Jamajka

Jamajka
 
1.1 Preco Jamajka?
Za svoj projekt som si vybral Jamajku, krajinu, ktorá ma fascinuje, a ktorú by som rád navštívil. Jamajka je rajom pre všetkých „plážových povalacov“. Hlavne na plážach zo všetkých strán sála pokoj, pohoda a stále hrajúca hudba. Tá hrá vždy a všade. Práve odtialto pochádza jeden z mojich najoblúbenejších spevákov – Bob Marley. Ak by sme Jamajku prirovnali k malbe, bolo by to majstrovské dielo tropickej nádhery. Ohranicená vysokými horami Blue Mountain, plná exotických kvetín a rastlín, lúk a údolí. Jamajka je rajom pre cestovatelov hladajúcich množstvo unikátnych prírodných pokladov, ktoré ostrov ponúka. Špeciálnu pozornost kladiem hlavne Jamajským trom R – rumu, reggae a rastafariánstvu.

Jamajka je na jednu stranu synonymum mieru, pokoja a pohody a na druhú stranu za posledných pár rokov niektoré gangy získali povest ako najbrutálnejšie vôbec. Je to svojím spôsobom krajina protikladov a to je možno na nej tak zaujímavé. Každopádne akúkolvek cestu na tento carovný ostrov je treba poriadne premysliet a zvážit. Urcite by som však každému, kto aspon trochu rád cestuje, odporucil navštívit túto malú krajinu, krajinu nekonecnej pohody a zábavy, miesto, kde nie je žiadny stres.

2 Všeobecný prehlad
Jamajka je štát v strednej Amerike, ktorý sa nachádza na rovnomennom ostrove s dížkou 234 km a šírkou 80 km v Karibskom mori. Leží približne južne od Kuby a západne od ostrova Hisapniola, na ktorom sa nachádza Haiti a Dominikánska republika. Jeho pôvodní obyvatelia Taínovia pomenovali ostrov Xaymaca, co znamená „krajina dreva a vody“ alebo „krajina pramenov“. Predtým španielska država známa ako Santiago, neskôr sa stala britskou korunnou kolóniou Jamaica. Je to tretia najludnatejšia anglofónna krajina v Severnej Amerike, hned po USA a Kanade. V súcasnosti tento ostrov preslavuje neporazitelný šprintér Usain Bolt.

Národné motto: „Out of Many One People“ (Z mnohých (národov) jeden národ)
Štátne zriadenie: konštitucná monarchia
Hlavné mesto: Kingston
Rozloha: 10 991 km?
Pocet obyvatelov: 2,7 mil.
Úradný jazyk: anglictina
Mena: jamajský dolár
Náboženstvo: evanjelické (56 %), rastafariánske (5 %), rímskokatolícke (4,9 %), iné (34,1 %)
 
2.1 Geografia
Jamajka je tretí najväcší ostrov Karibiku. Skalnaté pobrežie Jamajky je lemované korálovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté s vápencovými krasovými plošinami. Nachádza sa tu pohorie Blue Mountains a ostrov je obklopený úzkou pobrežnou rovinou. Podnebie Jamajky je tropické, s horúcim a vlhkým pocasím, aj ked v hornatejších vnútrozemných oblastiach je klíma miernejšia. Niektoré oblasti južného pobrežia, ako napríklad Liguanea Plain a Pedro Plains, sú relatívne suché, s malým množstvom zrážok. Na ostrove rastú stálo-zelené tropické lesy a savany s velkým množstvom kaktusov. Jamajka leží v hurikánovom pásme Atlantického oceánu; preto kvôli prudkým búrkam obcas ostrov utrpí znacnú škodu. Hurikány Charlie a Gilbert zasiahli Jamajku v rokoch 1951 a 1988, zanechávajúc po sebe obrovské škody a množstvo obetí. Od roku 2000 tiež hurikány Ivan, Dean a Gustav priniesli ostrovu extrémne zlé pocasie.
 
2.1.1 Mestá Jamajky
Kingston je hlavným mestom Jamajky a jej kultúrnym centrom. Je najväcším prirodzeným prístavom v Karibiku (siedmy najväcší na svete). Taktiež je priemyselným centrom. I ked hlavný turistický tah smeruje na pláže a oblúbené prázdninové rezorty, hlavné mesto ponúka návštevníkom vela pamätihodností.

