Island

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 23.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 917 slov
Počet zobrazení: 9 887
Tlačení: 549
Uložení: 542

Island

1. ÚVOD
 
,,Chcel by som byť svetoobčanom, všade doma...a všade na cestách.´´
 
Túto vetu vyslovil na začiatku 16.storočia veľký humanistický mysliteľ a teológ Erasmus Rotterdamský. Bolo to v čase, kedy sa svet začal otvárať, v období objavovania a dobývania nových svetadielov. Vtedy ešte ani netušil, že príde čas, keď si ľudia stotožňujúci sa s jeho myšlienkou, budú môcť splniť jeho a teda aj svoj sen. Od vtedy totiž moreplavci a cestovatelia preskúmali nepoznané kúty sveta a vedci pomocou vesmírnych družíc zmapovali každý kus povrchu Zeme. Napriek tomu ostalo pre ľudí dodnes veľa neznámeho. Viem, že nie je toľko času, aby človek mohol  prejsť celým svetom, aby dôkladne poznal svoju vlastnú Zem, a preto som sa rozhodla priblížiť vám aspoň jeden maličký kútik z nej.

Kurz islandská koruna (ISK) - Island

Je to tajomné miesto, kde sa rodia najvyšší ľudia, kde je najčistejší vzduch a obyvatelia sa dožívajú najvyššieho priemerného veku. Okrem toho je to ostrov, ktorý priťahuje svojou neskrotnou prírodou plnou kontrastov. Ostrov nazývajúci sa krajinou ohňa, vody a ľadu – ISLAND. Na ceste týmto ostrovom môžete precestovať tisícky kilometrov autobusom a tiež pešo, aby ste zblízka videli neskutočne krásnu, dramatickú a ešte stále geologicky živú oblasť našej planéty. Prírodné podmienky Islandu sú charakteristické sopečnou činnosťou, gejzírmi, vodopádmi, ale aj ľadovcami. A preto som sa zamerala najmä na opis z geografického hľadiska. Chcem vám priblížiť všetko to, čo robí túto krajinu takou fascinujúcou.

2.VŠEOBECNÉ ÚDAJE:
Oficiálny názov: Islandská republika
Štátne zriadenie: republika
Mena: islandská koruna
Úradný jazyk: islandský
Je to severogermánsky jazyk, ktorým hovoria obyvatelia Islandu. Mimo Islandu sa používa minimálne a na Islande mu nekonkurujú žiadne iné jazyky. Nárečia tu takmer neexistujú (len drobné odchýlky, hlavne vo výslovnosti), čo je u krajiny podobnej rozlohy a podobne nízkej hustoty obyvateľstva veľmi nezvyčajné. Islanďania sa na základnej škole učia dva cudzie jazyky - angličtinu a dánčinu.
Hlavné mesto: Reykjavík (aj najväčšie)
Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete, nachádza sa takmer pri severnom polárnom kruhu. Leží v juhozápadnej časti ostrova pri zálive Faxaflói. Mesto Reykjavík malo 113 730 obyvateľov pri sčítaní ľudu v roku 2003. Je v ňom rybársky, vlnársky, kožiarsky a lodiarsky priemysel. Zásoby teplej vody pochádzajú z horúcich prameňov.
Predpokladá sa, že bolo založené v roku 970 po Kr. vysťahovalcami zo Škandinávie. Ešte v roku 1800 malo len 300 obyvateľov, neskôr sa ale stalo rybárskym prístavom.
Významné objekty: univerzita (založená roku 1911), námorná škola, divadlo, múzeum, pamiatkové drevené domy...
 Počet obyvateľov: 313 tisíc
Island má približne 313 000 obyvateľov, z toho takmer 200 000 žije v hlavnom meste Reykjavíku a v priľahlých aglomeráciách. Islanďania patria k národu s najdlhšou priemernou dĺžkou života nielen v Európe, ale sú spolu s Japonskom na čele tejto štatistiky, tak isto ako v štatistikách o najvyššej životnej úrovni.
Rozloha: 103 000 km2
Geografická poloha: Severná Európa – Atlantický oceán
Hustota obyvateľstva: 3 os/km²
Národnostné zloženie: Islanďania 97,5 %
Etnické zloženie: homogénna zmes potomkov pôvodných severských a keltských osadníkov
Priemerná dĺžka života: 78 rokov
Významné náboženstvá: rôzne odnože Luteránskej cirkvi (87,7%), Rímsko-katolícka cirkev (2,4%)
Gramotnosť dospelých: 99%
Štatisticky sú obyvatelia Islandu veľmi vzdelaný národ, každý piaty má vysokú školu. Po zrušení dane na knihy v roku 1990 tu vychádza v prepočte najviac kníh na jedného obyvateľa a v priemere každý obyvateľ ostrova prečíta ročne 4 knihy, v čom Islanďanov neprekoná nikto.

