Pedosféra

Pedosféra

Pedosféra – pôdny pokryv Zeme, je najmladšou časťou FGS, vznikla po osídlení súše živými organizmami

Pôda – ľubovoľná časť pedosféry od jej povrchu až po podložnú horninu

Význam pôdy:

– je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve

– ovplyvňuje hydrologické pomery – napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody
n spolu s rastlinstvom napomáha regenerácii ovzdušia

Zloženie pôdy

– Pôda sa skladá z neživej a živej zložky – korene rastlín, pôdny edafón = pôdne organizmy (baktérie, plesne, huby, červy, hlodavce,...)

– neživá zložka je tvorená anorganickou a organickou časťou

– Anorganickú časť tvorí pevný (minerálne a horninové časti), kvapalný (pôdna voda) a plynný (pôdny vzduch) podiel. Pôdna voda a pôdny vzduch sú vo voľných priestoroch – pôdnych póroch
n Organickú časť tvorí humus – vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov, veľkú časť humusu tvorí uhlík a dusík, ovplyvňuje úrodnosť pôdy

Vývoj pôdy je dlhodobý proces, vznik pôdy je spojený s rozpadom a rozkladom hornín pri zvetrávaní. Poznáme:

– 1. mechanické zvetrávanie hornín – prebieha hlavne pôsobením klimatických činiteľov (teplotné zmeny)

– 2. chemické zvetrávanie – prebieha medzi pôdnymi časticami, pôdnou vodou a slabými kyselinami – dochádza tu pomocou chemických reakcií k vzniku nových látok v pôde

– 3. biologické zvetrávanie – pôsobením živých organizmov – rozkladajú, rozpúšťajú, premiešavajú

Podľa zrnitosti určujeme pôdne druhy – používa sa napr. Novákova klasifikačná stupnica – podľa obsahu ílových častíc (častice menšie ako 0,01 mm) v pôde rozlišujeme: piesočnaté – ľahké pôdy(0-10% ílovitých častíc), hlinité – stredne ťažké pôdy(30-45%), ílovité – ťažké pôdy (60-75%)

Pôdny typ – určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, kt. vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov (materská hornina, klíma, georeliéf, živé organizmy, podzemná voda, človek), určujeme podľa pôdnych horizontov (pôdne horizonty – vrstvy, vytvorené pôdotvorným procesom, odlišujú sa farbou a vlastnosťami)

Úrodnosť  ( biologická vlastnosť) – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Môže byť prirodzená – bez zásahu človeka (lesné pôdy) a kultúrna úrodnosť – vznikla obrábaním, hnojením,...prirodzených pôd.

Vybrané pôdne typy v stred. Európe:

Najvýznamnejší vplyv na pôdu tu majú nadmorská výška, materská hornina, vegetácia a voda

Výsledkom pôsobenia týchto činiteľov je pestrá skladba pôd. Z nich najviac sa vyskytujú:

v nížinách: černozem, hnedozem

v kotlinách: ilimerizovaná pôda a oglejené pôdy

v pohoriach: hnedé lesné pôdy, rendziny (krasová oblasť), podzoly (ihličnatý les), rankre

pri vodných tokoch: nivné pôdy, glejové pôdy, čiernice

Horizonty sa označujú písmenami A, B, C

n horizont A – humusový, má hrúbku 10-30 cm, hnedú až čiernu farbu, bohatý na živiny

n horizont B – nachádza sa pod horizontom A – obohatený alebo iluviálny horizont,
vnútropôdne zvetrávanie, obsahuje menej organických látok, možný výskyt jemných ílovitých častíc, kt. boli premiestnené presakujúcou vodou z horizontu A, žltá až hnedá farba

n horizont C – pôdotvorný substrát, tvorený zvetranou materskou horninou