sú dobrým indikátorom prítomnosti solončaku. V pôdotvornom substráte C - horizonte s nastupujúcou hĺbkou ubúda množstvo solí a narastajú znaky glejovatenia – oxidačné (hrdzavé škvrny), prípadne aj redukčné (sivé škvrny), takže C - horizont sa môže meniť na Cgo -, Gro - až Gr - horizont, v závislosti od výšky hladiny podzemnej vody. Pôdotvorný substrát tvoria prevažne karbonátové fluviálne sedimenty a spraše. V našich nížinách sa vyskytuje pod lúčnym spoločenstvom, v prípade rekultivácie sa táto pôda využíva ako orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: SA – C - G
Vyskytuje sa v subtypoch: modálne, kultizemné, slancové, glejové, čiernicové

SLANEC: SC - pôda so slancovým Bn - horizontom pod humuso - eluviálnym Aoe- horizontom, C - horizont má znaky rôzneho stupňa glejovatenia (Šály a i., 2000). Substrát tvoria prevažne karbonátové fluviálne sedimenty pod lúkami, malolesmi, v prípade rekultivácie sa pôda využíva ako orná pôda (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Aoe - Bn - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, soloďový, fluvizemný, čiernicový

J. Antropické pôdy:
Skupina pôd s výrazne antropickým (kultivačným či degradačným) pôdotvorným procesom. Pôdy s dominantným kultivačným Ak-horizontom, alebo antrozemným Ad - horizontom bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi (Šály a i., 2000).

Pôdne typy:
KULTIZEM: KT - pôda s kultizemným melioračným Akm - horizontom hĺbky nad 35cm, alebo aj so zvyškom pôvodného diagnostického horizontu hĺbky nad 10 cm. Ide o pôdu výrazne pretvorenú ľudskou činnosťou, pričom môže byť pretvorená pozitívne melioračným procesom (kultiváciou, rigolovaním, terasovaním) a pretvorená negatívne – s prejavom degradácie solumu (imisiami, toxickými látkami). Typická kultizem sa využíva v záhradách, sadoch, vinohradoch (Bielek, Šurina, 2000).
Typická sekvencia horizontov: Akm - C
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, černozemná, čiernicová, hnedozemná, luvizemná, kambizemná, pseudoglejová, glejová, slanisková, slancová

ANTROZEM:
AN - pôda s antrozemným Ad - horizontom vzniknutým z premiestnených antropogénnych materiálov rôzneho pôvodu, v hrúbke nad 35 cm. Ide o pôdy, kde bol Ad - horizont umele navezený alebo vzniká prirodzeným procesom na človekom premiestnených a premiešaných prirodzených, umelých, alebo zmiešaných materiáloch. Využíva sa na stavebné a ťažobné plochy, úložiská. Po rekultivácii prichádza k zatrávneniu.
Typická sekvencia horizontov: Ad - C - D
Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, iniciálna, rekultivačná, prekryvná
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.043