 
3.HISTÓRIA
Jeho história je veľmi mladá. Zo starých kroník sa dozvedáme, že prví návštevníci tohto ostrova boli Írsky mnísi, ktorí tu hľadali miesto na svoje meditácie a cestu k Bohu v 7. storočí po Kristovi. Neusadili sa však na ostrove natrvalo a pamiatka po nich ostáva len v starých kronikách. Na Islande boli síce objavené rímske mince z 3.storočia nášho letopočtu, ale nikdy nebolo dokázané, že rimania naozaj doplávali až tak ďaleko do Atlantického oceána, pravdepodobne boli dovezené v 9. alebo v 10. storočí ako korisť vikingských moreplavcov. Prvým ozajstným osadníkom tohto zaujímavého ostrova bol  nórsky viking  INGÓLFUR ARNARSON, ktorý sa v  roku 874 vylodil a  usadil v Reykjaviku na západe ostrova. Miesto mylne nazval Dymová Zátoka podľa pary z horúcich prameňov, ktoré stúpali nad  miestom, kde sa vylodil. Za ním prichádzajú ďalší osadníci najmä z Nórska.. Svoju rodnú zem opúšťali celé rodinné klany a vydávali sa naprieč atlantickým oceánom na oplachtených vikingských vesliciach hľadať svoj nový domov. Prví osadníci sa živili chovom dobytka, koní a oviec, pestovaním jednoduchých plodín a rybolovom, no nemali to veľmi jednoduché. Tvrdé klimatické podmienky, dážď, neustály vietor, tvrdé zimy a do toho erupcie sopiek, ktoré pravidelne pokrývali Island lávou a sopečným popolom, ktorý pokryl trávu pre dobytok a otrávil vodu. Na následné hladomory zomieralo aj tých pár obyvateľov, ktorý zotrvali a chceli zostať žiť na tomto nehostinnom mieste. V roku 930 vzniká Alting, parlament pod holým nebom, na mieste zvanom Thingvellir (Snemovné pláne), na ktorom sa stretávajú raz do roka  všetci kmeňový náčelníci - prijímajú nové zákony a vyhlasujú rozsudky. Napriek jeho obmedzenej funkcii po ovládnutí Islandu Nórmi a Dánmi zotrval a zasadal  Alting  pod holým nebom  až do roku 1800, kedy sa parlament presťahoval do Reykjavíku. V roku 1000 prijíma  Island kresťanstvo. Nezávislosť Islandu trvá až do roku 1262 kedy ho ovládlo Nórsko a slobodný islandský muži prisahajú vernosť nórskej korune. Začínajúce 14. storočie je pre Island storočím katastrof. Vybuchuje sopka Hekla a následne prichádzajú erupcie ďalších troch sopiek, mor sa streda z hladomorom, zomierajú dve tretiny obyvateľov ostrova. Od roku 1397 pripadá Island ako súčasť Nórska na základe Kalmarskej dohody a dedičským následníctvom dánskej korune, pod ktorej nadvládou je až do roku 1944. Posledný katolícky biskup na Islande Jón Arason je zabitý v roku  a Island sa stáva protestantskou krajinou. Následne v roku 1584 vychádza aj prvé vydanie Biblie v islandštine. Obrovská erupcia sopky Laki v roku 1783  a následné treskúce zimy a  hladomor majú na svedomí, že počet obyvateľov  klesol pod 40 000. V Dánsku uvažujú o presídlení zvyšku obyvateľstva Islandu do Dánska. V roku 1786 osada Reykjavík získava štatút obchodného mesta (v tej dobe mal 167 obyvateľov) a začína jeho dynamický rozvoj, rozrastá sa prístav, vznikajú prvé manufaktúry a do Reykjavíku sa začali sťahovať nový obyvatelia. V súčasnosti žije v Reykjavíku takmer 200 000 obyvateľov, čo sú takmer dve tretiny obyvateľov Islandu. Rok 1830 je začiatok boja za nezávislosť a oslobodenie Islandu spod dánskej nadvlády, v roku 1843 je znovuzrodený parlament  Alting, oslobodzovacie hnutie silnie a na jeho čelo sa dostáva Jón Sigurdsson. V roku 1848 začínajú vychádzať prvé noviny a v roku 1854 získava  Island plnú slobodu obchodu. Dánsky kráľ Chistian IX vôbec ako prvý dánsky kráľ vstupuje na islandskú pôdu  v roku 1874 pri príležitosti osláv 1000 ceho výročia osídlenia ostrova, parlament Alting dostáva právo opäť vydávať zákony a určovať dane. V roku 1906 je nadviazané telegrafické spojenie s cudzinou, prvá univerzita je založená v roku 1911 v Reykjavíku. V roku 1940 po obsadení Dánska fašistickými vojskami obsadzujú Angličania zo strategických dôvodov Island a následne roku 1941 zanechávajú Island Američanom, ktorí tu vybudovali vojenskú základňu a letisko, a ktorí tu zotrvali až do roku 2006. Island, malý ostrov v Atlantickom oceáne sa tak stál dôležitým strategickým miestom v 2. svetovej vojne.
 