Pár kilometrov na západ od Kingstonu sa nachádza bývalé hlavné mesto Jamajky Španielske mesto. Námestie tohto mesta je jedným z najlepších príkladov georgiánskej architektúry na západnej pologuli. Španielska Katedrála sv. Jago de la Vega je najstaršia na americkom kontinente.
Mandeville leží uprostred prekrásnych záhrad, v srdci jamajského priemyslu s citrusovými plodmi, 600m nad úrovnou mora. Je to najvyššie položené mesto na ostrove. Mandeville sa vyznacuje miernejšou klímou, ktorá je pri pobreží velmi horúca. Mesto je centrom bauxitového priemyslu a je vhodným štartovacím bodom pre uskutocnovanie výletov do okolia.

Mesto Falmouth leží na severozápadnom pobreží ostrova a pre svoju originálnu architektonickú podobu sa stalo významnou pamiatkou lákajúcou turistov. Falmouth, ležiaci 37 km východne od Montego Bay, je od roku 1790 hlavným mestom regiónu Trelawny Parish. Dodnes je centom miestneho obchodu - každý týžden cez víkend sa sem schádzajú farmári z okolia, aby predali produkty svojej vlastnej výroby. Tento zvyk pretrval z dôb, kedy bolo mesto hlavným prístavom Jamajky, z ktorého sa na more vyvážal predovšetkým rum a cukor.

2.2 Dejiny
Bývalá britská korunná kolónia Jamajka získala nezávislost v auguste 1962. Od tej doby je v rámci Britského spolocenstva parlamentnou demokratickou monarchiou. Hlavou štátu je britská královná Alžbeta II..
Jamajka bola objavená Kryštofom Kolumbom roku 1494 a stala sa španielskou državou. Noví vládcovia založili na ostrove plantáže cukrovej trstiny, na ktorých pracovalo domorodé obyvatelstvo - Aravakovia. Španielske vykoristovanie pôvodného indiánskeho obyvatelstva viedlo takmer k jeho vyhubeniu, takže museli dovážat ciernych otrokov zo západnej Afriky. Roku 1655 vyslal britský lord protektor Oliver Cromwell na Jamajku expedíciu. Britské vojsko ostrov obsadilo a do roku 1660 odtial Španielov vytlacilo. Roku 1662 bola na Jamajke prijatá prvá ústava zakotvujúca funkciu guvernér|guvernéra a volené ludové zhromaždenie. Roku 1670 uznali Španieli britskú nadvládu. Nasledovalo obdobie hospodárskeho rozmachu, vrcholu prosperity Jamajka dosiahla v polovici 18. storocia. Bohatstvo pochádzalo predovšetkým z rozlahlých plantáži cukrovej trstiny (Jamajka bola hlavnou britskou kolóniou produkujúcou cukrovú trstinu) a z obchodu s otrokmi. V tej dobe bol ostrov známy ako centrum obchodu s otrokmi na západnej pologuli. Ked došlo roku 1838 z podnetu britských liberálov k zrušeniu otroctva a výroba cukru z cukrovej repy sa stala vážnym konkurentom pestovania cukrovej trstiny, nastal úpadok jamajského hospodárstva.
 
2.3 Hospodárstvo
Jamajka získava peniaze z viacerých priemyselných odvetní od ropných rafinérií po výrobu odevov, napr. džínsov. Tažia sa tu rozlicné druhy nerastných surovín, z ktorých je najdôležitejší bauxit. V súcasnosti zaujíma Jamajka vo vývoze bauxitu popredné miesto na svete. Táto surovina dôležitá hlavne pre výrobu hliníku tvorí 70 % exportu. Smutné je, že krajinu poškodzujú povrchové bauxitové bane, po ktorých ostávajú ohromné jamy s kyslým obsahom niciacim vegetáciu. Jedným z prudko rastúcich odvetví je spracovanie pocítacového softvéru, ktorý sa potom odosiela spolocnostiam v USA. Na rozdiel od ostatných karibských krajín však tunajšie pocítacové firmy vlastnia prevažne Jamajcania a nie velké zahranicné organizácie.
 
2.3.1 Polnohospodárstvo
Aj ked je polnohospodársky obrábaná polovica rozlohy ostrova a v polnohospodárstve je zamestnaná polovica obyvatelstva, hospodársky zisk z tažby a z priemyselnej výroby je šestkrát vyšší. Plantáže, na ktorých sa pestuje cukrová trstina, banány, kávovníky a kakaovníky, zamestnávajú vela ludí. Mnoho Jamajcanov sa živí rybolovom alebo obrábaním vlastného kúska pôdy. Drobia si tak pre seba dost potravín. Prebytok potravín ponúkajú na miestnych trhoviskách. Polnohospodárstvo, najdôležitejšie hospodárske odvetvie Jamajky, sa nachádza v zložitej situácii, lebo 97 % polnohospodárskych podnikov tvoria malé, nerentabilné hospodárstva.
 
