Poľana

Poľana

1. Stručná charakteristika oblasti
Kraj pod Poľanou je typický lazníckym osídlením, tradičným spôsobom obrábania pôdy a salašníctvom. Vznikli tu jedinečné terasovité švíky políčok vyskytujúce sa najmä v kopcovitom teréne Hriňovských lazov. Charakteristickým znakom Podpoľania sú aj drevené vyrezávané kríže, ktoré spestrujú kraj. Môžeme ich nájsť na cintorínoch, ale aj pri cestách a cestičkách tunajších lazov. Región Podpoľanie nemá presne vymedzené geografické ani administratívne hranice. Približne ho môžeme ohraničiť na východe obcou Látky, na juhu obcou Horný Tisovník, na západe obcou Lukavica a najsevernejšou obcou v tomto regióne je Ľubietová. Dominantou územia je Poľana. Poľana je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Jej kruhový masív má priemer asi 18 kilometrov. Je najväčšou vyhasnutou sopkou strednej Európy, ktorá vznikla pri sopečnej aktivite v mladších treťohorách. V centrálnej časti sa zachovala typická kotlovitá prehĺbenina krátera. Zachovali sa tu aj zvyšky lávových andezitových prúdov, z ktorých boli mnohé vyhlásené za maloplošné chránené územia.

2. Vodstvo
Bohatstvom oblasti Poľany je množstvo minerálnych prameňov a zdrojov čistej vody. Vznik minerálnych prameňov súvisí s tektonickou činnosťou v regióne. Najväčšou riekou, ktorá okrajovo zasahuje do územia je Hron. Medzi najvýznamnejšie rieky odvádzajúce vodu z vrchov Poľany patrí rieka Slatina, z vnútra krátera vodu odvádza Hučava. Spolu s Hučavou sa do slatiny vlieva aj Detviansky potok pretekajúci cez Detvu. Dúbravský potok odvodňuje oblasť Pstruše, oblasť pravdepodobného staršieho zaniknutého kráteru. Na severnom svahu Poľany Kamenistou dolinou preteká  Kamenistý potok, známy chráneným areálom- meandre na svojom hornom toku. V strede doliny sa nachádza vodná nádrž Hronček, na ktorej sa nachádza zachovaný pôvodný systém na splavovanie dreva. Popri potoku vedie jedna z najpríjemnejších a najmenej náročných cyklotrás v regióne. Z hotela Poľana je to len na skok k ďalšej prírodnej zaujímavosti- Vodopádu Bystrô vytvorenom na Bystrom potoku, ktorý tvorí vulkanická skalná stena vysoká 23 metrov. Na území je vytvorená sieť potokov, ktorá na Slovensku nemá obdobu. Z minerálnych prameňov, ktoré sa v regióne nachádzajú sú najznámejšie v Čačíne, v Klokoči a medzi najzaujímavejšie patria Mičinské travertíny. Sú tvorené terasami a jazierkami, ktoré sú pospájané vodopádikmi. Ich zaujímavú farbu vytvárajú usadené horniny.

3. Rastlinstvo a živočíšstvo
Príroda na tomto území si zachovala svoj jedinečný ráz. Aj preto bola Poľana v roku 1981 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Neskôr bola UNESCO-m vyhlásená za biosférickú rezerváciu, čo jej prinieslo zaslúženú pozornosť a zaradila sa tak medzi najvýznamnejšie svetové prírodné pamiatky.

Zvláštnosťou oblasti Poľany je komplex lesov pralesovitého charakteru a rozmanitosť lesných spoločenstiev. Nachádza sa tu jediná vysokohorská smrečina na andezitovom podklade. Lesy sú oddávna bohatým zdrojom dreva, ktoré má vraj výborné rezonančné vlastnosti.. Rastú tu najmocnejšie jedle a smreky na našom území, o čom svedčí aj chýr, že v podpolianskych jedľobučinách vyrástla jedla vysoká 53,5 metra s obvodom kmeňa takmer šesť metrov. Vek tejto „mohykánky“ našich lesov sa odhadoval na 500 rokov.