4. PRÍRODNÉ PODMIENKY
 
4.1 POLOHA
Island je ostrovný štát, nachádzajúci sa v severozápadnej časti Európy pri pobreží Severného Atlantického oceánu. 99,8% Islande leží na rovnomennom ostrove - Island, ktorý má rozlohu 103 000  km ² a je druhým najväčším ostrovom v Európe po Veľkej Británii. Spolu má Island rozlohu 103 125  km ². Leží medzi 300 km vzdialeným Grónskom na severozápade, 550  km vzdialeným ostrovom Jan Mayen na severovýchode, 1000 km vzdialeným Nórskom na východe a 450 km vzdialenými Faerskými ostrovmi na juhovýchode. obmývaný zo severu  Grónskym morom, z juhu a juhovýchodu  Atlantikom  a z východu  Nórskym morom. Susedí so štátmi ako sú Grónsko vzdialené 285  kilometrov, Škótsko vzdialené  795  kilometrov a Škandinávia vzdialená  900  kilometrov. Keďže Island je ostrov, najlepší spôsob ako sa sem dostať z Európy, je letecké spojenie .Z Dánska je možnosť doplaviť sa trajektom cez Faerské ostrovy na východ Islandu do prístavu. Ideálne obdobie na návštevu Islandu je júl a august. V hlavnej sezóne sú však niektoré služby, napríklad prenajatie auta, prípadne ubytovanie v kempingoch alebo hoteloch, podstatne drahšie ako mimo sezóny.
 
4.2 PODNEBIE A POČASIE
Počasie na Islande je veľmi premenlivé a nie je zriedkavosťou, ak sa počas dňa vystrieda slnko, dážď i sneh, a to hneď niekoľkokrát. Hmla, veľká oblačnosť a silný vietor sú vašimi spoločníkmi takmer polovicu roka, takže vždy pripravený pršiplášť nebude na škodu. Hoci sa Island nachádza len pár kilometrov od Severného polárneho kruhu, vplyvom Golfského prúdu sú zimy na pobreží miernejšie ako v strede ostrova, kde je podnebie takmer polárne. Zmiešanie  teplých a chladných morských vôd má za následok vznik výdatných dažďov. Občas sa tu vidí aj polárna žiara. Množstvo zrážok klesá približne smerom od juhozápadu na severovýchod. Ich ročný úhrn je na juhozápade 1500 až 3000  mm, podľa nadmorskej výšky a na severe a východe iba 250 až 350  mm.

