Kanada

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 207 slov
Počet zobrazení: 11 237
Tlačení: 365
Uložení: 368

Kanada

Základne údaje 

Hlavné mesto: Ottawa
Rozloha: 9 984 670 km ² (2. na svete)
z toho 8,92% vodné plochy
Najvyšší bod: Mount Logan, Yukon (5959 m nm)
Časové pásmo: -3:30 až -8 (v lete -2:30 až -7)
Počet obyvateľov: 32 547 200 (36. na svete, 2006)
Hustota zaľudnenia: 3,26 ob. / Km ² (219. na svete)
Jazyk: angličtina, francúzština
Náboženstvo: kresťania 77.1% (katolíci 43,6%, zjednotená cirkev Kanady 9,6%)
Štátne zriadenie: federatívna konštitučná monarchia
Vznik: 1. júla 1867 (od Spojeného kráľovstva)
Kráľovná: Alžbeta II.
Generálny guvernér: Michaëlle Jean
Predseda vlády: Stephen Harper
Mena: kanadský dolár (CAD)
 
Kanada  je územne druhá najväčšia krajina sveta, rozkladajúce sa v severnej časti Severnej Ameriky. Hraničí so Severným ľadovým oceánom (sever), Atlantikom (východ), USA (juh a severozápad) a Tichým oceánom (západ). 
Kanada vznikla na území obývaného Indiánmi a Eskimákmi ako únie britských zámorských teritórií a kolónií, z ktorých niektoré boli predtým súčasťou francúzskej koloniálnej ríše. Nezávislosť na Veľkej Británii získala mierovou cestou cez Zákon o Britskej Severnej Amerike (anglicky British North America Act) z roku 1867, a Canada Act (1982).
 
Kanada je federáciou desiatich provincií a troch teritórií, parlamentné konštitučnou monarchiou. Sama seba definuje ako krajinu bilingválne (ofic. jazyky sú angličtina a francúzština) a multikultúrnej. Z priemyselného hľadiska ide o technicky vyspelú krajinu disponujúci rozsiahlymi prírodnými a nerastnými zdrojmi. Krajina má úzke politické a ekonomické vzťahy s USA, s ktorou má dlhú vojensky nestrážené hranicu. Jediným ďalším štátom, u ktorého možno zmysluplne hovoriť o hranici s Kanadou, je Dánsko, od ktorého závislého územia - Grónska oddeľujú kanadskej arktické ostrovy len úzke prielivy.

Názov

Názov Canada pochádza z reči prvých národov - konkrétnejšie kmeňa Huronov - a znie Kanata a do slovenčiny ho možno preložiť ako "dediny", "zoskupenie dedín" alebo "osídlenia". V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacques Cartier. Ten ju potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady - dnes už ako časť Québec City. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej okolitej oblasti. Teda pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.

Francúzska kolónia Kanada, Nové Francúzsko vzniklo pozdĺž rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získala územie Veľká Británia, ktorá na ňom neskôr zriadila dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, kedy boli zjednotené v zjednotenou kanadskú provinciu (United Province of Canada). V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domínia, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne čoraz častejšie vypúšťalo z mena Dominion of. V roku 1982 bol prijatý Canada Act, ktorý uvádza ako jediné oficiálne meno krajiny Canada. V tom istom roku došlo aj k premenovaniu štátneho sviatku Dominion Day na Canada Day.

Geografia (súhrn)

Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. Na severe k nemu patrí rada arktických ostrovov zasahujúca až k Severnému ľadovému oceánu. Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska.  Na východe je pobrežie Atlantiku, na juhu dlhá hranica s USA (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe pacifického pobrežia a dlhá hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých jazier a s ním súvisiace rieky. 

Hustota osídlenia kanadského územia je 3,26 obyvateľov / km ² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny a v koridore Quebec-Winsdor. Stredo-severná časť Kanady tvoria tzv. Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (ak vôbec), bohato minerálov a rad jazier a riek. Celkovo je Kanada krajinou s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. 

Vo východnej časti Kanady ústi rieka sv. Vavrinca do Atlantiku najväčším nálevkovitým ústím na svete.  Na konci zálivu leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé leží tzv. Prímorská alebo Pobrežná provincia.Nový Brunšvik a Nové Škótsko sú tu rozdelené zálivom Fund, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom. Stred Kanady je z klimatického aj tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny vlámajúcim sa Hudsonovým zálivom a Jamesov záliv, na juhu systémom Veľkých jazier. 
 
Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza arktické územie ľadových púští cez tundru a tajga až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásu na juhu. Veľké jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne len málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova).

Povrch

Pobrežie Kanady je členité s mnohými poloostrovčekmi, zálivmi a ostrovčekmi. Veľká časť územia je pokrytá rozsiahlymi lesmi. Severná časť krajiny leží v pásme s večným mrazom. Priaznivejšie klimatické podmienky sú na juhu a juhovýchode krajiny. Povrch Kanady, to je niekoľko odlišných geografických oblastí.

1. Stred krajiny zaberá Kanadský štít, označovaný aj ako Kanadský sever, tvoria ho staré kryštalické a premenené hornimy s veľkým množstvom jazier.
2. Na juhovýchode sa ku Kanadskému šítu približujú Apalačské vrchy zaberajú východné prímorské provincie, riekou Hudson sú rozdelené na severné a južné.
3. Na juh od Kanadského štítu po hranice s USA, zaberajú územie nížiny, táto oblasť je v Kanade najzaľudnenejšia /Arktická nížina/. 4. Na Západne od Manitoby po východnú časť Skalnatývh vrchov až do údolia rieky Mackenzie sa rozprestierajú veľké vnútorné roviny. 5. Na západe Kanady sa tiahnu Kanadské Kordillery od Alijašky až po južný okraj Južnej Ameriky 16 800 km, od Panamskej šije sa nazývajú Andy. Skalnaté hory s najvyšším štítom Kanady Mount Logan (5 959 m). 6. Sever Kanady lemujú Arktické ostrovy pestrá oblasť, do ktorej patrí veľa ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Podnebie: Vzhľadom na rozsiahle územiekrajiny je podnebie veľmi diferencované. Celkovo má však vnútrozemský charakter. Približne štyri pätiny územia ležia v arktickom a subarktickom podnebnom pásme.

Vodstvo

Kanada disponuje s 1/3 svetových zásob sladkých vôd. Až 755 180 km tvoria jazerá. Najvýznamnejšie sú Veľké kanadské jazerá – Ontárijské, Michigenské, Erijské, Hurónske a Horné, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá, ktoré vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytí Kanadský štít /Medvedie, Otrokov, Athabaska, Winnipeg/. Väčšina riek vteká do Hudsonovho zálivu. Albany, East Main, Churchil. Ďalšie rieky Athabaska,Mackenzie, Yukon, Fraser, Columbia, a najvýznamnejšou riekou je rieka Sv. Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Horné jazero je najväčšie sladkovodné jazero na svete. Erijské jazero s Ontáriom spája rieka Niagara, a tam je jeden z kanadských prírodných divov, a to 60m vysoké a 1,5km široké vodopády. Doprava: Dôkladná sieť železničných (93 544 km väčšinou elektrifikovaných tratí) a cestných komunikácií. Transkontinentálne železnice. Významná je transkanadská diaľnica (7 700 km). 

Počasie a podnebie

Kanada je krajina s viacerými druhmi podnebia. Arktická klíma a tuhé zimy sú na severe krajiny, kde je značný vplyv Severného ľadového oceána. Ostatná časť krajiny má prevažne mierne podnebie. Na juhu Kanady sú mierne letá a studené zimy. Na východe sú teplejšie letá a mierne zimy. Najteplejším mesiacom je júl (napr. v Ottawe priemerná teplota v júli dosahuje 20,8 stupňa C, vo Vancouveri iba 17,8 stupňa C.). Najteplejšie je pri Veľkých jazerách, kde teploty v lete stúpnu na 30 stupňov C. Zaujímavé je, že hoci mnohé mestá Kanady (napr. Montreal) ležia južnejšie než Slovensko, zima je tam dlhšia než u nás.

Podnebie: Všeobecná klíma Kanady môže byť popísaná januárovými a júlovými hodnotami teploty, zrážok a počtom dní s teplotou nad 6°C počas vegetačného obdobia. Väčšina zrážok padá na západnom pobreží potom nasleduje východné pobrežie. Región s najmenším úhrnom zrážok v roku je juh Alberty, Saskatchewanu, Manitoby a oblasť arktických tundier. Pre zovšeobecnenie možno povedať, že objem zrážok postupne klesá z juhu na sever. 

Dĺžka vegetačného obdobia je opisovaná počtom dní s teplotou nad 25°C. Priemerná denná teplota 11°C počas jedného dňa má rovnaký vplyv na poľnohospodárske ukazovatele ako desaťdňové obdobie s priemernou dennou teplotou 5°C. Viac než polovica územia Kanady má subarktické podnebie, s chladnými letami a veľmi studenými zimami - často studenšími ako v samotnej Arktíde, kde výskyt extrémne nízkych teplôt oslabujú vody Severného ľadového oceánu. V polárnych oblastiach začína zima v auguste. Až do decembra teplota rýchlo klesá a do marca zostáva nízka (až –30°C). Takisto Atlantický oceán, ktorý má stálejšiu teplotu, zmierňuje podnebie v tých miestach, kde jeho vody vtekajú do polárnej oblasti. Spôsobuje tak miernejšie zimy, chladnejšie letá a viac zrážok. 

V lete nedosahuje vzduch na arktických ostrovoch príliš veľké teploty, aj keď vo vnútrozemí môžu v niektorých oblastiach nastať krátke obdobia tepla, pri ktorých teploty vystupujú aj k 30°C. Ďalej na juh je podnebie typicky kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami. Najteplejšie je v južnom Ontariu, v oblasti Veľkých jazier. Najmiernejšie zimy sú na juhovýchodnom a hlavne západnom pobreží, ktoré ma charakteristické oceánske podnebie. Vetry vanúce z mora prinášajú silné dažďové a snehové zrážky k Pobrežným vrchom, ale za nimi sa nachádza oblasť v zrážkovom tieni, suchá najmä v zime. V lete, známom prérijnými búrkami, poskytujú zrážky celej rozsiahlej oblasti Veľkých planín. Ďalej na východe sú zdrojom vlahy Veľké jazera. Vlhký vzduch od Atlantického oceánu prináša v lete hojné dažďové zrážky a v zime obzvlášť husté sneženie na Newfoundlande a Novom Škótsku. 

Rastlinstvo

Hranica lesov v severnej Kanade sa tiahne v oblúku od stredného Labradoru pod polostrovom Ungava k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu. Pokračuje pozdĺž jeho pobrežia ďalej smerom k severozápadu až k Veľkému Medvediemu jazeru a ústiu rieky Mackenzie a rozsiate sú až po Aljašku. Ďalej na sever sa rozkladá oblasť, ktorá sa nazýva Barren Grounds a kde je pôda väčšinou večne zamrznutá, rozmŕzajúca v lete do hĺbky niekoľko centimetrov, zarastená sporou vegetáciou tundry. Severnú časť tundry, ktorá tvorí asi 1/10 arktických pustín, pokrývajú machy a lišajníky. V južnejšej oblasti rastú zakrpatené stromy, kry a najodolnejšie trávy. 

Pod pásmom lesotundry, ale stále ešte v severnej polovici zeme, sa rozprestiera jeden z najväčších pásov ihličnatého lesa na svete, ktorý sa tiahne od Aljašky až k Newfoundlandu. Vyskytujú sa tu predovšetkým biele a čierne smreky, borovice a jedle. Na juhovýchode Kanady sa od oblasti Veľkých jazier až po atlantické pobrežie sa nachádzajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a kanadskou tsugou. Ale v nížinách na juhu krajiny sa vyskytujú iba lesy listnaté; darí sa tu americkému orechu a dubu, ale tiež gaštanu, javoru a bežnému orechu. Vo východných horách sú najviac rozšírené smreky, Douglasove jedle a borovice, na náhorných plošinách rastú tiež osiky a žlté borovice. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta, s hustými porastami Douglasových jedlí, západného červeného cedra a kanadskej tsugy, bielych a čiernych smrekov. Oblasť prérie na juhu krajiny je príliš suchá, lesom sa tam nikdy nedarilo. Vyskytujú sa tu skôr len ojedinelé stromy a v oblasti dominujú trávnaté spoločenstvá. Dnes však z pôvodného charakteru zeme zostalo málo, úrodná černozem bola zoraná a všade sa vlnia obrovské lány obilia. 

Živočíšstvo

Podobná rôznorodosť, akú môžeme nájsť medzi rastlinstvom Kanady je aj v živočíšnej ríši. Prevládajú tvory arktického podnebia čo vyplýva už z polohy Kanady. Vo vodách Severného ľadového oceánu žijú veľryby, mrože, tulene a lumíky. Medzi arktické zvery patria ľadové medvede, ktoré trávia život ako vo vode, tak aj na súši. V tundre žijú polárne soby, vlci, polárne líšky, labuť tundrová. Množstvo sťahovavých vtákov tam trávi leto, medzi ktorých patrí predovšetkým morská kačka, rybár obyčajný a kuvik. V severných lesoch sa darí polárnym sobom, losom, rosomákom, pižmoňom, čiernym a hnedým medveďom. Lov bobrov, kún, ondatier pižmových, norkov a ďalších kožušinových zvierat v tejto oblasti vytvoril kedysi základ prosperujúceho obchodu s kožušinami. Dnes sa väčšina týchto zvierat množí na špecializovaných farmách. Ďalej na juhu je rozšírený jeleň viržínsky, vo viac obývaných oblastiach žijú prevažne menšie cicavce – sivé veverice, lasice a vydry. Typickými zástupcami vtáctva sú kardinál červený, ďateľ lesný a severoamerický drozd. 

Na prériách sa darí menším zvieratám, ako sú severoamerické druhy zajacov, sysľov, tetrovov, prežívajú tam i bizóny a ostatné prežúvavé zvieratá. Podmienkam života v západných horách sa dobre prispôsobili také druhy zvery, ako ovca hruborohá, horská koza, svišť a ich prirodzený predátor puma.

História v skratke

 Krátko po objavení Ameriky K. Kolumbom, a to už v r. 1497 pristál v Newfoundlandle (v preklade novo nájdená zem) anglický moreplavec John Cabot. Ďalší, tentokrát francúzsky moreplavec Jacques Cartier zabral v r. 1534 časť územia pre Francúzsko. Od r. 1763 sa stala Kanada súčasťou Veľkej Británie až kým v r. 1931 nezískala späť svoju nezávislosť. Dodnes sa Kanada stretáva s prejavmi vplyvu britských a francúzskych kruhov, čo sa odrazilo napríklad na dvoch štátnych jazykoch.

Etnické zloženie 

Kanada je etnicky veľmi rôznorodá. Podľa sčítania z roku 2001 tu existuje 34 etnických skupín, ku ktorým sa hlási minimálne 100 000 obyvateľov. Rad obyvateľov (najmä francúzsky hovoriacich) naviac o sebe hovorí ako o Kanadskom aj ako o napr. Francúzskom a v sčítaní udávajú obe tieto etnická zaradenia. Najväčšie etnické skupiny sú Kanaďania (39,4%), Angličania (20,2%), Francúzi (15,8%), Škóti (14,0%), Íri (12,9%), Nemci (9,3% ), Taliani (4,3%), Číňania (3,7%), Ukrajinci (3,6%) a Prvá národy (3,4%).

Francúzsky hovoriaca populácia je sústredená najmä v Québecu a existujú v nej silné separatistické tendencie. Eskimáci sú koncentrovaní najmä na severe, prvé národy a Metis v strede krajiny na juhu (prérijné provincie). Populácie týchto troch pôvodných etník rastie viac než dvakrát rýchlejšie ako zvyšok kanadskej populácie. V roku 2001 potom patrilo 13,4% populácie k tzv. viditeľným menšinám. 

Náboženstvo v Kanade 

Väčšina obyvateľov Kanady (77,1%) sa hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšou kresťanskou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 43,6% kanadskej populácie. Najväčšia protestantská denominácia je zjednotená cirkev Kanady (9,6%), nasleduje ju anglikánska cirkev (6,9%). Z nekresťanských náboženstiev je najvýznamnejšou islam (2%). Ako bez vyznania sa profiluje 16,2% obyvateľov. Zastúpenie rôznych vierovyznaní nie je pochopiteľne rovnomerné - katolícka cirkev má enormne silnú pozíciu v Québecu a všeobecne potom medzi obyvateľstvom írskeho a francúzskeho pôvodu. 

Jazyky

Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná, úradné reči sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materinskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a vo dvoch z troch teritórií: Yukonu a Severozápadných teritóriách. (Poznámka: Pri pohľade do etnických štatistík je treba si uvedomiť, že fakt, že sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník - Írov a Škótov sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu i veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.)

Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Québecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Québec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovoria. Mimo Québec má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jediný provinciou, ktorá je rovnako ako celý štát dvojjazyčný. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, francúzština má však polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale angličtina ním de facto je.

Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, na nižších úrovniach služieb sa však možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem toho majú významnú pozíciu francúzština, írčina a Skotština. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách je ich 6, v Nunavute 2).

Priemysel

Nerastné bohatstvo Kanady je značné a vývoz surovín predstavuje významnú položku v zahraničnom obchode krajiny. Najdôležitejšia je ťažba palív (ropa, zemný plyn, uhlie), ktorá je koncentrovaná v provincii Alberta. Významné ložiská má aj Britská Kolumbia a Saskatchewan. Kanade patrí primát vo výrobe síry (90% Alberta, 20% svetovej produkcie). V ťažbe zemného plynu zaujíma 3. miesto na svete. V poslednej dobe sa pozornosť sústredila na ložiská ropy a zemného plynu v povodí rieky Mackenzie a Beaufortovho mora. Na polostrove Labrador v Quebecu a Newfoundlande sú bohaté ložiská železnej rudy, ktoré patria k najväčším na svete. Svetovo významná je ťažba rúd zinku (Britská Kolumbia, Quebec a New Brunswick-1. miesto na svete, 19,6% svetovej ťažby), niklu (Ontario, Manitoba-1. miesto na svete), medi, olova, uránu (Ontario a Saskatchewan-1. miesto na svete, 34% svetovej ťažby), molybdénu (Britská Kolumbia), platiny (Ontario a Manitoba, 2. miesto na svete), zlata (Ontario a Quebec), striebra (Britská Kolumbia, Yukon) a kobaltu (Ontario-3. miesto na svete). Rozšírená je aj produkcia kamennej a draselnej soli (Saskatchewan-2. miesto na svete) azbestu (Québec, Ontario, 2. miesto na svete) a stavebných materiálov. 

Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov (automobilov a lietadiel) a petrochémie. Nasleduje farebná metalurgia s celosvetovou významnou produkciou niklu (Ontario), zinku (Britská Kolumbia, Manitoba) a hliníka (Britská Kolumbia a Quebec, 9,6%). Výroba železa a ocele je koncentrovaná v Ontariu. Tradičnú a významnú úlohu hrá drevospracujúci priemysel, predovšetkým výroba celulózy a papiera. Hodnotou produkcie vyniká potravinársky priemysel. Na provinciu Ontario pripadá 60% priemyselnej výroby krajiny. Najdôležitejším zdrojom elektrickej energie zostáva voda (kaskáda veľkých hydroelektrární La Grande na Labradore, sústavy hydroelektrárni v Britskej Kolumbii). Pri Veľkých jazerách zabezpečujú elektrickú energiu tiež tepelné a jadrové elektrárne (Bruce-Tiverton, Pickering-Toronto). Kanada zaujíma popredné miesto v produkcii poľnohospodárskych strojov (Toronto, Québec), železničných lokomotív, lietadiel (Toronto, Montréal, Vancouver). Sú tu umiestnené aj výrobné prevádzky hlavných amerických automobilových koncernov (Windsor, Toronto, Hamilton). 

Poľnohospodárstvo

Import Kanady je minimálny, Kanada je typ štátu spoliehajúci sa na vlastné zdroje. Pre export sú dôležité aj poľnohospodárske produkty, hoci dnes poľnohospodárstvo zamestnáva len 3% pracujúcich. Orná pôda zaberá len 3% a pastviny asi 5% celkovej plochy v krajine. Napriek tomu Kanada zastáva 3. miesto na svete v objeme poľnohospodárskej produkcie.

Prevažuje špecializovaná farmárska veľkovýroba s vysokým stupňom mechanizácie. Takmer 4/5 poľnohospodárskej pôdy leží medzi Skalnatými horami a Veľkými jazerami. Najdôležitejšou plodinou je pšenica pestovaná predovšetkým v prérijných oblastiach, významná je tiež i produkcia jačmeňa. V južnom Ontariu dominuje pestovanie kukurice, sóje a repky olejnej. V provincii sa tiež zbiera väčšina kanadského tabaku, rovnako ako veľké množstvo ovocia a zeleniny (paradajky). Zemiaky sa pestujú hlavne v atlantických provinciách. Zavlažované údolia riek v južnej Britskej Kolumbii a oblasť pri ústí rieky Fraser sú významným producentom ovocia, predovšetkým jabĺk. Typickým produktom je tiež javorový sirup.

Živočíšna výroba, ktorá je tiež hodnotou produkcie významná, sa sústreďuje na chov hovädzieho dobytka, na mäso v prérijných provinciách, na mlieko v Ontariu a Quebecu, a ošípaných v oblastiach najväčšej spotreby. V minulosti sa lov a spracovanie rýb sústreďovali najmä na Newfoundlande. Dnes lovia ryby prevažne veľké rybárske lode v pobrežnom pásme, ktoré kanadská vláda v roku 1977 rozšírila až na 400 km. Toto opatrenie i nasledovné stanovenie kvót pre výlov rýb viedli k ostrým diskusiám s Francúzskom o právach lovu vo vodách okolo ostrovov St. Pierre a Miquelon, pomohli však oživiť rybolov v Tichom oceáne, kde dochádzalo k úbytku obľúbeného lososa. Významný je aj rybolov v sladkovodných jazerách.

Doprava

- má veľké požiadavky na železničnú, cestnú a leteckú dopravu
- významné dopravné prostriedky sú ropovody a plynovody
- železničná doprava - 73.000 km
- rovnobežková trať, prepravujú sa ňou hlavne nerastné suroviny
- najstaršou železnicou je Kanadská železnica (Canadian Pacific Railway - jej hlavná trať ide zo St. Johnu cez Montreal do Vancouveru)
- poludníkové železničné trasy - idú z Yukonu do Vancouveru
- Labradorská železnica - slúži pre dopravu výbornej labradorskej železnej rudy (Seven Islands - Knob Lake)
- najdôležitejšie železničné uzly sú Montreal a Winnipeg
- cestná doprava - 900.000 km
- ciest s povrchovou úpravou zjazdných v každom ročnom období je asi 480.000 km
- v Kanade sú ešte stále v prevádzke tzv. trails - ide o provinčné cesty zjazdné len v zime hlavne špeciálnymi traktormi s vlekom saní
- 16 prúdová (8+8) highway Montreal - Toronto
- letecká doprava - využíva sa hlavne na prepravu osôb
- obstaráva ju prevažne spoločnosť Air Canada
- každé väčšie mesto má letisko
- vodná doprava - veľa riek a jazier
- prístavy sa delia na atlantické : Halifax, Sydney v Novom Škótsku a St. Johns na New Foundlande pacifické : Vancouver na juhu a Princ Rupert na severe
- dôležité kanadské prístavy : Toronto, Port Arthur, Fort Wiliam, Ottawa

Cestovný ruch

Cestovný ruch sa zaradil medzi osem najdôležitejších hospodárskych odvetví krajiny a zamestnáva desatinu obyvateľov. Niagarské vodopády a Skalnaté hory sú známe v celom svete. Turistov priťahuje aj historické mesto Québec, starej štvrti Montrealu, moderné Toronto s telekomunikačné vežou, najvyššia voľne stojaca stavbou na svete.

Pretože takmer štyri pätiny severe krajiny sú neobývané, môžu milovníci prírody neobmedzene preskúmavať rozľahlé časti nezničené krajiny Divokú krajinou tiahnu losi, karibu, soby a vlci, rieky prekypujú lososy, pstruhy, ostriežov a šťuka. Kanada má po Rusku najviac jazier na svete. Aj ochrana prírody má v tejto krajine dlhú tradíciu: prvý národný park Banff bol založený v Skalnatých horách už v roku 1885.

Pamiatky a atrakcie

- rieka Columbia – priehrada
- Kanadská Arktída – obrovské ľadovce
- Mount Logan – najvyššia hora Kanady – 5951 metrov nad morom
- Mackenzie – najväčšia rieka Kanady
- Toronto – Veža CN meria 553,5 metra. Veža (CN Tower) bola postavená v r. 1973-6. Štíhla veža má vo výške 335 metrov rozšírenú časť, v ktorej sa nachádzajú zariadenia na televízne vysielanie, reštaurácia, kiná, vyhliadka a ďalšie atrakcie. Vo výše 457 je druhá vyhliadková plošina. V Toronte je postavená moderná radnica (City Hall), Maounty station , Ontario Place (rekreačný komplex na troch umelých ostrovoch). Z múzeí je vhodné navštíviť: Kanadské železničné múzeum, Národné múzeum Hornej Kanady, Kráľovské ontarijské múzeum a Ontarijské prírodovedné múzeum. V centre Toronta navštívte Torontské konferenčné centrum Metro, koncertnú sieň Roy Thomson Hall, Bay Street (finančné centrum) a Royal Bank Plazza.

V Toronte možno obdivovať aj Queen´s Park, Torontskú univerzitu ako aj príjemnú časť mesta Yorkville. V Toronte nájdete aj mestské časti, ktoré sú obývané etnicdkými skupinami: čínska štvrť China Court, grécka štvrť Little Athens a talianska štvrť Little Italy.

- Niagara Falls (Niagarské vodopády) – ležia na hranici s USA. V blízkosti vodopádov je viktoriánske mestečko Niagara on the Lake.
- Montreal– Staré mesto, centrum s markodrapmi, novogotická bazilika Notre-Dame z 19. storočia, kostol Notre-Dame-de-Bonsecours z r. 1772, Mount Royal (výhľad na mesto), katedrála Maria-Reine-du-Monde z 19. storočia (podobná bazilike sv. Petra v Ríme), Olympijský štadión, Bobrie jazero, zábavný park La Ronde, Akvárium, obytné centrum Habitat. Z múzeí sa oplatí navštíviť: Múzeum výtvarného umenia, Múzeum súčasného umenia, McCordovo múzeum a Múzeum dekoratívneho umenia.
- Ottawa  – Parliament Hill (parlamentný pahorok) s dominantou Peace Tower, ktorá je vsoká 98 metrov. V Ottawe je známe Národné umelecké centrum, sídlo baletu, opery a divadla. Nachádza sa vedľa záhrady s výhľadom na Rideau Canal. Tento 200 km kanál v zime zamŕza a je prírodným klziskom.
- Quebec City – Upper Town , hotel Chateau Frontenac – leží v sympatickom starom meste s výrazným francúzskym vplyvom, Place d´Armes, katedrála Najsvätejšej trojice z r. 1804, kostol Notre-Dame-des-Victories, pevnosť Citadel
- Vodopády Montmorency - výška 91 metrov
- Halifax - Námorné atlantické múzeum, Privince House, päťcípa pevnosť Citadel, Starmomestské hodiny (Old Town Clock) - osemhraaná veža z r. 1803, kostol sv. Pavla z r. 1750, park Pint Pleasant.
- Midland -Huronské múzeum a Galéria huronskej histórie
- Fredericton - Beaverbrookova umelecká galéria
- Kanadská pacifická železnica – železnica prechádzajúca priečne celou Kanadou od východu na západ má dĺžku 4700 kilometrov. Spája mestá: Montreal, Ottawa, Winnipeg, Regina, Calgary a Vancouver.
- Národné parky – Kanada má veľa národných parkov a národných historických parkov ako napríklad: Riding Mountain (kde sa voľne preháňajú stáda bizónov), Point Pelee, Cape Breton Highlands a Nahanni. Národný park Nahanni je známy krásnymi Virginiinými vodopádmi a horúcimi prameňmi.
- Najväčšie prístavy: Halifax, Montreal, Quebec, Saint John (New Brunswick), Saint John's (Newfoundland), Toronto, Vancouver.
- Polárna žiara - v meste Churchill možno vidieť polárnu žiaru takmer 300 nocí ročne

Národné parky

Sú vytvorené tak, aby napomáhali udržať neporušený charakter danej lokality. Okrem ochrannej funkcie napĺňajú národné parky vo svojej podstate aj úlohu edukačnú a relaxačnú. V súčasnosti je v Kanadskom domíniu zriadených 39 národných parkov alebo rezervácií s podobným režimom ochrany prírody. V každej kanadskej provincii alebo teritóriu sa nachádza najmenej jedna rezervácia tohto typu, v závislosti od celkového významu jednotlivých súčastí Kanady podľa environmentálnych kritérií. Takto sa v súbore národných parkov nachádzajú cenné lokality na oboch kanadských pobrežiach, v Skalnatých horách, v prérijnom pásme, v oblasti Veľkých jazier. Rozloha jednotlivých parkov varíruje od 8,7 km2 po 44 802 km2.

Banff National Park – predstavuje najstarší národný park na území Kanadského domínia. Už od roku 1885 sa táto lokalita radí medzi krajinársky najznámejšie a turisticky najnavštevovanejšie miesta na svete. Národný park Banff sa nachádza v Skalnatých horách a má rozlohu 6 641 km2. V rovnomennom stredisku sa každoročne organizuje významný festival horských filmov. Stredisko Lake Louise je častým miestom konania pretekov Svetového pohára v alpskom lyžovaní.

Jasper National Park - plocha 10 878 km2. Medzi zaujímavosti Národného parku Jasper patria početné veľhorské štíty, ľadovce, jazerá, termálne pramene a gejzíry. Predmetom ochrany je predovšetkým vysoká zver.
Wood Buffalo - zapísaný vo svetovom prírodnom dedičstve UNESCO, väčší ako Švajčiarsko
Nahanni- známy krásnymi Virginiinými vodopádmi a horúcimi prameňmi.
Bruce Peninsula - Niagarské vodopády a okolie.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011