Jednotlivé dejstvá – rozdelenie paleolitu

Jednotlivé dejstvá – rozdelenie paleolitu
Skúmanie obdobia paleolitu zahŕňa v sebe veľké množstvo informácií o výrobnej činnosti človeka, spôsob využívania dostupných surovín k výrobe, množstvo nástrojov, dokladov o pochovávaní, prejavy estetického a umeleckého cítenia a pod. Vývoj poznania predstavuje dynamický proces, ktorý prináša zmeny v delení jednotlivých kultúr.

V súčasnej dobe rozoznávame 5 stupňov vývoja paleolitu:
- najstarší
- starý
- stredný
- mladý
- neskorý paleolit a mezolit

V rámci týchto stupňov môžeme lepšie pochopiť vývoj základných kultúrnych fenoménov a vzťahov medzi nimi (napr. technológii výroby kamenných štiepaných nástrojov).

Najstarší paleolit:
Po prvý raz bol stanovený v r. 1979 a najstaršie pozostatky ľud. kultúry, ktoré boli pripisované starému paleolitu presahujú dobu 2 mil. rokov.
Príroda spodného pleistocénu vykazuje periodicitu: chladných a suchých (glaciály) teplých a vlhkých (interglaciály) výkyvov. Zachované pôdne horizonty zase ukazujú na existenciu tropickej a subtropickej pôde, život rôznych zvierat a exotickú flóru. Obdobie najstaršieho paleolitu sa spája s najstaršou ľud. kultúrou – zámerné vyrobené artefakty podľa predstavy a rôznych tvarov. Najdôležitejšie informácie pochádzajú z východnej a severovýchodnej Afriky, kde sa zachovali celé rady význačných lokalít. Najstaršia lokalita s výskytom kamenných štiepaných nástrojov je Kada Gona v Etiópii a poskytla množstvo poznatkov, ktoré umožnili charakterizovať oldovanskú kultúru ( Olduvai Gorge). Nálezy preoldovanskej a oldovanskej kultúry ukazujú že cirkummediteránny priestor hral významnú úlohu v dynamike pohybu a vývoja ľud. populácie a preto môžeme predpokladať že základom boli mohutné klimatické zmeny. Tento klimatický mechanizmus bol zrejme faktorom, ktorý spôsobil vyľudňovanie afrického kontinentu. Opačným prejavom bol zase vývoj v interglaciálnom období keď zmizli kontinentálne ľadovce a oteplila sa klíma, a preto sa najstaršia ľud. populácia sťahovala do vnútra nášho subkontinentu. S týmito pohybmi môžeme predpokladať aj vznik nového druhu človeka. Ďalšie náleziská oldovskej kultúry: Yiron (sever. Izrael), Ubeidyia, Chorvátsko, Španielsko, Rumunsko, Francúzsko, Gruzia, Praha (Suchdol I., Čakovice). Oldovan predstavuje mohutnú a dynamickú kultúru, ktorá bola rozšírená od Afriky do Euroázie a vyvíjala sa v období presahujúcu dobu 1 mil. rokov. Na konci svojho vývoja zahájila mohutný radiálny vývoj, ktorý vyústil vo vznik vyvinutého oldovanov, acheuléenov, a drobno tvarých industrií. Tu sa umožnilo aj presadenie rodu Homo v ťažkej medzidruhovej konkurencii s veľkými šelmami. Vo vývoji ľud. civilizácie sú zakódované základy technológie práce s kamennou surovinou a zároveň i základný stupeň kultúrnej evolúcie.

Výskyt pästných klinov:
Pästný klin vznikol z oboch stranných opracovaných sekáčov ale ich história je však veľmi dlhá. Na začiatku to boli veľmi jednoduché (asymetrické a nepravidelne opracované). Výrazná zmena nastala pri používaní dreva, kosti a parohov, vznikli rôzne formy elegantných symetrických a dokonalo opracovaných pästných klinov. Tieto boli zrejmé pre mladý acheuléen.
Acheuléenská kultúra predstavuje kultúru s najdlhšou existenciou, charakterizovanou univerzálnosťou vo vývoji.
4 etapy celkového vývoju acheuléenu:
1. protoacheuléen (1,7 – 0,75 mil. r.)
2. starý acheuléen (0,75 – 0,35 mil. r.)
3. mladý acheuléen (0,35 – 0,15 mil. r.)
4. neskorší acheuléen (0,15 – 0,1 mil. r.)
Najstaršie výskyty pästných klinov boli doložené viac na okraji vtedy osídleného sveta (napr. Sterkfontein, West Turkana, Dmanisi, Čechy). Archeologické nálezy kamennej industrie najstaršieho paleolitu pochádzajú z 2 polôh: najstaršej kolekcie – A III(83 ks industrie) a malej kolekcie A II(9 ks industrie).