Zima je na juhu mierna s priemernou januárovou teplotou v nížinách od 2 ° C do -1 ° C, na horách až -5 ° C. Na severe je zima chladnejšie ako na juhu asi o 2 ° C, teda v nížinách medzi 0 ° C do -3 ° C, na horách i -10 ° C. Letné teploty sú na juhu v priemere o 1 ° C vyššia ako na severe. Najnižšie teploty sú u otvoreného pobrežia 11 ° C, najvyššia 14 ° C vo vnútrozemí, nie však vo vysokých polohách, tam sú teploty medzi 7 až 11 ° C, u ľadovcov iba 5 ° C.
Vietor väčšinou vanie z východu. Len veľmi zriedka je to zo západu alebo severozápadu. Rýchlosť vetra sa zmenšuje smerom k nižším polohám, ale aj tam je pri búrkach silný. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola väčšia ako 50  m / s (180  km / h). Búrky sú na Islande veľmi zriedkavé. Vyskytnú sa v priemere iba päťkrát za rok na juhu Islandu, najčastejšie v letných mesiacoch.
 
4.3 SOPKY
Predstavte si, že sa v noci zobudíte na obrovský výbuch sopky a v diaľke zbadáte červenú žiaru lávy s hukotom sa približujúcu k vášmu obydliu. Islanďania to zažili už niekoľkokrát, pretože žijú na jednom z najaktívnejších sopečných regiónov sveta. Vytvorili ho obrovské množstvá lávy. Naprieč Islandom sa tiahnu dve vetvy rozsiahlej sopečnej aktivity, do ktorých sa zjavne premieta situácia na morskom dne. Existujú tu sopky všetkých známych typov – stratovulkány, troskové i čisto lávové. Navyše existuje v podzemí medzi sopkami prepojenie do zložitých systémov, keď napríklad po výbuchu stratovulkánu nasledujú výlevy lávy z puklín vzdialených desiatky kilometrov. Vulkanický pôvod ostrova vidno na každom kroku a súvisí s rozhraním litosférických dosiek. Rozhrania litosférických dosiek sú spojené s vytváraním zlomov, ktorých vznik spôsobí na oslabenie litosféry. Pod oslabenou litosférou sa vytvárajú horúce škvrny – miesta, kde sa hromadí magma, a zároveň miesta, odkiaľ sa magma tlačí na povrch. Roztavená magma má nižšiu hustotu ako okolité horniny, preto stúpa a prostredníctvom sopečného komína sa vylieva na zemský povrch. Pri sopečnej explózií dochádza k vzniku krátera – prepadline kruhovitého tvaru. Povrchovými prejavmi vulkanickej činnosti sú lávové prúdy a polia. Vynaliezavosť islandského národa naozaj nepozná hraníc. Stuhnutú žeravú taveninu používajú na výrobu ozdobnej lávovej keramiky alebo na relaxačné účinky – napríklad masáže lávovými kameňmi. Z približne 200 kedysi činných sopiek je 26 aktívnych dodnes. Každých niekoľko rokov niektorá z nich vybuchne, čo prudko zvýši návštevnosť zasiahnutej oblasti. Dve najznámejšie islandské sopky sú Krafla a Hekla a v ich okolí sú ešte stále horúce lávové polia. 
 
4.4 GEJZÍRY A TERMÁLNE PRAMENE
Voda na Islande nielen tečie a padá, ale aj vystrekuje z hlbín zeme. Vďaka vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca voda a para. Termálny prameň, ktorý periodicky vystrekuje vodu a paru sa nazýva gejzír. K erupciám dochádza v dôsledku zvýšenia bodu varu na viac ako 100 ° C v podzemnej dutine, ktorá je v danom mieste ohrievaná geotermálnou energiou z hĺbky zeme. Z belavého kráterčeka s priemerom niekoľko málo metrov sa najprv ozýva iba bublanie a hučanie ako z prehriateho kotla. Potom však začne gejzír pulzovať a voda váhavo stúpa a zase klesá. Napokon uvoľnený prúd vystrekuje v bielej extáze k oblohe, sprevádzaný syčaním a hučaním, zahalený do oblaku pary. Po pár minútach slabnúci vodotresk skĺzne späť do krátera a naposledy vyfúkne oblak pary. Názov gejzír pochádza z islandského slova gjósa – tiecť, striekať. Prvé zmienky o gejzíroch v tejto oblasti pochádzajú z roku 1297, keď Island postihlo veľké zemetrasenie. Hneď po ňom sa objavilo niekoľko prvých gejzírov vrátane najvyššieho, ktorý vybuchoval každý deň. Dostal islandský názov Geysir, čo voľne preložené znamená „ divý vodotresk“. On prepožičal meno všetkým gejzírom sveta, no v dôsledku hádzania kamienkov doň, v súčasnosti nestrieka. So sopečnou činnosťou úzko súvisia aj termálne pramene. Prírodné termálne vývery horúcich vôd sú po celom ostrove. V každom meste nájdete termálne kúpalisko situované pod holým nebom, kde okrem klasických plaveckých bazénov a bazénov s toboganmi nájdete aj sediace s teplotou vody od 38 do 44 ° C . Najznámejšie termálne kúpalisko je Blue lagoon, ktoré je veľmi efektne vsadené do lávového prúdu a vďaka liečivému vulkanickému bahnu bielej farby je jeho voda svetlo modrá.
 
