Bulharsko

Bulharsko  

Úvod

Zaujal ma jeden citát, ktorý presne vystihol moju krajinu, ktorú som navštívila nie len raz ale najmenej sedem krát. Preto som si ju aj vybrala. Autor citátu je Ralph Wald Emerson. „Aj keď precestujeme celý svet, aby sme našli krásu, musíme ju nosiť v sebe, ináč ju nenájdeme.“ Ja vnímam tento citát asi tak, že ja už nemusím precestovať celý svet aby som túto krásu našla, mám ju v sebe ale aj v štáte o ktorom som sa rozhodla napísať túto prácu. Je ním Bulharsko. Do Bulharska som ako malá nechcela ísť na dovolenku. Nakoniec som sa nechala nahovoriť a šla som. Teraz môžem povedať, že na túto destináciu nedám dopustiť. Každoročne sa sem vrátim a domov odchádzam šťastná a plná nových skúseností, zážitkov a priateľov.

Svojou prácou by som vás chcela trošku oboznámiť s týmto štátom a tiež sa podeliť s mojimi skúsenosťami. Keďže každoročne zavítam na jedno a to isté miesto, chcela by som sa oboznámiť aj celkovo o Bulharsku. Aspoň budem o čosi viac informovaná a múdrejšia. Táto téma zo všetkých ostatných ma zaujala najviac preto, lebo som veľký cestovateľ a možno keď budem staršia precestujem celý svet. Teraz mi však stačí Bulharsko s ktorým som nadmieru spokojná. Dúfam, že vás táto téma zaujme a na základe mojich informácií raz Bulharsko určite navštívite.

1. Geografia

Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je 2 245 kilometrov, z čoho 1 181 kilometrov tvorí suchozemskú hranicu, zvyšok vedie po mori.

Bulharsko sa rozkladá na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej časti Európy. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na severe k rieke Dunaj.

Od 1. Januára 2007 na hraničných priechodoch s Rumunskom a Gréckom pre občanov Európskej únie platí právo na voľný pohyb osôb.

1.1 Poloha

Bulharsko sa nachádza v juhovýchodnej Európe a leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Spoločné hranice má na severe s Rumunskom – hranicu tvorí rieka Dunaj. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej Európy. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako elektroenergetický priemysel, chemický priemysel a drevospracujúci priemysel. Na západe so Srbskom, Čiernou Horou a bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom.

Cez hranicu s Macedónskom vedú tri hraničné prechody. Na juhu je to Grécko a Turecko. Celú východnú hranicu krajiny tvorí Čierne more v dĺžke 387 km. Jej začiatok je južne od dediny Vama Veke v Rumunsku a koniec pri ústi rieky Rezovska. Čierne more má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy Bospor a Dardanely ju spája so Stredozemným morom a s Atlantickým oceánom. Cez Čierne more sa do krajiny importuje 40% surovín a 30% sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako sú ropa, uhlie, koks, železné rudy, ale aj drevo. Väčšina z nich sa dováža z Ruska a Ukrajiny. Celková rozloha krajiny je 111 000 km2

1.2 Povrch 

V Bulharsku sa v nadmorských výškach od 0 až po 2.925 m nachádzajú rôznorodé prírodné formy. Toto územie zahŕňa časť Podunajskej pahorkatiny, horský masív Balkán, ktorý je súčasťou alpínsko- himalájskeho systému, časť Hornotráckej nížiny, a na juhu členitý Trácko-macedónsky masív. Najznámejšie pohoria sú Rila ( najvyšší vrch Mussala – 2.925m), Pirin (Vihren-2.914 m), Vitoša (Čierni vrach-2.291m), Stará Planina (horský hrebeň Balkan-Botev- 2.376m) a Rodope (Goljam Perelik-2.191m)

Hory tvoria polovicu územia krajiny a vysokohorský reliéf, teda výška nad 1.600m, tvorí 5% celého územia. Bulharské hory sú ľahko dostupné a mestečká a dedinky, ktoré sa tu nachádzajú a ponúkajú možnosti ubytovania pre turistov, si zachovali pôvodného bulharského ducha a pohostinnosť.