Starý paleolit:
Zahrňuje časové obdobie cez 400 000 rokov a v Európe sa vystriedalo 7 interglaciálov a 6 glaciálov, čo zapríčinilo že sa mohutný kontinentálny ľadovec zavalil a zrovnal severnú časť Európy, jeho čelo sa tak oprelo o naše severné pohraničné hory. Tu môžeme zaradiť konečnú fázu vývoja protoacheuléenu a starý acheuléen. V južnej a juhozápadnej Európe sa začína dynamicky rozvíjať acheuléenska kultúra. Európa nebola v dobe zaľadňovania kultúrami osídlená a v tomto priestore sa rýchlo rozšírili kultúry s drobnotvarnou industriou. Tieto populácie začali prenikať až do strednej Európy a v období okolo 0,5 mil. rokov. Drobnotvarné kamenné industrie (nazývané aj „staropaleolit. mezolit“) nemajú jednotný charakter, ale sú zrejme komplexom s vnútornou rôznorodosťou, ktorá je na jednej strane ovplyvňovaná používanou kamennou surovinou a na tej druhej kontaktom s inými kultúrami (acheuléenom). Starší stupeň starého paleolitu má v Európe pomerne pestrý faciálny vývoj. Rôznorodosť jednotlivých skupín je ovplyvňovaná používanými surovinami. Náleziska tohto obdobia ukazujú odlišnosti v zastúpení jednotlivých typov nástrojov podľa funkčného významu. Univerzalizmus v oblastiach sa začína odlišovať. Prenikanie rôznych kultúr do strednej Európy môžeme vidieť v spodnom a strednom pleistocénu. Známe sú niektoré lokality v českej kotline napr. Přezletice, kde je mnoho pozostatkov po činnosti človeka a predstavujú sezónne sídlisko pri jazierku. Toto obydlie malo oválny pôdorys a výskum ukázal že objekt bol niekoľko krát obnovovaný po záplavách. To dokazuje že miesto bolo periodicky obývané. Kamenná industria tu bola vyrábaná z buližníkovej ostrohrannej suti. Pestrá škála najrôznejších typov nástrojov, veľmi často drobných až malých rozmerov, dokazuje vysoký stupeň rozvoja nárokov a aplikácií kladených na kamennú zložku. Stretávame sa tu s miniatúrnymi vrtákmi, rydlami a malými dlátkami. Podmienky v Přezletoviciach umožnili zachovanie množstva zvieracích kostí a ďalších drobnejších živočíchov (napr. lastúry, mäkkýše, ryby, žaby a vtáky). Na základe ich rozboru bolo možné študovať nielen biotop lokality ale predovšetkým zloženie lovených zvierat. A z tohto rozboru vyplýva že nositelia boli dokonalými lovcami. Kosti zvierat dokazujú tiež že bola manipulácia s ulovenou korisťou najčastejšie: nosorožec, kone, medveď, jeleň, vtáky a ryby. Známe nálezisko v Čechách (Bečova II) = najstarší doklad prítomnosti nositeľov starého achueléenu. Cesta človeka ku klimatickej adaptácie nebola ani jednoduchá a ani lineárna. Staropaleolitické kultúry sa k nej postupne približovali adaptáciou na suchšie a chladnejšie podnebie. Pre vývoj prírody v strednej Európe to bolo zlomové obdobie elsterského zaľadnenia, ktoré prebiehalo v 2 fázach približne pred 550 000 – 500 000 rokmi. Najstarší doklad schopnosti kolonizovať severnejšiu oblasť centrálnej Európy predstavujú nálezy z Trzebnice 2d (Poľsko obdobie holsteinského interglaciálu). Z tohto obdobia pochádzajú aj ďalšie svetoznáme náleziská: Bilzingsleben (tábor lovcov pri jazierku s ohniskom, pozostatky 3 jedincov Homo erectus, kamenné a drevené nástroje, rytiny), Nemecko (sídlisko krátkodobého pobytu, drobno tvárne pazúrkové industrie, drevené oštepy rôznych veľkostí), Rusko (lokality: Rusko33-350 ks industrie a 42- 3 720 ks artefaktov v riečnych pieskoch), Maďarsko, Čechy, Karlštejn- Altán. Tieto náleziská ukazujú akúsi podobnosť.

Nálezy kamennej štiepanej industrie: 84,3% úštepy, 2,8% jadra, 12,9% nástroje – drasadla, zúbkované nástroje a vruby, retušované úštepy a fragmenty, hroty a formy s otupeným bokom, vrtáky. Zachované doklady indikujú ľud. aktivitu v konkrétnom priestore, ktoré podľa nálezov ohnísk, sušiacich pecí, kamennej industrie a zvieracích kostí môžeme označiť ako špeciálnu loveckú činnosť v zvláštnom prostredí prítoku riek. Najčastejšie lovené zvieratá: jeleň, bovid, srnec, mamut, kôň, vlk, líška. V skúmanom priestore neboli zaznamenané kosti zvierat v anatomických polohách ale väčšinou boli zámerne rozbíjané, a nie sú ani stopy po odrezávaní mäsa a pálenia.

Na území ostávali iba nepoužité časti ako napr. hlavy. Staropaleolitické obdobie prinieslo do vývoja ľud. kultúry zásadný prelom = v strednej Európe dominoval achueléen v rôznych podobách. V staršej fázy starého paleolitu môžeme pozorovať významné doklady o usporiadavaní spoločnosti pri budovaní stabilných sídlisk, ich základné elementy (konštrukcie chát, umiestnenie ohnísk a zón aktivít) sú v ml. období starého paleolitu prakticky totožné. Čo sa týka technolog. priorít, inovácií, môžeme konštatovať že bol už bežne používaný oheň a ohniská boli významnou súčasťou života na staropaleolitických sídliskách. Okrem bežnej technológie opracovania kameňov inými kameňmi, môžeme v tejto dobe zaznamenať významnú zmenu v používaní tzv. mäkkých obtĺkačov z organických hmôt (paroh, drevo, kosť). O vyššej mentálnej úrovni a existencii estetického cítenia svedčia rytiny na kostiach i používanie farbiva, ktoré predstavujú prvé stopy tejto nonutilitárnej činnosti vo vývoji týchto populácií v strednej Európe. Staropaleolitická kultúra lovcov a zberačov vytvorila pevné základy ďalšieho vývoja ľud. skupín v období stredného paleolitu, jeho starší stupeň nadväzuje na predchádzajúci stupeň vývoja a je vyvrcholením tejto etapy ľud. dejín.