4.5 ĽADOVCE
Na prvý pohľad by sa zdalo, že na Islande prevláda teplá voda. Napriek tomu je väčšina vody zadržiavaná v ľadovcoch. Vznikli asi pred 2500 rokmi a zaberajú asi 11% povrchu krajiny. Island má približne 50 ľadovcov, z ktorých najväčšie sú na juhu ostrova. Najväčší sa volá  Vatnajökull. Je to mohutný ľadovcový príkrov pulzujúci v rytme sopiek sálajúcich pod ním, nezvyčajný ľadovec, ktorý si udržiava prvenstvo v mnohých ohľadoch. Predovšetkým sa považuje za jediný súčasný kontinentálny ľadovec Európy a zároveň je aj jej najväčším súvislým zaľadnením. Svojou rozlohou 8300  km ² predstihuje všetky horské ľadovce Álp i Škandinávie. Na niektorých miestach dosahuje hrúbku až 1000  metrov. Má nepravidelný, približne elipsovitý tvar. Z jeho okrajov sa spúšťa 20 odtokových splazov, z ktorých každý ma vlastné meno. Vznikajú vtedy, ak je váha ľadu veľká a podkladová hornina ho nedokáže udržať. Vtedy ľadová hmota steká v podobe ľadovcových splazov a vytvára tak rieky zo snehu a ľadu. Jeden z najväčších a zároveň najjužnejších splazov sa volá Oraefajökull. Jeho povrch dosahuje maximálnu výšku 2119  metrov, čo je najvyšší bod Islandu. Ľadovec  Vatnajökull nie je na Islande jediný. V jeho západnom susedstve ležia 3 ďalšie veľké ľadovcové príkrovy a asi pol tucta menších napríklad – Elangjökull (950  km ²), Mýrdalsjökull (700  km ²)…. Na nepokojnom Islande sú ľadovce oblasťami bieleho ticha, ale pod touto nehybnou ľadovou tvárou sa skrýva výbušná sila. O Vatnajökull a ďalších ľadovcoch nemožno hovoriť bez toho, aby sme sa zmienili o sopečnej aktivite ostrova. Takmer všetky islandské ľadovce sa nachádzajú v pásme výstupu tepla a aktívnej sopečnej činnosti. V mnohých prípadoch ležia dokonca priamo na sopkách. Tento zdanlivý paradox možno pomerne ľahko pochopiť. Miesta s najväčším výstupom lávy vŕšia vo svojom okolí najvyššie sopečné vrchy ( iné na Islande neexistujú). Najvyššie horské polohy, ktoré presahujú miestnu hranicu snežnej čiary ( okolo 900  metrov), sú jedinými miestami, kde pri dostatočnom snežení môžu vzniknúť ľadovce. Z okraja ľadovcov ustavične odtekajú kalné vody, ktoré vyplavujú z pod bieleho panciera sopečný popol a odtrhnuté kusy podložných bazaltov. Okolo ľadovca tak vznikajú dokonalé subarktické pustatiny, kde sa ani tráva neuchytí. Nazývajú sa sandre – výplavové plošiny. Na týchto čudesných plošinách vznikajú dokonca čierne prachové búrky a miestami sa tvoria sopečné presypy.
 