1.3 Vodstvo

Väčšina riek pramení v najvyšších horách a vlieva sa do Čierneho a Egejského mora. Bulharsko má 526 riek dlhších než 2,3 km. Jedinou splavnou riekou je Dunaj, ktorý sa nachádza na severnej hranici. Krajina má dobré predpoklady pre rozvoj dobrodružnej turistiky: rafting a kanoistika na divokej vode, potápanie v údoliach riek Vača, Iskar, Čepelarska, Struma a Mesta.

Najdlhšie rieky na území Bulharska (v kilometroch):

· Iskar – 368,0
· Toundga – 349,5
· Marica – 321,6
· Osum – 341,0
· Struma – 290,0
· Jantra – 285,5
· Kamčija – 244,5
· Arda – 241,3
· Louda Kamčija – 200,9
· Ruski Lom – 196,9

Nachádza sa tu asi 330 prírodných jazier, najväčšie sú jazerá Čierneho mora (Alepu, Arkutino, Pomorijsko ezero, Beloslav, Burgasko ezero, Varnensko ezero, Šablensko ezero), najpočetnejšie (viac než 260) sú vysokohorské ľadovcové jazerá v masíve Rily a Pirinu. Súčasťou systému hydrotechnických komplexov sú umelé vodné nádrže ako Iskar, Arda, hydrotechnické komplexy Batak, Belmeken-Sestrimo, Vospat-Vuša, a mnoho menších nádrží.

1.4 Podnebie

V Bulharsku prevláda mierna a prechodne kontinentálna klíma. (2.000 až 2.400 hodín slnečného svetla za rok). Štyri ročné obdobia. Letá sú suché a teplé, priemerná teplota (apríl až september): 23°C. Zimy sú studené a so snehom, priemerná teplota: 0°C. Priemerná ročná teplota je 10,5°C. V údoliach juhozápadného masívu Rodope prevláda stredomorské podnebie so suchými letami a jemnými vlhkými zimami. Severnou hranicou klimatického pásma je horský masív Balkán.

Priemerné teploty

Priemerné januárové teploty v Sofii dosahujú -4 až 2°C, júlové 16 až 27°C. Na pobreží Čierneho mora sa priemerné januárové teploty pohybujú medzi -1 až 6°C a júlové medzi 19 až 30°C. Jemné prechodné stredomorské podnebie a úrodná pôda umožňujú pestovanie už stáročia známej bulharskej vonnej ruže, ktorá je vzácnou a dôležitou surovinou pre parfumériu, lekárske produkty, potraviny, víno a tabakový priemysel.

2. Obyvateľstvo

Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku 2007 7 679 290 obyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne 5%) a vysokej migračnej vlny, kedy po roku 1989 emigrovalo okolo 750 000 ľudí. Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov 20. storočia s výnimkou ostrova Svätý Krištof a nevis. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov 20. storočia je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácie Turkov a neskôr i Bulharov podieľala od 90. rokov 20. storočia aj nízka pôrodnosť. V rokoch 1985-1989 sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku 1985 bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do Turecka. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku 1990 zrušené.

2.1  Národnostné zloženie 

- Bulhari
- Turci
- Rómovia
- Iní

2.2  Vierovyznanie

-  Pravoslávni
-  Islam
-  Katolicizmus
-  Iné
 
Vlastná práca

3. Všeobecné fakty

3.1 Jazyk

Úradným jazykom je bulharčina, hovoria ňou takmer všetci obyvatelia. Je to slovanský jazyk, ktorý používa cyriliku. Mladí ľudia zvyknú hovoriť aj nejakým svetovým jazykom, zväčša anglicky alebo nemecky. Niekde sa dohovoríte i rusky, keďže ruština bola kedysi na školách povinným predmetom.

3.2 Náboženstvo 

V krajine je sloboda vierovyznania. Väčšina obyvateľstva sa hlási k bulharskej pravoslávnej cirkvi (asi 80%), ďalej k islamu a viacerým protestantským vierovyznaniam. Pravoslávne kostoly majú veľký náboženský i kultúrny význam. V mnohých z nich nájdete ikony či fresky mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty. Počas komunizmu boli ľudia od  náboženstva dosť odrádzaní, dnes je náboženstvo pre nich záležitosťou skôr tradícií ako pevnej viery. Viac veriacich nájdete vo vidieckych oblastiach a v radoch starších ľudí.

3.3 Peniaze

Štátnou menou je „lev“, bankovky majú hodnotu 1, 2, 5, 10, 20, 50 a 100 leva. 1 lev má 100 „stotiniek“. Peniaze zásadne vymieňajte v bankách alebo zmenárňach, nie na ulici. V hoteloch, reštauráciách, obchodoch, kluboch a iných zariadeniach môžete platiť aj kreditnou kartou, bežne sa berie VISA alebo Master. O použití vašej kreditnej karty sa radšej informujte vopred vo vašej banke. Hotovosť si môžete vybrať z mnohých bankomatov.

Tasso di cambio lev bulgaro (BGN) – Bulgaria

Convertitore valuta – Lev bulgaro 

3.4 Kuchyňa 

Bulharská kuchyňa je chutná, korenistá a skutočne rôznorodá. Často sa jedáva mäso, zemiaky i syr. Určite si pochutnáte na množstve skvelého ovocia a zeleniny, šťavnatom grilovanom alebo pečenom mäsku s rôznymi omáčkami alebo známom bulharskom jogurte. Medzi miestne špeciality patria napríklad na ohni pečené jahňacie „rodopské čeverme“, špeciálne palacinky „trácke katmí“, rybacia polievka „dobroudjanska banica“, studená polievka z uhoriek a jogurt „tarator“, bravčové alebo teľacie mäso s cibuľou a hubami „kavarma“, pečivo plnené syrom či ovocím „banica“ alebo dusené mäso so zeleninou „kapama“. Určite nezabudnite ani na šopský šalát, vínovicu, musaku či kebab. Za ochutnanie stoja aj miestne syry a vína, skutočné gurmánske pochúťky.

Čo sa týka nápojov, domáci milujú veľmi sladkú kávu alebo bylinkový čaj, biele i červené vína alebo známu „rakiu“. Typické bulharské raňajky sú zvyčajne ľahké, pozostávajú z kávy, chleba či pečiva so syrom a „bozy“, nápoja zo sladu. Najväčším jedlom dňa je obed s troma chodmi – polievkou, hlavným jedlom a dezertom. Večera zvykne byť ľahšia. Samozrejme stravovacie návyky v mestách sa odlišujú od tých na dedine, v mestách sa ľudia zvyknú stravovať viac v reštauráciách, pohostinstvách či fast food-och. Nájdete tu širokú škálu stravovacích zariadení, od vynikajúcich luxusných reštaurácií, útulných pohostinstiev s domácimi špecialitami až po pizzerie, zariadenia typu fast food, cukrárne a kaviarne. Typickým bulharským stravovacím zariadením je tzv. „mehana“ s tradičným jedlom a ľudovou hudbou. Otváracia doba je zvyčajne od 11.00 do polnoci, mnohé však fungujú non-stop. Menu zvykne byť i v angličtine.

3.5 Turizmus

Bulharsko je atraktívnym dovolenkovým cieľom najmä vďaka nízkym cenám a čoraz kvalitnejším turistickým centrám. Za posledné roky značne vzrástol príjem krajiny z cestovného ruchu. V zime sú obľúbené lyžiarske strediská, napríklad známe Bansko, Borovec a Pamporovo, v lete navštevujú turisti oblasti Čierneho mora (Zlaté Piesky, Slnečné pobrežie, Sozopol, Albena, Kranevo, Pomorie, Primorsko, Sveti Vlas, Sv. Konstantin a Elena či Nasebar).

4. Turistické oblasti

4.1 Burgas

Burgas je druhé najväčšie mesto bulharského pobrežia. Leží južne od Varny, v hlbokom bulharskom zálive. V Burgase sa nachádza letisko, vďaka ktorému sa či už do Burgasu alebo iných miest dostáva veľa turistov. Centrum Burgasu je prekvapivo atraktívne mesto. Celkovo v meste je lacno a živo. Ľahko nájdete turisticky najzaujímavejšie oblasti okolo  starého mesta so stánkami, reštauráciami a kaviarňami. Nachádzajú sa tu dve veľké námestia. Na prvom námestí sa dajú obdivovať veľké fontány a tiež vysoký hotel Bulgaria. Na druhom väčšom námestí stojí pomník ruského vojaka, ktorému domáci nepovedia inak ako Aljoša. Neďaleko pomníka sa nachádza najlepšie bulharské  kníhkupectvo, kde sa dajú kúpiť mapy. Na druhej strane námestí v komunistickej budove sídli Slobodná univerzita, ktorá ponúka štúdium manažmentu a ekonomiky. Na tomto námestí sa veľa ľudí premáva buď na korčuliach alebo na skateboarde. V Burgase sa nachádza veľa arménskych kostolov či novodobý kostol Cyrila a Metoda a múzeí.

Pláže a prostredie

Burgas má rozvinutý chemický priemysel, takže predmestie je dosť špinavé. To platí aj o mori keďže sa tu nachádza prístav a kotvia tu ropné tankery a veľké rybárske lode. Bulharom to však nevadí a na mori vykonávajú veľa vodných športov ako napríklad windsurfing. Čo je zaujímavé na tomto znečistení, že sa nešíri do ďalších miest ako Sozopol alebo Černomorec. More a tak isto aj pláže sú v Burgase veľmi špinavé. Niekedy vidno na mori škvrny po rope. Ale Bulharom to absolútne nevadí.

Ostatok Ceny v Burgase čo sa týka potravín sú lacné ale ubytovanie je veľmi drahé a je dosť ťažké nájsť dáky voľný apartmán. Burgas je dosť veľké mesto a preto sa tu neradno stratiť. Čo sa týka dopravy tá je dobre zaobstaraná. Nachádza sa tu autobusová stanica a hneď vedľa je aj železničná stanica. A tiež na každom rohu stoja taxíky.

4.2 Sozopol

Mestečko sa svojou atmosférou a polohou podobá Nesebaru. Takže je tu veľa turistov. Sozopol za denného svetla sa oplatí vidieť. Očarujúce sú tu domy z 19. storočia. Sú postavené z dreva a horné poschodie domu vyčnieva do ulice a vyzerá to úžasne.

Reštaurácie nie sú až také dobré ako napríklad v Burgase. Ale za to sa tu nachádza jedna menšia pekáreň, ktorá naozaj stojí za to,

Staré mesto je veľmi pekné. Nachádzajú sa tu drevené domčeky a tiež obchody viac menej so suvenírmi. Tu sa skôr dá len prechádzať a obdivovať architektúru a krásu starého mesta.

Nové mesto je už skôr viac na nakupovanie. Na každom rohu sa nachádza nejaký obchod s oblečením. Oblečenie je tu predovšetkým značkové. Z tohto nového mesta sa pekne dá dostať na pláž, ktorá si myslím, že nie je až tak znečistená ako v Burgase. Na pláži sa nachádzajú slnečníky, ktoré sa dajú požičať na celý deň  za 5 Leva čo to vychádza približne 3 eurá. Na vlastný slnečník miesto nenájdete.  Pri pláži sa nachádzajú samé reštaurácie, ktoré lákajú turistov sa v nich zastaviť. Mnoho pracovníkov v týchto reštauráciách stoja vonka a lákajú ľudí aby sa u nich najedli. A aby som nezabudla v tomto novom meste je veľa nových hotelov ale podľa mňa sú postavené v centre veľkého ruchu.

Centrálny park sa nachádza oproti autobusovej zástavky. Je to príjemný park, ktorý sa oplatí pozrieť ak navštívite toto mesto. Sú tu lavičky kde sa dá sadnúť a len tak sa poobzerať ako tu beží sozopolský frmol. V strede parku sa nachádza jedna väčšia fontánka. Popri parku stoja koče s koňmi a tiež aj taxikári. A na autobusovej zástavke sú tak isto obchodíky viac menej s oblečením.

4.3 Černomorec 

Černomorec je malé mestečko na južnej strane bulharského zálivu. Leží 25 km južne od Burgasu a 6 km od Sozopol. Rozkladá sa na skalnatom polostrove a má 3 piesočnaté pláže Černomorec ma príjemnú atmosféru, pekný park, ktorý sa nachádza pri autobusovej zástavke a 3 tisíc stálych obyvateľov žijúcich v domčekoch. Prichádza sem veľa Čechov ale aj Slovákov pretože je to jediné lacné mesto v Bulharsku. Nie sú tu žiadne pamiatky.

Pláže: jedinou nevýhodou pláže je, že skoro ráno treba si ísť nájsť miesto lebo už o desiatej nie je žiadne voľné miesto na pláži. Po obede sa domáci zbalia a odídu a na pláži ostávajú väčšinou len turisti. Sú tu až tri pláže. Jedna na ktorú chodí veľa ľudí a potom je tu cárska pláž a stará pláž. Na tieto pláže nechodí až tak veľa ľudí. Na cárskej pláži je dovolené kúpať sa len na vlastné riziko. Stará pláž sa v poslednom roku zmenila na nepoznanie. V blízkosti tejto pláže postavili mnoho nových hotelov a tým aj turizmus v Černomorci vzrástol. More je teplé a čisté. Niekedy sa dá pozorovať ako v mori plávajú maličké rybičky. Blízko miestnej pláže sa nachádza vojenská základňa.

Ostatné: ceny potravín, ovocia, zeleniny alebo oblečenia sú lacné. Ako náhle začne letná sezóna ceny stúpnu o niečo vyššie. Najlepšie sa dá dohovoriť s domácimi o cene ubytovania v období keď nie je sezóna pretože vtedy býva ubytovanie lacné. Lepšie sa býva na súkromí ako v hoteloch. Nachádza sa tu maličké námestie kde je kino, malá fontánka a okolo nej lavičky. Hneď na námestí sa nachádza bar La rocca a ďalší a posledný bar sa nachádza na pláži, ktorý je v posledných rokoch dosť drahý čo sa týka pitia. Ale obchodíkov so suvenírmi a oblečením ako aj s vodnými nafukovačkami je tu neúrekom. Dokonca sa tu nachádza obchod , ktorý je aj u nás na Slovensku. Hneď pri parku je spomínaná autobusová zástavka, z ktorej sa dá dostať do Sozopolu alebo do Burgasu. V každej reštaurácií nájdete menu po česky. 

Záver

Na záver môžem povedať, že i keď každý si povie aká je Bulharská krajina špinavá a aj domáci sú taký ja sa tejto „mojej“ krajiny nevzdám a budem tu chodiť každý rok po kým sa bude dať. Vo svojej práci som vám oboznámila s mojou obľúbenou krajinou. Touto prácou som vám chcela priblížiť so špecifickou atmosférou Bulharska a predstaviť vám tri vybraté turistické mestá mnou osobne navštívené.

Snažila som sa vybrať a spracovať hlavné témy, ktoré sú zaujímavé a pre Bulharsko typické. Preto dúfam, že vás moja téma zaujala a že ste sa dozvedeli aj niečo nové, kvôli čomu sa možno raz rozhodnete Bulharsko sami navštíviť.