2.4 Obyvatelstvo
Po Portoriku je Jamajka najhustejšie osídleným ostrovom Velkých Antíl (200 obyvatelov na km). Väcšinu obyvatelov tvoria potomkovia cernošských otrokov, ktorí sem boli dovážaní v 17. a 18. storocí, a preto 95 % Jamajcanov sú cernosi alebo mulati. Okrem toho žije na ostrove cínska, indická a belošská menšina.

Väcšina obyvatelstva žije v mestách, z toho dve tretiny v hlavnom meste Jamajky v Kingstone. Prudký rast poctu obyvatelov miest vyvoláva politické a sociálne napätie a casté nepokoje. Roku 1986 vzrástla inflácia na 25 %, tretina obyvatelstva v produktívnom veku je bez práce a ceny potravín oproti roku 1983 sa zvýšili na trojnásobok. Koncom roku 1986 zacala vláda zavádzat opatrné zmeny (ceny potravín sú opät dotované).
 
3 Zaujímavosti Jamajky
3.1 Rum
Rum je druh alkoholického nápoja, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny. Poznáme biely rum a tmavý rum. Obsah alkoholu v nápoji sa pohybuje od 36 do 40%. Jamajský rum patrí ku klasickým nápojom tejto krajiny a používa sa všade – pri náboženských ceremoniáloch, v ludovom liecitelstve, pri rodinných stretnutiach a podobne. Považuje sa naviac za jeden z najlepších na svete a dodnes sa velmi vychvaluje. Španielski kolonisti na Jamajke skoro zistili, že likér môžu dostat pomocou melasy. V roku 1600 zacali prichádzat do miest v Antilách Briti a produkcia cukrovej trstiny sa stala masívnym plantážnictvom. Dlho sa rum považoval za nápoj bitkárov nižšej triedy, až zaciatkom 20. storocia ho vzala na milost i kultivovaná spolocnost.

Pôvodný proces destilácie sa používa i dnes. Cukrová trstina sa stlací a vypúšta trstinovú štavu, z ktorej sa dostáva i melasa. Do melasy sa pridá voda na zníženie obsahu cukru a zmes sa pasterizuje. Pridajú sa kvasnice a fermentáciou sa vytvára alkohol. Rýchla fermentácia trvá jeden den a je typická pre Portoriko, Kubu i Jamajku – vznikajú lahké rumy. Pomalá fermentácia potrebuje aspon 12 dní, ale i roky. Do rumu sa pridáva karamel, aby nápoj získal tmavú farbu. Avšak aj sortiment rumov sa pohybuje od jemných, krémových až po jantárové, tmavé a cierne rumy.

3.2 Reggae
Ak chceme dokonale pochopit reggae, musíme sa preniest na Jamajku. V krajine, kde devätdesiat percent obyvatelstva nevie cítat ani písat, dostalo reggae úplne nový zmysel. Podobne ako ska, aj reggae sa stalo jednou z hlavných foriem rozširovania informácií. Informacnými centrami, v ktorých sa Jamajcania dozvedali aktuálne správy o udalostiach doma aj vo svete, sa stali paradoxne diskotéky a obchody s platnami. Z piesní v kolísavom rytme sa informovali o nadchádzajúcich volbách, o dalšej výhre Muhammada Aliho, o tom, že v Angole vládnu nepokoje, alebo o miestnych gangoch, ktoré si to pravidelne v uliciach Kingstonu rozdávajú s políciou. V textoch nachádzame protichodné myšlienky. Na jednej strane stoja rastafariánske heslá o mieri a láske, na druhej strane to sú militantné názory, ktoré vyzývajú na odpor. Ale lepšie pochopenie rastafariánskej filozofie vnesie do „prípadu“ rozporuplnosti reggae viac svetla. Jednoducho rastafariánske heslo „ži a nechaj žit“ a bojové revolucné programy sú len dve strany tej istej „platne“. Akceptovat to musia najmä poslucháci, ktorí chcú mat z reggae ovela viac ako len nezrozumitelnú anglictinu a nadupanú basu.
  Reggae umelci hovoria svetu: „Ak chcete pochopit túto hudbu, musíte pristúpit k tomu, co hovorím z mojej skúsenosti. Musíte príst pocúvat môj jazyk, co svojím jazykom hovorím vo frázach, ktorými hovorím ja, a potom možno porozumiete. Pokial áno, porozprávame sa.“