Poľana, to však nie sú len veľké stromy, ale aj zaujímavé skalné bralá, krásne údolia a množstvo chránených rastlín a živočíchov. V oblasti Poľany sa nachádzajú, okrem subalpínskeho stupňa, všetky vegetačné stupne. Pre nižšie polohy sú typické dubovo- hrabové porasty, ktoré prechádzajú do dubín. Tie v tejto oblasti vystupujú do nezvyčajne vysokých polôh. Buky môžeme nájsť aj na vrchole Poľany. Práve tu dosahujú bučiny svoj výškový rekord na Slovensku. Najvyšší vegetačný stupeň predstavujú pravé smrečiny prevládajúce na vrchole Poľany. V Kyslinkách sa nachádza ojedinelá lokalita tisu, na Zadnej poľane chránená Borovica limbová, či Rosička okrúhlolistá, zaujímavá mäsožravá rastlinka s fialovými kvetmi a s vysokým stupňom ochrany. Typické sú tiež rôzne paprade a rastliny z čeľade stavačovitých.

Z fauny treba určite spomenúť kráľa tunajších lesov, ktorým je nepochybne jeleň. Práve na tomto území sa nachádza mimoriadne bohatá populácia jelenej zveri. Na Poľane sa udomácnil aj medveď, a preto stretnutie s ním nie je ničím neobvyklým. Hojné sú tiež svorky vlkov a dravý, nesmierne opatrný Rys ostrovid. Vyše sto druhov vtákov, z ktorých sú najhojnejšie zastúpené spevavce, dotvára lesnú atmosféru. Spomedzi cicavcov žijúcich v regióne môžme spomenúť vydry, plchy, tiež môžeme natrafiť na rôzne druhy plazov, mloky, alebo rosničky. V potokoch a bystrinách zase na pstruhy.

4. Detva ako centrum Podpoľania
Mesto Detva sa nachádza v srdci Slovenska, na rozhraní kotliny a pohoria. centrálnu časť zaberá Zvolenská kotlina a sever zaberá Poľana. V súčasnosti tvorí Detvu niekoľko častí: historická časť, sídlisko a niekoľko miestnych častí (lazov), ktoré sa nachádzajú na okraji mesta.
 
4.1 základné informácie
rozloha: 68 km²
počet obyvateľov: 15 043
kraj: Banskobystrický
región: Podpoľanie
 
4.2 História
Územie dnešnej Detvy bolo sídlom lužickej kultúry. Dôkazom toho sú nálezy bronzových sekier a železného meča z obdobia veľkej Moravy. Obec vznikla v rokoch 1636- 1638 na území Vígľašského panstva z popudu zemepána Ladislava Csákyho. Rýchlo sa zaľudňovala, jej územie bolo vyčlenené z očovského a zvolensko-slatinského chotára a po rozšírení ustálené v roku 1953. o pôvode názvu Detva existuje niekoľko dohadov a ľudových legiend. Ich najčastejším základom však je popis roztrúseného osídlenia- „ de jeden- de dva“. Obec je z roku 1696 doložená ako Detua a od roku 1773 je známa ako Detva. Hneď po svojom vzniku Detva trpela nájazdmi Turkov a musela sa brániť proti výčinom stavovských vojsk.

Začiatkom 19. storočia sa Detva stala mestečkom s právom štyroch jarmokov. V tomto čase dostala aj svoj erb, ktorý tvoria tri smreky na zelenej pažiti. Detvania na trhoch predávali šindle, stavebné drevo a kupovali obilie. Bolo rozvinuté poľnohospodárstvo, spracovanie dreva a chov oviec a dobytka.
V medzivojnovom období sa pre veľkú nezamestnanosť veľa ľudí vysťahovalo do cudziny. Počas SNP sa Detva stala partizánskym strediskom. Bola oslobodená 22. februára 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu. Po oslobodení tu boli vybudované Podpolianske strojárne, ktoré zmenili ekonomicko- sociálny charakter obce aj širokého okolia.
 
4.3 Zaujímavosti
Z Detvy pochádza aj najväčší črpák na svete vysoký vyše dvoch metrov, s objemom takmer 400 litrov. Ďalším rekordom z tohto kraja je najväčšia, 32 metrov dlhá valaška, ktorá si spolu s dlhou drevenou reťazou vyslúžila zápis do Guinesovej knihy rekordov. V Detve tiež vznikla prvá bryndziareň na Slovensku.

5. Umenie a kultúra Podpoľania
 
5.1 Ľudový odev pod Poľanou
  Ľudový odev v tomto regióne je odrazom svojráznosti kultúry a umenia Podpoľania. Kroje majú niekoľko zvláštností. Krátka košeľa, ktorú nosili muži, je typická len pre túto oblasť. Šila sa z jedného kusu plátna. Povráva sa, že ju zbojníkom poskracovali košele preto, aby si v nich nemohli schovávať svoj lup. Plátené boli aj letné nohavice, ktoré v zime vymieňali za hrubšie súkenné. Dôležitou súčasťou bol aj hrubý opasok, ktorý zakrýval odhalenú časť tela medzi pásom a košeľou.  Ženy si obliekali „spodňu“ a vrchnú ozdobenú časť, ktorá sa nazývala „stanka“. Na hornú časť tela sa obliekal živôtik, pod ktorým bolo oplecko. Trojuholníkovú šatku nosili ženy prekríženú a uviazanú na prsiach, ale nebola pravidlom. Ako obuv sa v minulosti nosievali súkenné alebo pletené kapce, alebo kožené čižmy. 

5.2 Tradície
Z tradícií sa mnoho dodnes nezachovalo. Ľudia vymenili dedinský život za mestský, a tým sa aj tradičný odev, remeslá a umenie postupne dostali do úzadia. Našťastie nie všetci zabudli na svoju minulosť a tradície. Svedčia o tom aj mnohé ľudové súbory, remeselníci a umelci, ktorí sa snažia zachovať aspoň ich časť aj pre budúce generácie.
 
5.3 Významní podpolianski rodáci
 
Matej Bel
Narodil sa v Očovej. V jeho vlastivednom diele pokračoval Ladislav Bartolomeides.
Ján Chalupka
Rodák z Hornej Mičinej, bol profesorom a všestranným osvietencom.
Andrej Sládkovič
Rodák z Krupiny. Jeho dielo je oslavou slovenského a osobitne podpolianskeho ľudu a kraja.

Terézia Vansová
Táto významná slovenská spisovateľka sa narodila vo Zvolenskej Slatine.
Vo Zvolenskej Slatine pôsobil a tu začal upravovať ľudové piesne aj hudobný skladateľ Viliam Figuš- Bystrý. Podpoľaniu a životu slovenskej dediny sa venoval aj Jozef Cíger- Hronský v dielach Podpolianske rozprávky, žltý dom v Klokoči, Jozef mak...

Pôsobil tu aj historik Karol A. Medvecký, autor známej monografie „Detva“.
V Klenovci sa narodil Vladimír Mináč, predseda MS a národný umelec.
Rodáčkou zo Zvolenskej Slatiny je tiež obľúbená spisovateľka pre deti a mládež Mária Ďuríčková. Z kraju pod Poľanou vyšli mnohí herci, speváci, výtvarníci, publicisti a športovci, ale tiež aj osobnosti vedy. Napríklad Karol Lassovszký, významný astronóm a geofyzik. Do novodobých dejín sa podpoliansky kraj zapísal vďaka ozbrojenému boju za slobodu a aktívnemu boju proti fašizmu, Mnoho osobností malo podiel na príprave SNP, na politickej spolupráci, ako napr. Karol Šmidke, Karol Černocký. Mnohí ďalší v bojoch položili svoje životy. 

6. Cestovný ruch a turistika
Kraj Podpoľania je popretkávaný množstvom turistických trás a chodníkov, vhodných pre zdatných aj menej zdatných turistov a obdivovateľov prírody. Trasy sú značené maľovanými značkami a smerovými tabuľkami.

6.1 Cykloturistika
Na svoje si tu určite prídu aj cyklisti. väčšina cyklotrás je vhodná pre rekreačných cyklistov, no mnohé z nich, vďaka veľkému prevýšeniu a celkovému kopcovitému charakteru krajiny, vyžadujú dobrú fyzickú kondíciu. Keďže sa tu nachádzajú okrem asfaltových aj poľné a lesné trasy, najvhodnejší na ich spoznávanie je horský bicykel. Najvýznamnejšou cyklotrasou je okruh okolo Poľany. Je to náročná takmer 130 kilometrová trasa. Najlepšie však sprístupňuje zaujímavosti regiónu. Rekreačným turistom sa odporúča vyhradiť si na jej zdolanie aspoň 2 až 3 dni. Východiskom tejto trasy je horná časť Detvy. Tu sa nachádza tzv. cykloturistický stred Slovenska, miesto, kde sa križuje najviac cyklotrás na Slovensku. Cestou natrafíte na množstvo zaujímavostí. Okrem nespočetných výhľadov aj na Melichovu skalu či kostol na Raticovom vrchu. Nakoniec sa dostanete do Kamenistej doliny, a napojíte na cyklotrasu popri kamenistom potoku.  Ďalšími zaujímavými trasami sú : Rudohorská cyklomagistrála, Novohradská cyklomagistrála, Hontianska a Vrchárska cyklomagistrála, ktorá v istom úseku ide paralelne s Čiernohronskou železničkou.
 
6.2 Prírodné zaujímavosti
V oblasti Poľany môžeme natrafiť na množstvo skalných útvarov, ktoré sú pozostatkami lávových prúdov a niekdajšej sopečnej činnosti. Medzi najzaujímavejšie určite patrí Melichova skala. Je 30 metrov vysoká. K tejto skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu je skutočne možné rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Osamoteným skalným útvarom,ktorý presahuje výšku 14 metrov je Bátovský balvan. Ďalším útvarom je Jánošíkova skala, mohutné bralo s množstvom puklín a tiež s nepravou jaskyňou. Podľa povesti si v nej Jánošík ukrýval svoje poklady, spúšťajúc sa do nej zhora po lane.

Rozsiahly komplex skalných stien a veží vytvára Kalamárka. Predpokladá sa, že prví ľudia v oblasti sa usídlili práve na tomto mieste Svedčia o tom aj mnohé nálezy, vďaka ktorým sa Kalamárka stala archeologicky najvýznamnejšou lokalitou regiónu. Jej skalné steny sú tiež obľúbeným tréningovým miestom pre horolezcov.

Vígľašský hrad je tiež jednou z neprehliadnuteľných pamiatok. Bol postavený v 13. storočí v gotickom umeleckom slohu. V 17. storočí bol prebudovaný na protitureckú pevnosť, neskôr na kaštieľ. Patril medzi najkrajšie hrady na našom území. V roku 1945 hrad vyhorel a odvtedy je zrúcaninou.

6.3 Atrakcie
Najvýznamnejšou udalosťou v regióne sú určite Folklórne slávnosti pod Poľanou, na ktorých sa každoročne počas druhého júlového týždňa predstaví viac ako 1000 účinkujúcich ľudových muzikantov, tanečníkov a spevákov prevažne z regiónu stredného Slovenska. Tisíce návštevníkov zažíva v Detve návrat k tradičným tancom, ľudovým piesňam, krojom a remeslám.

Na letisko v Očovej zase každoročne prilieta Lietajúci cirkus, skupina nadšencov z Čiech, ktorí sa vždy postarajú o neobyčajnú leteckú šou. V programe môžete vidieť unikátne repliky historických lietadiel, letecké súboje z prvej a druhej svetovej vojny, zostreľovanie vzducholode a každoročný pokus o vzlet lietajúceho bicykla.

6.4 ubytovanie 
Detva ponúka viaceré možnosti ubytovania. Najlepšou voľbou je hotel Detva. Poskytuje ubytovanie v dvojlôžkových izbách so sociálnymi zariadeniami, telefónom, rozhlasovým prijímačom, chladničkou a televíziou so satelitom. Ubytovať sa môžete tiež v malom alebo veľkom apartmáne. V okolí sú dostupné všetky služby. V regióne sa nachádza tiež niekoľko penziónov a horských hotelov. Najzaujímavejší je Hotel Poľana, ktorý svojim návštevníkom ponúka letnú aj zimnú rekreáciu. V obci Látky sa nachádza Hotel Royal.