Londýn (London)

Londýn
 
Úvod:
Londýn je hlavným a zároveň aj najväčším mestom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ako znie oficiálny názov tejto monarchie. Koluje veľa historiek o jeho pravom vzniku. Hovorí sa najmä o Trójanovi, ktorý sa volal Brutus. Podľa anglického kňaza Geoffreya z Monmoutha pôsobiaceho v 12. storočí je práve tento Trójan pravým zakladateľom Londýna. Brutus pomenoval osadu v blízkosti rieky Temža ako Troia Nova alebo Trinovantum v období doby bronzovej. Neskôr mesto premenoval kráľ Lud na CaerLudein, z ktorého pochádza dnešný názov Londýn. Geoffrey z Monmouthu vo svojich dielach spája mesto s veľkým kráľovským bohatstvom a taktiež s množstvom zaujímavých mýtov a príbehov. Dnes prevažuje názor, že diela tohto kňaza nemožno považovať za historické dokumenty, pretože neexistujú podklady, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Môžeme predpokladať, že Geoffrey z Monmouthu sa snažil pozdvihnúť sebavedomie Angličanov takýmito historkami o ich slávnej minulosti, keďže sa nachádzali v ťažkej dobe, kedy čelili útokom Normanov. Tento kňaz má však zásadný vplyv na dnešnú podobu legiend o kráľovi Artušovi a jeho rytieroch okrúhleho stola.
Archeológovia napriek intenzívnym vykopávkam zatiaľ nenašli žiadne stopy rozsiahleho osídlenia na tomto území počas doby bronzovej. Boli nájdené roztrúsené prehistorické predmety, stopy poľnohospodárskej činnosti a pohrebisko, ale nič viac. Je tak veľmi málo pravdepodobné, že by na tomto území existovalo mesto, alebo osídlenie v období pred osídlením Rimanmi.

História Londýna:
Rimania
História Londýna sa začína písať pred asi 2000 rokmi. Osadu Londinium založil rímsky cisár Claudius pri svojej invázii na Britské ostrovy. Rok 47 datujeme ako rok jeho založenia. O 10 rokov neskôr bola táto osada vyplienená po útoku kmeňa Iceni pod vedením britskej kráľovnej Boudica. Archeológovia objavili vojenské opevnenie Rimanov v oblasti City, ktoré malo slúžiť na obranu pred týmto kmeňom. Mesto sa po tomto útoku obnovovalo 10 rokov. Okolo roku 140 dosiahlo 45 000 obyvateľov a tak sa stalo hlavným mestom provincie Británia. Až do 5. storočia nastal útlm rozvoja. V roku 410 Rimania mesto opustili a obranu nechali na obyvateľoch.

Anglosasi
Okolo roku 600 v tejto oblasti obnovili osídlenie Anglosaské kmene, hlavne kvôli strategickej pozícii na rieke Temža. Osada bola pomenovaná Lundenwic. Nedávne archeologické vykopávky neďaleko Covent Garden odhalili rozsiahle anglosaské osídlenie v období do 7. storočia. Osídlenie zaberalo plochu asi 60 hektárov. V 9. alebo 10. storočí sa centrum osady premiestnilo do novej lokality nazývanej City. Bolo to spôsobené víťazstvom Alfréda Veľkého nad Guthrumom, kráľom Vikingov. Alfréd Veľký vymenoval za správcu mesta Aethelreda z Mercie, ktorý nechal vybudovať dve obranné opevnenia, ktoré mali chrániť most. Mesto sa v tejto dobe nazývalo Lundenburgh.

Stredovek
Slávny rok 1066, rok zjednotenia anglosaských kmeňov normanským vojvodom Viliamom Dobyvateľom po bitke pri Hastingse, sa pokladá ako začiatok stredoveku. Za jeho vlády bolo v Londýne postavených mnoho pevností ako napríklad Tower of London, ktoré mali slúžiť na ochranu proti vzburám. Kráľ Viliam II., syn Viliama Dobyvateľa, začal výstavbu Westminster Hall, ktorá bola neskorším základom Westminsterského paláca. V období stredoveku bol Westminster Hall hlavným kráľovským sídlom. Nástupca slávneho Richarda I. Levie Srdce, Ján Bezzemok v roku 1215  podpísal Veľkú listinu slobôd alebo tiež Magna chatra libertatum, ktorá prispela k spokojnosti obyvateľstva. Okrem iného ustanovil, že žiaden slobodný obyvateľ nesmie byť prenasledovaný alebo zatknutý bez zákonného rozsudku, a taktiež zakazoval kráľovi bez povolenia šľachty vyhlásiť mimoriadne dane.

V roku 1176 sa začala výstavba mosta London Bridge, ktorý bol dokončený v rok 1209. Tento most bol postavený na mieste predchádzajúcich niekoľkých drevených mostov.  Používal sa počas nasledujúcich 600 rokov a bol jediným londýnskym mostom cez rieku Temža až do roku 1739. Rozvoj Londýna v stredoveku sa sústredil na dva hlavné smery. Okolie Westminster Hall proti prúdu rieky sa stalo kráľovským sídlom a takisto vládnym centrom. Okolie londýnskeho City sa stalo centrom obchodu a remesiel.

Obchod a remeslá boli na vzostupe a tak sa postupne rozrastal aj Londýn.V roku 1100 mal iba 20 000 obyvateľov, ale v roku 1300 tento počet vzrástol až na 100 000. Remeslá boli združované do cechov, ktoré ovládali mesto a volili aj správcu, ktorý sa po anglicky označuje ako Lord Mayor of London.

Stredovek Londýn poznačil aj častými požiarmi kvôli budovám, ktoré boli postavené prevažne z dreva a slamy. Hygiena a kanalizácia v meste bola na nízkej úrovni a preto často dochádzalo k morovým nákazám. V období Čiernej smrti (The Black Death) v polovici 14. storočia Londýn prišiel o skoro polovicu svojich obyvateľov. Medzi rokom 1348 a Veľkým morom (The Great Plague) v roku 1666 sa v meste rozšírila morová nákaza až šestnásťkrát.

Londýn za vlády dynastie Tudorovcov
Občianska vojna v Anglicku medzi dvoma šľachtickými rodmi Lancaster  a York, takzvaná Vojna ruží skončila sobášom Henricha VII. Tudora z rodu Lancaster s Alžbetou z rodu York. A tak na anglický trón nastupuje v roku 1485 dynastia Tudorovcov. Za vlády Henricha VII. je Anglicko silným centralizovaným štátom. Henrich pokračuje vo vojne s Francúzskom, a taktiež pokračuje v tradícii požičiavaní financií práve na túto vojnu od bohatého obchodného centra – londýnskeho City. Aj keď sa tento panovník rozvoju Londýna nevenoval, stabilita štátu prispievala k jeho rozmachu. Tudorovský Londýn bol však často veľmi búrlivý, sprevádzalo ho mnoho povstaní a rebélií. Počas náboženskej reformácie ani Londýn neobišlo krviprelievanie. Supremačným aktom Henrich VIII. prinútil prestúpiť všetkých veriacich a duchovenstvo do anglikánskej cirkvi, ktorú sám viedol. Henrich VIII. do roku 1538 zrušil väčšinu katolíckych londýnskych kláštorov. Na mesto to malo veľký dopad, pretože práve tieto cirkevné stavby tvorili väčšiu časť osídlenia. Mnísi a sestry tvorili asi až jednu tretinu obyvateľstva. Následník trónu Eduard VI. splatil dlhy kráľovského dvora a podporoval charitu. V roku 1550 bohaté City kúpilo kráľovský majetok na južnom brehu Temže a zriadilo nemocnicu svätého Tomáša (St. Thomas Hospital). V tejto dobe vznikajú aj Christ's Hospital a detský domov Bridwell Palace. V 16. storočí sa z Londýna v Európe stáva obchodné centrum číslo 1. Rozvíjali sa najmä tkáčske dielne, ale zásadný význam mali v tejto dobe novovznikajúce obchodné spoločnosti. Obchodovali prevažne s Ruskom, Indiou, Orientom a Amerikou. Medzi najvýznamnejšie patrila Russia Company a Východoindická obchodná spoločnosť (East India Company). Východoindická spoločnosť ovládala skoro celý obchod s Indiou a stala sa kľúčovou inštitúciou Londýna. Po zničení holandských Antverp Španielmi sa Londýn stáva obchodnou veľmocou a najvýznamnejším prístavom v Severnom mori. Do Londýna sa za prácou začínajú sťahovať obyvatelia z celého Anglicka a Francúzska. V tomto období najviac obyvateľov žilo v londýnskom City. Hlavnou dopravnou tepnou bola rieka Temža. Koniec 16. storočia predstavuje  jedno z najslávnejších kultúrnych období mesta. V tomto období tu žil a tvoril aj William Shakespeare. Autority neboli rozvojom divadiel a ich zakladaním veľmi nadšené, pretože sa obávali rýchleho rozširovania moru v davoch ľudí, ktoré sa zhromažďovali pri predstaveniach. Divadlá sa stretávali aj s odporom katolíckych puritánov, ktorým v tomto období vzrastal vplyv. Sama kráľovná Alžbeta však mala rada predstavenia, a tak ich aj podporovala. Pred smrťou Alžbety, posledného panovníka z rodu Tudorovcov, si bohatí obyvatelia začali stavať svoje sídla mimo mestských hradieb, čo zrýchlilo opätovné rozširovanie mesta.

Londýn za vlády dynastie Stuartovcov
Epidémie moru na začiatku 17. storočia prekazili prípravy na korunováciu kráľa Jakuba I., prvého Stuartovca na anglickom tróne. Tento mor usmrtil asi 30 000 ľudí. V roku 1611 vznikla jedna z najdôležitejších verejných škôl Charterhouse school. Verejný život sa v tomto období sústreďuje do Katedrály svätého Pavla. Divadlám sa počas vlády Jakuba I. venuje veľká pozornosť, novinkou sa stáva používanie prepracovaných masiek. V roku 1632 bolo postavené námestie Covent Garden, najväčším anglickým renesančným architektom Inigo Jonesom. Nachádzala sa tu aj významná tržnica. Počas anglickej revolúcie sa Londýn postavil na stranu parlamentu a Lorda Protectora – Olivera Cromwella. Londýnske City postavilo obranný systém, a mal chrániť pred útokmi kráľovského tábora. Vplyv a možnosti City značnou mierou prispeli k víťazstvu parlamentu. V 17. storočí boli ešte stále morové nákazy súčasťou veľkých miest. V rokoch 1665 a 1666 Londýn zasiahla pohroma v podobe Veľkého moru (The Great Plague). Počas neho zahynulo asi 60 000 ľudí, čo vtedy predstavovalo jednu pätinu obyvateľstva.

Po tejto nepríjemnej udalosti však nasledovala ďalšia. V septembri roku 1666 sa na ulici Pudding Lane začal šíriť požiar, ktorý sa v anglických dejinách označuje ako Veľký požiar (Great Fire of London)(obr.1). Požiar zničil viac ako polovicu londýnskeho City, takisto aj pôvodnú Katedrálu svätého Pavla. Straty na ľudských životoch neboli veľké, avšak do tla zhorelo 87 kostolov, 44 sídiel cechov a takisto zhorela aj kráľovská burza. Ulice sa obnovovali podľa pôvodného plánu, napriek tomu sa obnovené mesto líšilo od starého. Šľachta nemala záujem obnoviť svoje sídla v City, ale presťahovala sa bližšie ku kráľovskému dvoru – do Westminsteru. Architekt Christopher Wren mal na starosti obnovu Katedrály svätého Pavla a takisto aj ostatných kostolov. Nevídanou sa na katedrále stala baroková kupola, ktorá sa stala symbolom Londýna na jeden a pol storočia. Po Veľkom požiari sa rozrastajú aj londýnske doky (Docklands). V tejto dobe sa z Londýna stáva aj finančné centrum. V roku 1694 bola založená The Bank of England, a Východoindická spoločnosť ešte zväčšila svoje postavenie na trhu a tým aj svoj vplyv. Mesto sa stalo aj významným distribučným strediskom. Anglický panovník Viliam III. Oranžský sa o mesto príliš nestaral, po londýnskom požiari presťahoval kráľovský dvor z vyhoreného Whitehall Palace do Kensington Palace. Počas vládnutia kráľovnej Anny bolo postavených asi 50 nových kostol pre nových obyvateľov žijúcich mimo City.

Londýn v 18. storočí
V 18. storočí sa zrýchlil rast populácie, objavujú sa prvé známky priemyselnej revolúcie a z Londýna sa stáva suverénne centrum celého britského spoločenstva. V tomto období sa budujú nové mestské časti, boli postavené aj nové mosty cez Temžu, čo prispelo k rozširovaniu mesta na juhu a takisto došlo aj k rozšíreniu londýnskych prístavov. Z ulice Fleet Street sa stalo centrum britskej tlače. S väčším počtom obyvateľov sa vážnym problémom v Londýne stáva zločin. Policajná jednotka – Bow Street Runners bola založená v roku 1750. Aby sa zabránilo kriminalite, boli zavedené veľmi prísne tresty. Trest smrti sa stal bežnou súčasťou tej doby.

Londýn v 19. storočí
V tomto období je Londýn najväčším mestom sveta, keď za jedno storočie vzrástol počet jeho obyvateľstva až šesťnásobne. Stáva sa najvýznamnejšou svetovou metropolou s významným pôsobením na finančnom, politickom a obchodnom poli. Na konci storočia jeho pozíciu ohrozujú Paríž a New York. Napriek ekonomickým úspechom v mestských slumoch žilo mnoho chudobných ľudí. V roku 1829 bola zriadená polícia Metropolitan Police Service vtedajším premiérom Robertom Peelom, z  mena ktorého pochádzajú aj ich prezývky ako bobbies alebo peelers. Táto polícia pôsobila na celom území Londýna. Priemyselná revolúcia je zodpovedná takisto aj za rozvoj železníc. Železnice prispeli k rozširovaniu mesta vďaka ľahšiemu premiestňovaniu do centra. Prvá železničná trať viedla zo zastávky London Bridge do Greenwichu. V krátkej dobe železničná sieť spájala hlavné mesto s ostatnými časťami Británie. Boli vybudované aj prvé železničné stanice ako Euston station, Paddington station, Fenchurch Street station, Waterloo station, King's Cross station a St. Pancras station. V polovici 19. storočia sa začala výstavba londýnskeho metra. Postupom času sa vytvorili ďalšie obytné mestské štvrte pre nových obyvateľov Londýna ako Islington, Paddington, Belgravia, Holborn, Finsbury, Southwark a Lambeth. V tomto období bolo mesto už tak rozsiahle, že na jeho správu nestačili vtedajšie inštitúcie. Preto v roku 1855 vznikol nový správny orgán Metropolitan Board of Works. Táto inštitúcia mala na starosti mestskú kanalizáciu a dodávku pitnej vody. V tom čase sa všetky odpadové vody vypúšťali priamo do Temže, čo malo za následok Veľký zápach (The Great Stink). Kanalizácia sa tak stala najdôležitejšou londýnskou stavbou v 19. storočí. Pod povrchom Londýna bolo vybudovaných približne 2100 kilometrov tunelov a potrubí, ktoré mali za úlohu rozvádzať pitnú vodu a odvádzať splašky. Vďaka tomuto kanalizačnému systému, ktorý sa používa dodnes, v meste klesol výskyt rôznych ochorení. V druhej polovici 19. storočia do Londýna prichádza veľký počet Írov a Aziatov. Počas vlády kráľovnej Viktórie sa uskutočňujú významné stavby ako Trafalgar square, Houses of Parliament (alebo aj Westminster palace)  so zvonicou Big Ben alebo Tower Bridge.

Londýn v 20. storočí
Toto storočie okrem iného Londýn poznačilo viacerými bombardovaniami počas dvoch svetových vojen. Prvé počas 1.svetovej vojny zabilo približne 700 Londýnčanov. V medzivojnovom období nastáva presun z mesta na vidiek a radová zástavba sa mení na dvojdomy. S tým prichádza aj rozširovanie železničných sietí a londýnskeho metra. V roku 1939 Londýn dosiahol svoje maximum v počte obyvateľov, žilo tu vyše 8,6 milióna ľudí.

Bombardovanie počas 2. svetovej vojny zabilo 35 000 obyvateľov a 50 000 bolo zranených. Desiatky tisíc budov bolo zničených, najviac sa bombardovali londýnske doky (Docklands). Po vojne sa stalo veľkým problémom bývanie. V tomto období sa začínajú stavať vysoké panelové domy na okraji Londýna a tým sa jeho tvár zmenila. V 60. rokoch sa na scénu dostávajú slávne britské hudobné skupiny Beatles a Rolling Stones, ktoré prispeli k rozvoju kultúry. Vojna spomalila rozvoj a takisto spôsobila pokles počtu obyvateľstva. V 80. rokoch klesol počet obyvateľov na 6,8 milióna.

Geografia:
Poloha
Londýn leží na juhovýchode Anglicka, patrí do administratívnej oblasti Veľký Londýn. Je tvorený 33 obvodmi, okresmi (London borough). Celková rozloha Veľkého Londýna je 1579 kilometrov štvorcových. Mesto má kruhový pôdorys. Prechádza ním  najdlhšia anglická rieka - Temža, ktorá má niekoľko prítokov. Reliéf nie je členitý, v okolí je len zopár kopcov  takže neprekáža rozvoju mesta.

Podnebie
Hlavné mesto Britského impéria patrí do mierneho klimatického pásma. Klíma je ovplyvnená vplyvom Golfského prúdu, ktorý ho mierne otepľuje. Letá sú teplé, avšak teploty nezvyknú prekročiť 33 °C. Najvyššia teplota bola 37,9 °C, nameraná v roku 2003 na letisku Heathrow. Zimy v Londýne sú chladné, teploty sa dostanú pod bod mrazu len zriedkavo. Na husté snehové zrážky obyvatelia nie sú zvyknutí. Priemerné ročné zrážky sú prekvapivo nižšie ako v Ríme alebo v Sydney.

Obyvateľstvo
Londýn ako prvé mesto na svete prekročilo 1 milión obyvateľov. Takisto bol najľudnatejším mestom sveta od roku 1825 s 8,6 miliónmi obyvateľov. Toto prvenstvo si udržal celé storočie, kým ho v tomto ukazovateli v roku 1925 nepredbehol New York. Administratívna oblasť Veľký Londýn má dnes približne 7,3 milióna obyvateľov a to ho radí do skupiny najväčších európskych miest spolu s Moskvou a Parížom. Metropolitná oblasť má rozlohu okolo 16 tisíc metrov štvorcových s počtom obyvateľov 14 miliónov. Spolu s Moskvou patrí k najväčším metropolitným oblastiam Európy. Londýnčania sú vďaka typickému londýnskemu prízvuku ostatnými Angličanmi nazývaní Cockneys. Rasová štruktúra Londýna sa skladá zo 72 % europoidnej rasy, imigranti z Ázie tvoria (mongoloidná rasa) 13 % obyvateľstva, negroidná rasa predstavuje 11 % obyvateľstva, a 4 % sú zmiešanci.

Náboženstvo
V Londýne žijú ľudia s rôznymi kultúrami, vyznávajúci rozlišné náboženstvá. Medzi hlavné náboženstva patrí anglikánske náboženstvo a katolícke náboženstvo. Hlavou anglikánskej cirkvi sú dvaja arcibiskupi. Arcibiskup londýnsky spravuje časť Londýna na sever od Temže a arcibiskup southwarský spravuje časť na juh od Temže. Najdôležitejšie chrámy sú Katedrála svätého Pavla (St. Paul's Cathedral) a Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey). Existujú aj ďalšie  protestantské cirkvi so sídlom v Londýne. Imigranti si založili svoje vlastné cirkvi. Londýn je najdôležitejšie sídlo islamu v Anglicku. Vyznávači islamu sa sústreďujú do dvoch londýnskych predmestí a to Newham a Tower Hamlets. Hlavná londýnska mešita stojí na okraji Regent's Parku. Svoje sídlo tu majú taktiež hinduisti. Londýn je v poradí 13. mesto na svete v početnosti židov žijúcich mimo Izraela.

Doprava
Čo sa týka dopravy, Londýn je jedno z najrušnejších miest na svete. Celý dopravný systém má na starosti spoločnosť Transport of London. Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najrozsiahlejším na svete. Kvôli veľkému náporu cestujúcich má časté problémy s prehustením a s výpadkami. Nezvyčajným prvkom celej britskej dopravy je určite jazdenie po ľavej strane cesty. Medzi najznámejšie dopravné prostriedky nepochybne patrí červený dvojposchodový autobus Doubledecker. Londýnskym metrom (Underground) je prepravená viac ako 1 miliarda ľudí ročne. Cestujúci majú k dispozícii až päť letísk – Heathrow, Stansted, Gatwick, Luton a London City Airport. Takisto na veľmi vysokej úrovni je aj železničná doprava. Londýn je s kontinentálnou Európou priamo prepojený 50 kilometrovým Eurotunelom, ktorý vedie popod La Manche. Okrem Eurotunelu spojenie s Európou zabezpečuje námorná doprava a trajekty.

Časti Londýna
Mesto môžeme rozdeliť na päť hlavných častí a to centrálny, východný, západný, južný a severný Londýn.  Centrálny Londýn je hlavná turistická časť mesta. Medzi najzaujímavejšie miesta patrí Buckinghamský palác, Katedrála svätého Pavla, námestie Piccadilly Circus, Downing Street, Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey) (obr.5), Budovy Parlamentu (Westminsterský palác) so zvonicou Big Ben (obr.3), Londýnske oko, múzeum voskových figurín Madame Tussauds, most Tower Bridge, hrad Tower of London (obr.2), Trafalgarské námestie a Londýnska Zoo.

Vo východnom Londýne sa nachádzajú prístavy a doky. V minulosti bol skôr domovom chudoby, násilia, kriminality, námorníkov, prístavných robotníkov a imigrantov.  Práve v tejto časti mesta vraj pôsobil Jack Rozparovač. Východný Londýn je v súčasnosti výrazne prestavovaný kvôli Olympijským hrám, ktoré sa tu budú konať v roku 2012. Dnes sa však tvár tejto časti výrazne mení aj vďaka Canary Wharf (obr.6), novému finančnému a obchodnému centru v štvrti Docklands, bývalých londýnskych dokoch. Za posledné roky tu vyrástlo mnoho mrakodrapov. Stojí tu aj najvyššia budova Spojeného kráľovstva a to One Canada Square, ktorá je vysoká 235 metrov. Svoje sídlo si tu našlo mnoho významných svetových spoločností z rôznych oblastí podnikania.
Západný Londýn je časť charakteristická dobrým ale drahým bývaním. Štvrte ako Chelsea, Kensington a Notting Hill patria k najluxusnejším a najdrahším v Británii. V tejto oblasti leží aj medzinárodné letisko Heathrow a najväčší kráľovský londýnsky park – Richmod Park.

V južnom Londýne sa nachádza štvrť Wimbledon, kde sa koná známy tenisový turnaj. Takisto sa tu nachádza Royal Greenwich Observatory (obr.4) v štvrti Greenwich, ktorou  prechádza nultý poludník. Severný Londýn má kopcovitý reliéf, z týchto kopcov je pekný výhľad na mesto. Takisto sa tu nachádzajú veľké parky. Táto časť je obývaná židovskou, gréckou a tureckou komunitou. V tejto oblasti má sídlo aj známy futbalový klub Arsenal Londýn.

Londýnske kráľovské parky (Royal Parks of London)
Londýn je tiež charakteristický svojimi nádhernými parkami, kde si obyvatelia ale aj turisti môžu oddýchnuť alebo zašportovať. Medzi londýnske kráľovské parky patrí Richmond Park, ktorý je zároveň najväčším, ďalej sú to Regent's Park, Hyde Park, St.James's Park, Greenwich Park (obr.4), Bushy Park, Green Park a Kensingtonské záhrady. Ako kráľovské sa označujú kvôli vlastníkovi pôdy, čo bol v minulosti kráľ alebo panovník. V minulosti slúžili na oddych kráľovskej rodiny a kráľovského dvora, dnes sú však voľne prístupné verejnosti.

Priemysel a služby
Londýn ako aj celé Anglicko je už odpradávna hospodárskou, priemyselnou mocnosťou. Keďže je to svetová metropola, sú tu prítomné skoro všetky odvetvia priemyslu. Prevláda manufaktúrna výroba. Dominujú strojárske, elektrotechnické, chemické a potravinárske odvetvia. Zo strojárskeho priemyslu je to hlavne výroba automobilov, lodí a lietadiel. V priemysle je zamestnaných až 16 % Londýnčanov. Veľký počet ľudí je zamestnaných v službách a takisto v turistickom odvetví. Priemysel a služby má na starosti inštitúcia  London Chamber of Commerce and Industry.

Slovom autora:
Pri návšteve Londýna pred niekoľkými rokmi ma toto mesto veľmi zaujalo. Z každého kúta na mňa dýchala jeho bohatá história, o ktorej som v tej dobe ešte veľa nevedel. Mal som možnosť navštíviť skoro všetky historické pamiatky  a zaujímavé miesta. V Greenwichi som bol jednou nohou na východnej a druhou nohou na západnej pologuli, keďže stadiaľ prechádza nultý poludník. Veľa vecí som však nepoznal. Vďaka projektovému týždňu som sa o Londýne dozvedel veľa nových informácii. Svoje doterajšie vedomosti som si utvrdil, a tak si myslím že som splnil svoj cieľ. Snažil som sa písať jasne a zrozumiteľne.

Projektový týždeň je pre mňa nová pozitívna skúsenosť, nič podobné som v minulosti nerobil. Myslím si, že projektový týždeň je pre študentov zaujímavým spestrením vyučovacieho procesu. Páči sa mi, že každý si môže vybrať tému z oblasti, ktorá ho najviac zaujíma. Nakoniec by som všetkým vášnivým cestovateľom odporučil navštíviť toto krásne mesto. Budem veľmi rád, keď sa mi to niekedy v budúcnosti opäť podarí.