3.2.1 Bob Marley
Robert Nesta Marley sa narodil 6. februára 1945 v Nine Miles, Saint Ann na Jamajke. Jamajku preslávil ako spevák, gitarista, textár a politický aktivista. V jeho hudbe zohrali dominantnú úlohu pojmy láska, viera, odhodlanie, sila a mier. Bob Marley je bezpochyby najznámejší reggae predstavitel. Jeho tvorba je plná rozporuplných vyjadrení, ktoré však v zásade len kopírujú celú rastafariánsku filozofiu. Jeho hlavnou filozofiou bola viera, že hudbou dokáže zmenit svet. Prenho bola rastafariánska filozofia hlavným prvkom sebauvedomenia a základným kamenom jeho poslania. Chudobný vystahovalec, súcast sveta, ktorý je v troskách, používa svoj hlas na podporu rovnako utlácaných. Práve preto sú niektoré jeho piesne také ostré a ideologicky formulované. Ale nezabúda ani na pravú mierumilovnú zložku rastafariánskej viery, ktorej prvky sa objavujú v milostných skladbách.
V júli 1977 si však pri svojej oblúbenej hre, futbale, zranil palec. Po vyšetrení mu objavili nádor. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byt "celok": „Rastafarián nepodstúpi amputáciu. Nedovolím, aby bol clovek rozobraný.“  Ked letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni, zacal Marley kolabovat a pristál v Miami pre okamžité lekárske ošetrenie. Zomrel v nemocnici v Miami vo veku 36 rokov. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli: „Za peniaze život nekúpiš."

3.3 Rastafariánstvo
Jamajcania sú velmi náboženský založení ludia. Kostoly sú pre nich posvätným i spolocenským centrom, zároven ale veria v rôzne kúzla a cary, duchov a diablov. Najviac je na ostrove rozšírené krestanstvo, aj ked zhruba 100 000 Jamajcanov vyznáva špecifickú vieru, ktorá sa stala rovnako jedným zo symbolov celej Jamajky – rastafariánstvo. Táto viera je úzko spojená s reggae a marihuanou, jej stúpenci sa dajú poznat predovšetkým podla dlhých pohrckaných dredov na hlave a podla špeciálneho oblecenia vo farbách cervená -žltá- zelená. Rastafariáni nie sú nijak špeciálne organizovaní, nemajú svoje vlastné kostoly. Hnutie vzniklo v 30. rokoch 20 storocia a kombinuje predovšetkým prvky židovstva a krestanstva, ciastocne islamu a dalších (napríklad animistických) náboženstiev. Rasta napríklad nesmie požívat alkohol ci urcité druhy mäsa. Rastafariáni vyznávajú boha Ras Tafariho, ktorý bol hlavným bohom pre ciernu rasu. Ras Tafari vychádzal z krestanského boha. Jednou zo zvláštností bolo že tento boh mal na hlave podivný úces, nazvaný „dread look“, ktorý neskôr vyjadroval nesúhlas so systémom. Dredy  symbolizujú korene rastov a na Jamajke boli uznané za jediný „pravý“ úces. Spôsob  akým rastú vlasy symbolizujú Leva  Júdskeho. 
 
3.4 Marihuana
Další symbol Jamajky je – „ganja“ (marihuana) bola používaná na duchovné rituály a je spomenutá aj v Biblii: „Lepšia vecera z rastliny kde je láska, než solené hovädzie a nenávist v nom“. … a on dal trávu dobytku a rastlinu, aby slúžila cloveku.“ 

Marihuanu používali rastafariáni aj na medicínske úcely a hudobníci v 60-tych a 70 tych rokoch hlavne na dosiahnutie tej „správnej nálady“. Nasledujúce biblické texty upevnujú rastov v myšlienke, že JAH im dal rastlinu k užívaniu:  „.. ty budeš jest rastlinu z pola..“ Genesis 3:18 „....jest každú rastlinu zeme.“  Exodus 10:12. Na Jamajke rastie marihuana ako takmer burina, Jamajcania ju teda používajú úplne ku všetkému, varia z nej (z casti obsahujúcich menej THC - listy,…), robia z nej laná, odolné oblecenie. Napriek tomu že je fajcenie marihuany na Jamajke mimo zákon, Jamajcania jej fajcia vela ako národný šport (podobne ako v Tunisku sa fajcia vodné fajky a v Turecku pijú kávu,…).

4  Život na Jamajke
Jamajka je známa svojím búrlivým nocným životom, ktorý je v každej oblasti iný. Jamajka nie je tak nebezpecnou zemou, ako niektoré iné štáty Latinskej Ameriky, ale aj tak je treba pocítat s tým, že tu sú vcelku bežné násilné trestné ciny. Rozhodne sa neodporúca vychádzat po zotmení, pretože bezpecnostná situácia sa v Kingstone poslednou dobou zhoršuje. Extrémne nebezpecné potom sú chudobné štvrte mesta, ktoré majú pod kontrolou drogové mafie. Otázka drog je vôbec špecifická. Marihuana totiž bežne rastie vo vzdialených oblastiach zeme a je turistom casto ponúkaná a dost oblúbená a na uliciach bežne ponúkajú takmer po každých 100 metroch a niekde i castejšie. Ale celá Jamajka žije na najznámejších 3 plážach a to Doctor´s Cave Beach, Walter Fletcher Beach a Cornwall. Na výber je aj bohatá ponuka športov. Od potápania až po horolezectvo. Najoblúbenejším a národným športom Jamajky je kriket. Jamajcania sú tiež silne veriaci. Návšteva kostola je považovaná za dôležitú súcast života obyvatelov Jamajky a vdaka stretávania s blízkymi ludmi predstavuje spolocenskú udalost.

Ak však chcete zažit ozajstnú Jamajku, musíte sa odvážit vytiahnut päty z hotelového rezortu a prekrocit hranicu, ktorá delí ostrov na svet turistov a skutocnú Jamajku. Zabudnite však na požicovne áut a spolahnite sa radšej na miestne minibusy. Jamajcania jazdia síce ako šialenci, ale na ich šoférsku zrucnost sa dá spolahnút. Tažko priechodná vápencová krajina sa v casoch kolonizácie stala útociskom otrokov na úteku – Maroonov, ktorí sa tu ukryli pred pazúrmi krutých anglických inkvizítorov a stali sa nezávislým etnikom. Neskôr získali autonómiu, majú ju  dodnes. Tento región má v jazyku Maroonov neoficiálny názov „Neželám si, aby si sem chodil“. Ludia tu zotrvávajú na starej zaužívanej štruktúre, panuje nedostatok lekárov, škôl, neraz chýba elektrina.

Kým moderná Jamajka kráca s dobou, osady vo vnútrozemí sú od pokroku odrezané. Na jednej strane je to silne duchovný kraj s unikátnou históriou, na druhej strane je to aj najdrsnejšia tvár Jamajky. Po ceste pobehujú rozvášnení školáci, co sa lepia na každé auto, len aby sa mohli aspon na kúsku cesty odviezt. Tu, kde farmárcenie a pestovanie marihuany je jediným zdrojom rodinných príjmov, mnoho detí nemá možnost chodit do školy. Na územie Maroonov nemožno vstúpit kedykolvek a bezdôvodne. Ešte stále sa tu však zachovala africká kultúra, ešte sa nik nepotkýna o odpadky, ešte sa tu vyskytuje týfus a dyzentéria a ešte stále tu nestretnete belocha.
 
5 Záver
Dúfam, že sa mi aspon trochu podarilo priblížit vám Jamajku, pretože to bolo mojim hlavným cielom. Ukázat jej históriu, symboly ale aj menej poznanú tvár. Život na Jamajke sa môže zdat pre turistov ako raj na zemi, ale pre niektorých ludí je to miesto, kde vládne chudoba, gangy a strach. Sú miesta, ktoré cloveka odpudzujú a pritahujú zároven. Jamajka je jedným z nich. Je tu vela vecí, ktoré vás chytia za srdce, no aj množstvo takých, co vás poriadne vydesia. Netreba sa však bát vstúpit do nepoznaných alebo lepšie povedané, zabudnutých miest. Každá minca má predsa dve strany. Ludia sa odjakživa boja toho, co nepoznajú a možno práve to je jeden z dôvodov, preco o „skutocnej“ Jamajke vie len zopár z nás – turistov, návštevníkov...
  Luxusné hotely na palmami porastenom pobreží a piesocnaté pláže lákajú mnohých. Niekolko miliónov dolárov je rocný zisk z cestovného ruchu. Obyvatelstvo je však prevažne chudobné – pýtam sa ako je možné, že niektorí si žijú ako páni a druhý sa musia tlacit v malých domcekoch, ktoré aj tak nie sú vhodné pre život rodiny. Jamajka len odzrkadluje dnešný svet. Svet plný protikladov a nespravodlivosti. Tým, že navštívite Jamajku nepomôžete len jej, ale možno aj samy sebe, ked uvidíte aké krivdy sa v našom svete stále dejú. Ved aj malý kamienok predsa môže spustit lavínu...