4.6 VODSTVO
V horských oblastiach pramení najväčšie tunajšie rieky napájané ľadovcami a prechádzajúce nádhernými kaňonmi. Patrí medzi ne Thjórsá, Hvítá a najvodnatější Jökulsá a Fjöllum. Celková plocha riek a jazier na Islande je asi 3 000 km2. Najdlhšia rieka je Thjorsá zo svojimi 230  kilometrami a najväčším jazerom je Thingvallavatn (83 km2). Veľmi zaujímavým je jazero Mývatn (Komárie jazero) na severe Islandu, no krásou ho určite prekoná ľadovcová lagúna Jokulsarlón na juhovýchode ostrova. Do modrozelenej ľadovcovej vody jazera stekajú ľadovcové splazy, veľké kusy ľadu fantastických tvarov (niekedy veľké ako poschodový dom) sa z ľadovca odlamujú a pomaly majestátne plávajú po vodnej hladine jazera až kým nepríde ich čas a nedoplávajú do ústia jazera, kde pramení najkratšia rieka Islandu, ktorá ich po asi 300  metroch doplaví do mora. Tam sa kusy ľadu lámu v pobrežnom príboji a rozomleté sa nechávajú vyhadzovať vlnami na čierny pobrežný piesok, kde zostávajú ležať ako obrúsené diamanty rôznych tvarov.
Jednou z najefektnejších foriem islandskej vody sú vodopády. Sú všade a mená dostávajú, až kým ich veľkosť presiahne desiatky metrov. Vodopády vznikajú v dôsledku menších tektonických pohybov. Tým, že sa zem hýbe, korytá riek klesajú alebo stúpajú. Tečúcu vodu nezaujíma zmena pozície koryta. Jej jediným cieľom je čo najskôr splynúť s vodami oceánov. Preto v snahe nájsť najkratšiu cestu k pobrežiu prekonáva výškové rozdiely a často prudko padá do niekoľkometrovej hĺbky. K najkrajším vodopádom patrí aj 60  metrov vysoký Skógafoss na juhu ostrova. Neďaleko neho môžete nájsť vodopád Seljalandfoss, ktorý je zaujímavý tým, že krásu padajúcej masy vody si môžete pozrieť aj z vnútornej strany. Jednoducho si ho môžete obehnúť dookola. Na severe ostrova sa nachádza vodopád, ktorý má európske prvenstvo vďaka svojej sile. Ide o vodopád Dettifoss, ktorý je vysoký 44  metrov a prietok vody v letných mesiacoch dosahuje až 500 m3/s.
 
4.7 FAUNA A FLÓRA
Plocha lesov na Islande je len necelých 2 % z celkovej rozlohy Islandu a väčšinou sa jedná o nízke zakrpatené severské smreky, borovice, jedle, vŕby a brezy, nasadené v lesných škôlkach v blízkosti osád. Ide o akýsi pokus o znovuzalesnenie ostrova a o zmiernenie tvrdých klimatických podmienok. Rastú tu rôzne lišajníky a trávy typické pre močiare.
 
Jednotvárna vegetácia neposkytuje dostatok potravy zveri, ktorá je druhovo veľmi chudobná. Žije tu líška polárna a občas sem na kryhe zablúdi medveď ľadový. Najrozšírenejšou faunou ostrova sú bezpochyby vtáky a tiež ovce.

5. ZÁVER
Cieľom mojej práce bolo priblížiť vám túto fascinujúcu krajinu spolu s jej nezvyčajnými a nie v každom štáte viditeľnými prírodnými javmi. Tajomný ostrov stratený v Atlantickom oceáne, zavesený pod polárnym kruhom, opradený množstvom báji a legiend, ostrov, ktorý akoby nepatril na našu planétu. Je to krajina, kde ľudia žijú v tom najtesnejšom spojení s prírodou. Na vlastné oči môžete vidieť ešte stále geologicky činnú oblasť na našej zemeguli. Ak sa rozhodnete navštíviť túto zázračnú krajinu, nenechajte sa odradiť nepríjemným počasím alebo vysokými cenami. Tieto negatíva sa rýchlo rozplynú, len čo oko uvidí polárnu žiaru nad ľadovcom, ucho začuje hukot padajúcej vody a nohy pocítia teplo sálajúce z hlbín Zeme.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu