Biosféra

Biosféra

– je súčasťou krajinnej sféry, tvoria ju živé organizmy

Ekosystém – je tvorený biocenózou ( rastlinné a živočíšne spoločenstvo určitého miesta) a neživými zložkami krajiny

Endemit – organizmus, kt. sa vyskytuje iba na malom území

Relikt – organizmus, kt. sa v určitom území zachoval z minulých období

Ekologické činitele – jednotlivé zložky krajiny, kt. vplývajú na organizmy ( voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf )

Horná hranica lesa – línia, kde les prechádza do nelesných porastov ( u nás asi 1600 mnm)

Vertikálne členenie biosféry – podmienky pre R a Ž sa menia s rastúcou nadmorskou výškou ( nižšia teplota, viac zrážok,...) – R a Ž sa usporiadalo do vegetačných stupňov = vertikálna stupňovitosť. Toto vertikálne usporiadanie možno vyjadriť všeobecnou schémou :

– nelesná zóna – savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)

– zóna lesa ( stupeň duba, buka, smreka)

– zóna krovinatých porastov ( stupeň kosodreviny)

– zóna vysokohorských bylinných formácií ( stupeň alpínskych lúk, podsnežné pásmo )

– zóna večného snehu a ľadu

Horizontálne členenie biosféry – zmeny klimatických podmienok od rovníka k pólom podmienili usporiadanie R a Ž v podobe pásiem a zón = šírková pásmovitosť

– Dažďové rovníkové pralesy – asi 2000-3000mm zrážok, vzhľad lesa po celý rok rovnaký, druhová pestrosť drevín vysoká, výška stromov až do 60 m, vytvárajú poschodia, väčšina bylín a živočíchov sa sústreďuje v korunách stromov – viac svetla, výskyt – hl. povodie Amazonky, Konga, ostrovy JV Ázie, červenožlté pôdy, kolibríky, papagáje, jaguár, leňochy, opice, orangutany,...

– Tropické opadavé lesy – medzi rovníkom a obratníkmi, kde spadne asi 1000-1500 mm zrážok (obdobie sucha a dažďov), les stráca na bujnosti, veľa druhov zhadzuje v období sucha listy, stromy nízke s dáždnikovitou korunou

– Savany – menšie množstvo zrážok ako v 2., prevažne trávnaté porasty, roztrúsené stromy a kríky – akácie, baobaby, bylinožravce, šelmy – antilopy, zebry, žirafy, slony, levy, gepardy, krokodíly, hyeny,..., červené pôdy, Afrika, J.Amerika, Austrália, Ázia,

– Púšte a polopúšte – okolie obratníkov, málo zrážok – 250 mm, veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, oázy – miesta, kde vyviera na povrch podzemná voda, kaktusy, agáva, aloe, palmy – v oázach, ťava

– Subtropické tvrdolisté vždyzelené lesy – nedostatok zrážok v letnom období a mierne zimy, riedke a nízke lesy, stromy nezhadzujú listy, hrubé listy, dužinaté plody – olivy, oleander, citrusy, figovník, dub korkový, menšie kríky – vavrín, levanduľa, rozmarín, daniel, jašterce, dikobraz, škorpióny, škoricové pôdy, Stredomorie

– Subtropické vlhké lesy – v oblastiach subtropického pásma, kt. je ovplyvnené monzúnmi, dostatok vlahy – hlavne v lete, lesy bujné, vždyzelené, druhovo bohaté, JV Ázia, JV USA, žltozem a červenozem

– Púšte a polopúšte mierneho pásma – vnútrozemie mierneho pásma, zrážky okolo 200 mm, veľké rozdiely teplôt medzi dňom a nocou aj v priebehu roka

– Stepi – mierne kontinentálne pásmo, zrážky 300 – 400 mm, málo stromov, typické sú trávy, hlodavce, bizóny, kojoty, jarabica, prepelica,..., od JZ Ukrajiny po V Áziu, vnútrozemie S.Ameriky( prérie), J.Ameriky ( pampy), černozem, gaštanová pôda

– Listnaté a zmiešané opadavé lesy mierneho pásma – listnaté, zmiešané a ihličnaté lesy, rozmanité druhové zloženie, vyskytujú sa hlavne na severnej pologuli, líšky, srny, jelene, diviaky, sovy, ďatle,..., hnedozeme, hnedé lesné pôdy, ilimerizované pôdy, veľká časť pôvodných lesov vyrúbaná, tajga – zóna ihličnatých lesov ( od Škandinávie po Tichý oceán, sever S.Ameriky), podzolové pôdy ( pod tajgou), los, medveď, rys, tetrov,...

– Tundra – v oblastiach kde priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod +10 stupňov , podmienky nevhodné pre stromy – polárna hranica lesa, nízke stromy prechádzajú do krovinatých foriem, bylín, tráv, lišajníkov, machov, z drevín zastúpené krovinaté druhy vŕb a briez, kurovité vtáky, lumíky, sob, polárna líška,..., tundrové pôdy

– Studená ( polárna) pustina – za polárnou kružnicou smerom k pólom, ľadovce, jednoduché riasy, machy, lišajníky, tuleň, mrož, ľadový medveď, tučniaky( Antarktída)

Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu

– rozšírenie R a Ž v oceáne závisí od vlastnosti vody – teploty, slanosti, hustoty, kt. sa menia s hĺbkou aj zemepisnou šírkou

– pri hladine = planktón, súčasť potravinového reťazca, poskytuje potravu pre vyššie živočíšstvo, planktón je súbor mikroskopických organizmov pasívne sa vznášajúcich v prostredí, podľa zloženia – fytoplanktón, zooplanktón a bakterioplanktón

– plytké šelfové moria sú druhovo najbohatšie

– teplé moria sú bohatšie na druhy, ale neoplývajú množstvom jedincov, studené m. obsahujú vo vode viac rozpustného kyslíka = viac planktónu = viac potravy pre živočíšstvo, kt. je druhovo chudobnejšie, ale bohatšie na jedincov – preto aj svetové loviská rýb sú v týchto vodách, typickými zástupcami rýb – slede, tresky, sardinky, makrely,...

– v tropických oblastiach v čistých, plytkých moriach žijú koraly, vytvárajú koralové útesy ( V od Austrálie, Tichý oceán), kt. sa vyznačujú veľkou druhovou pestrosťou živočíchov – kraby, sasanky, pestrofarebné ryby, vo voľných tropických moriach a oceánoch žijú delfíny, tuniaky a žraloky

– dno oceánov je ešte stále málo preskúmané, živočíchy sú prispôsobené vysokému tlaku, nedostatku svetla, druhovo malé zastúpenie, dierkavce,...