Kuba

Kuba  

Kuba – perla Antíl, ostrov žiarivej tropickej zelene, miešaných nápojov, preslávených cigár a krásnych žien. Pláž všetkých pláží Varadero s iskrivo žiarivým pieskom, rázovitej koloniálnej štvrti Havana, povestná flotila amerických vozov z 50-tych rokov na kubánskych cestách. Pohárik daikiri, nebeská chuť cigár Cohiba, vyhlásený rum. Ostrov, ktorý bol kedysi legendou. Ostrov, kde život beží naplno aj napriek všetkým vonkajším úskaliam. Kuba si vďaka svojej izolácii uchovala atmosféru menej uponáhľanej doby, doby, kedy bol život zložený z drobných ľudských radostí a veľkých tragédií. Doby starcov na mori, doby Ernesta Hemingwaya, ktorý sa do Kuby vášnivo zamiloval. Kuba, ostrov ktorý zostáva navždy v srdci. V minulosti sa spájal s Kubou aj názov „Ostrov slobody“. Kubánci sú známi aj ako výborní športovci, predovšetkým atléti, dobrí hudobníci, najmä džezoví a vo všeobecnosti sú považovaní za veľmi srdečných ľudí s optimistickým prístupom k životu.

Wechselkurs Kubanischer Peso (CUP) - Kuba

Kuba nás zaujala z viacerých hľadísk: 

Z geografického – ako ostrov obmývaný z jednej strany Atlantickým oceánom s údajne najkrajšou plážou sveta Varadero a z druhej Karibským morom, vytvárajúcim nádherné tmavomodré lagúny.
 
Z historického – bola objavená známym moreplavcom Krištofom Kolumbom v roku  1492. Zo spoločensko – politického – ako prvá socialistická krajina na západnej pologuli s najdlhšie vládnucim diktátorom Fidelom Castrom, ktorý je osobitným fenoménom Kuby, ako krajina, kde žijú rôzne rasy - černosi, mulati, mestici, bieli, ako dôsledok koloniálneho osídlenia a splynutia s domorodým obyvateľstvom.
 
Z pohľadu známych osobností, ktoré najlepšie reprezentuje spisovateľ Ernest Hemingway, pre ktorého sa Kuba stala druhým domovom. Najslávnejší román, za ktorý dostal Nobelovú cenu za literatúru, Starec a more, sa odohráva práve na Kube. Hemingway žil neďaleko Havany v San Francisco de Paula a často navštevoval svoje obľúbené havanské krčmičky Bodegitu del Medio a Floriditu, kde popíjal svoje obľúbené nápoje s kubánskym rumom. Často hovorieval – „My Mojito in my Bodegita, my Daikiri in my Floridita“. O tejto krajine povedal: „Mohol som písať o týchto ľuďoch niekoľkotisícstránkovú knihu, ale vybral som si iba malý zlomok ich života. Zlomok, do ktorého je vložená celá duša. Veď aj na malej veci možno ukázať niečo významné a dôležité.“/Ernest Hamingway o svojej kubánskej novele Starec a more/
 
Z kultúrneho pohľadu – hudba a tanec
Chceli by sme vám priblížiť Kubu z týchto hľadísk a priniesť vám zaujímavé poznatky a nové informácie o tomto pre nás exotickom ostrove.
 
Kuba
1. Všeobecné údaje

Štátne zriadenie: republika -  „República de Cuba“
Forma vlády: komunistický štát
Prezident: Fidel Castro od roku 1976
Hlavné mesto: La Habana/Havanna (2 241 000 obyv.)
Rozloha: 114 525 km štvorcových
Úradný jazyk: španielčina peso (1 kubánske peso)
Mena: kubánske = 100 centavov
Štátny sviatok: 1. január  (Deň oslobodenia)
HDP: 3115USD/obyv.
 
Počet obyv.: 11 263 429
Hustota zaľudnenia: 98 obyv./km štvorcových
Urbanizácia: 76 %
Priemerná dĺžka života: 76 rokov
Nezamestnanosť: 1.9%
Dojčenská úmrtnosť: 6,4 ‰
Pôrodnosť: 11.9/1 000 obyv
Analfabeti: 4,3 %
Počet obyvateľov na 1 lekára: 303
 
Iné významné sídla: Santiago de Cuba (440 000  obyv)., Camaguey  (294 000  obyv. ), Holgiun (242 000 obyv. ), Guantanamo (208 000 obyv.), Santa Clara (205 000 obyv. ), Trinidad, Varadero
Prístavy: Havana, Cienfuegos, Matanza, Neuvitas, Santiago de Cuba
 
Najvyšší bod  Pico Turquino (2005 m n.m.)
Najnižší bod: Atlantický oceán (0 m)  
Najvýznamnejšia rieka: Rio Cuato 370km
 
Rasové a národnostné zloženie: Zmiešané -     51%
  Biela rasa -   37%
  Čierna rasa -    11%
  Iné -      1%
Náboženstvo: Rímsko-katolické -  39%
  Santéria a tradičné africké náboženstvá - 17%
  Ateisti -    7%
  Protestanti -  3%
  Bez vyznania -    30%
  Iné -  4%
Časový posun: - 5 hodín a - 6 hodín 
Doba letu: 13 hod.
Podiel na tvorbe HDP: štátny sektor 78%, neštátny sektor 22% ;  poľnohospodárstvo 21.2%,  priemysel 14.4%, služby 64.4%
Vodná komunikácia: 240 km (2004)
Členom asi 40 medzinárodných organizácií

2. Prírodné podmienky
2.1  Poloha a rozloha
Kuba je ostrovný štát, ktorý má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria . Ostrov je zo západu obklopený Mexickým zálivom, zo severu Sargasovým a z juhu Karibským morom.  Kubánska republika sa rozprestiera na viac ako 1600 ostrovoch, z ktorých najväčší je ostrov Kuba, ktorý je často nazývaný Perlou Karibiku. Kuba je najsevernejším z ostrovov Veľkých Antíl, kam patrí spolu s Haiti, Jamajkou, a Portorikom. Ostrov Kuba a územie Kubánskej republiky leží medzi 20° a 23° severnej geografickej šírky a 74° a 85° východnej geografickej dĺžky. Od americkej Floridy ju oddeľuje necelých 200 kilometrov Floridskej úžiny. Od Mexika ju oddeľuje 210 kilometrov široký Yucatanský prieplav a od ostrova Jamajka je vzdialená 140 kilometrov a ostrov Haiti je od nej vzdialený 77 kilometrov. Kubánska republika vďaka svojej geografickej polohe bola  križovatkou námorných ciest z Atlantického oceánu do Tichého oceánu a zo Severnej Ameriky do Južnej Ameriky. Avšak nástupom socialistického režimu v roku 1959 sa dostala do izolácie.
 
Celková rozloha Kubánskej republiky je 114 525 km2. Na hlavný ostrov pripadá 94% územia. Ostrov Kuba je najväčším ostrovom Karibiku.  Má podlhovastý tvar s dĺžkou 1225 kilometrov a s priemernou šírkou okolo 100 kilometrov. Okolo ostrova sa nachádzajú malé reťazce ostrovov, ktoré vznikli odtrhnutím sa od pevniny pri jej poklese. Tieto reťazce ostrovov rozdeľujeme do štyroch skupín. Prvá skupina týchto ostrovov sa nachádza severne od provincie Pinar de Rio a nazýva sa Archipiélago de Colorados. Druhú skupinu tvorí početná skupina malých ostrovov známych pod názvom  Archipiélago de Sabana. Treťou skupinou je Jardines de la Reina (Kráľovnine záhrady). A napokon štvrtú skupinu Archipiélago de los Canarreos tvoria ostrovy, ktoré ležia v južnej časti pobrežia ostrova Kuba medzi zálivom Cochinos a prístavom La Coloma.  Tu leží i druhý najväčší ostrov Kubánskej republiky Isla de Pinos. Tento ostrov s rozlohou 3056 km2 obýva vyše 5 000 obyvateľov. Kubánske pobrežie je veľmi členité, ploché a miestami močaristé. Juhovýchodná časť, ktorú obrubujú pohoria je strmá.
 
2.2  Povrch
Pohoria Kuby netvoria z geomorfologického hľadiska jednotnú sústavu. Vo východnej časti v okolí mysu Punta de Maisí sa ťahajú kratšie pásma pohorí. Tieto pohoria sú zvyčajne nazvané podľa obcí na ich úpätiach napr. Sierra de Toar, na severnom pobreží pokračujú v Sierra de Nipe.
 
Od juhu na východ sa ťahá najkompaktnejšie pohorie Sierra Maestra. Má dĺžku 240 km a priemernú výšku 1500 m. Člení sa na početné horské systémy. Najväčšiu výšku dosahuje v Pico Torguino (obr. č.5), a to 1 994 m. Druhým najvyšším vrchom s nadmorskou výškou 1 580 m je Pico Ojo del Toro. Sierra Maestra má alpský charakter. Na juhu príkro spadá do mora a na severe postupne klesá v početných terasách.  Od západného pobrežia po strednú časť provincie Oriente sa rozpiestierajú rozsiahle nížiny vo  výške 200 až 300 m n.m.
 
Z ostatných pohorí vystupuje na južnom pobreží St. Spiritus, s kupolovitými vrcholmi, a príkro klesá k moru. Najvyšší  vrch tohto pohoria je Pico Porterillo (1 156 m), ktorý leží západne od Trinidadu. V západnej časti ostrova sa vyskytujú len ojedinelé vrchy, ktoré sa stupňovito dvíhajú z mora. Ide o terasovité územie Vuelta Abajo a pahorkatinu Vuelta Arriba.
Väčšina pobrežia Kuby je  plochá a obklopená početnými ostrovmi a koralovými útesmi, okrem južného pobrežia , ktoré strmo spadá do mora. Celková dĺžka pobrežia je 3 735 kilometrov.
 
2.3  Klíma
Kuba so svojím umierneným tropickým podnebím a s príjemnými teplými teplotami počas celého roka je cieľom mnohých dovolenkárov. Kubánske podnebie je veľmi priaznivé a preto tu pôvodný obyvatelia prišli už v 5. až 10. storočí nášho letopočtu. To že Kuba je ostrovný štát zohráva dôležitý faktor v charaktere tunajšieho podnebia. Ovplyvňuje ho množstvo faktorov ako je napríklad geografická poloha, vzdušné a morské prúdy,  vzdialenosť ostrova od pevniny , charakter zemského povrchu a množstvo ďalších činiteľov.
Podnebie Kuby je tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca v roku t.j. júl je 27°C a teplota najchladnejšieho mesiaca t.j. január je 23°C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C. V prevažnej časti roka tam dujú pasáty. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1300mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde spadne ročne až 1900 mm zrážok. To zapríčiňuje vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 – 80%. Severozápadnú časť často postihujú víchrice a hurikány, asi 10 ročne, ktoré spôsobujú značné škody. Doposiaľ je identifikovaných 21 hurikánov, o ktorých sa vie sila, smer a názov hurikánu. Jeden z najznámejších je hurikán Lilly. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932 keď obrovská rozbúrená vlna zničila celé Santa Cruz del Sur. Oblasti sú najčastejšie postihované hurikánmi v období augusta až októbra.

Ostrov je ovplyvnený severoatlantickou zónou vysokého tlaku. Sú tu len dve ročné obdobia: horúce leto s prudkými dažďami  od mája do októbra a suchá zima. Najlepší čas na cestovanie je od decembra do marca.

2.4  Vodstvo
Riečna sieť je pomerne hustá (vodné toky: Cuvaguateje, Almendares, Mayabeque, Yumuri, Sagua la Grande, Zaza, Maximo, San Pedro a.i. ). Rieky sú málo vodnaté a krátke. Pre nedostatok lesného porastu voda rýchlo uniká do morí. Na tomto ostrove existuje viac ako 200 riek so stovkami prítokov. Väčšina riek tečie zo severu na juh alebo z juhu na sever. Len málo riek tečie v smere rovnobežiek. Jednou z nich je aj  kubánska rieka Cauto. Táto rieka je dlhá 340 kilometrov a dosahuje povodie až 8628 km2. 
Ďalšie významné rieky: Toa, Cuayaguateje, Ondo, San Diego, Los Palacios, Bacanahua, San Cristóbal, Sagua la Grande, Sagua la Chica, Caunao, Arimao, Saca, Jatibonico del Norte, Jatibonico del Sur,Rio Maximo.
 
Najvýnamnejšia spomedzi riek je Rio Cuato, ktorá pramení v pohorí Sierra Maestra. Je dlhá 370 km, z toho splavná iba na 112 km. V krasových oblastiach sa vyskytujú miznúce sa podzemné rieky. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie čo spôsobuje Kube značné problémy.
 
Jazerá na Kube skoro nie sú. Nachádza sa ich tu len niekoľko a sú malé. Za najväčšie sa pokladá Ariguanabo , ktoré vzniklo spojením niekoľko menších jazier. Leží v nadmorskej výške 60 m. n. m. Má podlhovastý tvar. Z východu na západ meria 8 kilometrov a maximálna šírka je 2,5 kilometra. Druhým najväčším jazerom podľa veľkosti je jazero Tesaro. Leží v močaristej oblasti Zapata. Je hlboké 10 metrov a zaberá plochu 9 km2 . Najväčší počet jazier sa nachádza na polostrove Guanahacabibes. Značnú oblasť pokrývajú močiare napr. polostrov Ciénaga de Zapata.
 
2.5  Flóra
Na Kube sa nachádzajú všetky významné skupiny rastlinstva. Dokonca tu môžeme nájsť aj exotické rastliny, ktoré tu boli privezené v 16. storočí z Európy. Nachádza sa tu oveľa viac druhov rastlín ako na okolitých antilských ostrovoch. Za toľké bohatstvo rastlín vďačí Kuba niekoľkým faktorom: pestrosti pôdnych podmienok, polohe na ceste preletu vtákov medzi Severnou a Južnou Amerikou , a prítomnosti morských prúdov a tropických cyklónov, ktoré prinášajú semená  z iných krajín. Na Kube sú zastúpené tri veľké rastlinné skupiny: lesy, savany a púšte.
 
Lesy  v čase príchodu španielskych kolonizátorov pokrývali takmer 60% územia. Postupom času z nich však postupne ubúdalo, pretože pokrývali celú oblasť červených pôd, ktoré sa začali využívať na pestovanie trstinových plantáži a taktiež na pestovanie tabaku. Týmto masovým vyklčovaním lesov, takmer úplne vymizli lesné porasty z rovinných oblastí. Približne 25% územia ostrova pokrývajú píniové a mahagónové lesy a zvyšok ostrova pokrývajú rozsiahle trstinové a tabakové plantáže. V okolí rozsiahlych trstinových polí rastie typický kubánsky strom palma kráľovská, papája, agáty a tzv. sejby. Na piesočnatých savanách má rastlinstvo polopúštny charakter. Rozšírená je hlavne tráva a rôzne druhy paliem (savanná palma, biela a tmavá palma). Vyskytuje sa tu taktiež savanná borovica, topoľ, dub, kubánska borovica a iné.
 
2.6  Fauna
Na ostrove nežije príliš  mnoho druhov živočíchov, ostrov je totiž izolovaný  od pevniny. Výnimkou sú vtáky, tých tu žije až niekoľko druhov, často endemických. Na ostrove žije niekoľko druhov netopierov a skoro 300 druhov vtákov vrátane supov, divých moriakov, piniek, čajok, papagájov. Najväčší netopier, ktorý tu žije je tzv. rybár, ktorý sa živí malými rybkami, ktoré chytá za letu. Naopak najmenší tunajší netopier je Mycteceius lepidus. Najrozšírenejším cicavcom na ostrove je juta. Je to stromová myš, ktorá dorastá do dĺžky až 60 centimetrov. Žijú tu korytnačky, kajmany a druhy štrkáčov, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až 3,7 metra. Sú tu mnohé druhy hmyzu. Najviac škodlivé sú špeciálny druh blchy a komár, ktorý je nositeľom malárie. V Kubánskych vodách pláva viac než 700 druhov rýb. Žijú tu i kraby, žraloky a úhory.
3.História
 
Ostrov bol osídlený pravdepodobne okolo roku 2500 pred Kristom, z Floridy. Okolo roku 500 po Kristovi nasledovala ďalšia vlna osídľovania, tentokrát z juhu. Kryštof Kolumbus objavil ostrov na svojej prvej ceste v roku 1492 a plavil sa pozdĺž východnej polovice severného pobrežia. V roku 1511 obsadil ostrov Diego de Velasquez. Na ostrove vtedy žilo asi 50 000 Indiánov. Velasquez vybudoval na severovýchodnom pobreží mohutnú pevnosť Baracoa, kde sa usadilo 300 Španielov so svojimi černošskými otrokmi. Behom piatich rokov sa Kuba stala dobre organizovanou španielskou kolóniou. Dobyvatelia dúfali, že nájdu na ostrove mnoho zlata, ale mýlili sa. Kuba sa neskôr stala východzím bodom prieskumných ciest na Floridu, Yucatán a do Strednej Ameriky. Španieli tu v 16.storočí založili obrovské plantáže, na ktorých museli pracovať Indiáni. V roku 1544 počet indiánskych kmeňov klesol na 5000, teda na desatinu pôvodných obyvateľov. Bol to následok zlého zaobchádzania, podvýživy a chorôb. Preto sa začali dovážať z Afriky ďalší otroci. Kuba získala hospodársky význam zavedením pestovania cukrovej trstiny r. 1548. Asi o 200 rokov neskôr sa už označovala ako „cukrový ostrov“. Ešte dnes je 85% kubánskeho hospodárstva závislého na cukre. Vďaka pravidelnej lodnej doprave do Španielska sa krajina rozvíjala ako obchodné centrum, predovšetkým vďaka obchodu s otrokmi. Okolo r. 1700 počet obyvateľov stúpol na 50 000, r. 1763 mala Kuba už 150 000 obyvateľov, r. 1869 1,3 mil. Obyvateľstvo bolo prevažne čiernej pleti. R. 1762 Kubu obsadili Briti, ale r. 1763 ju vymenili so Španielskom za Floridu. V 19 .storočí vypuklo niekoľko povstaní proti španielskej nadvláde, ktorá našla podporu hlavne v južných štátoch. Po roku 1860 sa USA niekoľkokrát neúspešne pokúšali ostrov kúpiť. R.1868 vypukla prvá/10-ročná/ vojna o nezávislosť, ale jej výsledok neriešil postavenie Kuby – Španielsko sľubovalo, že uskutoční reformy, ale kubánski nacionalisti nechceli španielske podmienky prijať. R.1895 vypukla druhá vojna, do ktorej však r. 1898 zasiahli USA. Mierová zmluva z r.1898 krízu opäť nevyriešila.
 
1. januára 1899 sa Kuba stala nezávislou, ale obsadili ju Američania /až do roku 1901/.USA mali kontrolu nad kubánskou vnútornou, zahraničnou a hospodárskou politikou a vybudovali si tu námornú základňu. R.1902 sa Kuba stala dočasne nezávislou republikou, ale keď pri voľbách v roku 1906 opäť vypukli nepokoje, USA opätovne zasiahli. Obsadili ostrov a ustanovili dočasnú vládu. V roku 1909 sa stal kubánskym prezidentom José Miguel Gómez. V dobe jeho vlády, tak ako ďalších vlád prekvitala korupcia a sociálne napätie. 1. januára 1959 revolucionári, vedení Fidelom Castrom zvrhli posledného diktátora Fulgencia Batistu. Castro viedol od r.1956 partizánsku vojnu proti diktatúre. Po jej skončení bolo v krajine postupne zavedené sociálne zriadenie. Úzke vzťahy k Sovietskemu zväzu a zoštátnenie amerického kapitálu výrazne vyhrotili kubánske vzťahy k USA. R.1961 zorganizovala americká tajná služba CIA vylodenie kubánskych exilových ozbrojencov na Plya Girón, ale invázia zlyhala a očakávaná revolúcia proti novému režimu neprepukla. V roku 1962 objavili americké prieskumné lietadlá na Kube sovietske rakety so strednou dráhou doletu. To spôsobilo tzv. kubánsku krízu, ktorá prerástla takmer do vojenskej konfrontácie medzi USA a ZSSR. Sovietsky zväz síce nakoniec rakety odsunul, posilnil však hospodársku pomoc Kube. Od septembra 1965 je vedúcou silou  v štáte a v spoločnosti Komunistická strana Kuby. V novembri 1975 sa kubánske jednotky na žiadosť angolskej vlády zúčastnili bojov v Angole. V roku 1976 bola schválená nová socialistická ústava, ktorá upevnila postavenie Fidela Castra. V apríli 1977 kubánske vojská bojovali na strane etiópskej vlády. Vo februári 1986 sa konal 3.zjazd KS Kuby, ktorý prijal smernice na zdokonalenie hospodárskeho systému / na Kube platí od  r. 1959 prídelový systém/. Tento zámer sa nepodarilo zrealizovať, krajinu naopak postihla hlboká hospodárska kríza. Po demokratických zmenách v bývalých socialistických krajinách a v Sovietskom zväze, ktoré pre svoju pomoc Kube zastavili, sa krajina ocitla na pokraji hospodárskeho a politického zrútenia. Napriek tomu však vedúci predstavitelia Kuby hlásili, že sa Kuba socializmu nikdy nevzdá. V parlamentných voľbách 11. januára 1998 boli takmer jednomyseľne zvolení všetci kandidáti. 21. januára 1998 začala niekoľko denná historicky prvá návšteva pápeža Jána Pavla II..na Kube, ktorá mala obrovský ohlas.
 
4.Obyvateľstvo
Dnešný obyvatelia Kuby majú svoje korene na celom svete. Je to výsledok dlhého a zložitého vývoja. K pôvodným obyvateľom počas kolonizovania Ameriky pribudli Španieli. Neskôr sem prišli africkí černosi, ktorý sem boli privezení ako otroci. Prisťahovalci prichádzali aj z Haiti a Jamajky a po roku 1898 aj z USA. Prisťahovalci prichádzali aj z Európy, a to najmä z Poľska, Talianska, Francúzska a Nemecka. Počas prvej a druhej svetovej vojny sem prichádzali ďalší prisťahovalci a to prevažne Židia. Dá sa teda povedať, že dnešné obyvateľstvo Kuby tvoria obyvatelia štyroch kontinentov.
Pred príchodom španielskych dobyvateľov žilo na Kube približne 200 000 Indiánov. Pôvodné indiánske obyvateľstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov: žili najmä na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. - 9.stor. sa prisťahovali na Kubu skupiny Avarakov, ktoré potlačili domáce obyvateľstvo.  Pre ukrutné vykorisťovanie Indiánov postupne klesal počet pôvodných obyvateľov až kým skoro nevyhynuli. V súčasnosti žijú len v ťažko dostupných miestach v oblastiach Sierra  Maestra a Baracoa. Indiáni teda prakticky zanikli, ale ich kultúra stále prežíva v názvoch geografických objektov a v názvoch niektorých predmetov v domácnostiach.
 
Počet obyvateľov striedavo klesal a stúpal. Napríklad v roku 1537 na Kube žilo už iba 5 800 obyvateľov, z toho 5 000 indiánov, 500 černochov a len 300 Španielov. V roku 1774 sa uskutočnilo na Kube prvé sčítanie obyvateľstva. Uskutočnilo sa na príkaz markíza de la Torre. Podľa tohto sčítania žilo v tej dobe na ostrove 171 620 obyvateľov. Od prvého sčítania vzrástol počet obyvateľov na 1 396 530. Dá sa teda povedať, že za tých 86 rokov vzrástol o 816% , čo predstavuje ročný prírastok 3,4%. Hustota osídlenia bola 12 obyvateľov na 1 km2 .väčšina obyvateľstva obývala západnú časť krajiny, kde sa rozvojom železničnej dopravy rozširovali plantáže cukrovej trstiny. V roku 1847, dva roky po zrušení otroctva na Kube, sem prichádzali prvé skupiny čínskych prisťahovalcov a do roku 1873 sa ich sem prisťahovalo 135 000. Číňania sa prejavili ako schopní pracovníci cukrovarníckych závodov.
 
Prvá polovica 19. storočia je charakteristická rýchlim rastom počtom obyvateľstva. V druhej polovici storočia sa rast spomalil. Bolo to zapríčinené vojnami za nezávislosť. Zatiaľ čo v roku 1887 tu žilo 1,63 mil. obyvateľov, v roku 1899 to bolo o 60 000 menej. Ak pripočítame aj prirodzený prírastok, celkové straty vo vojne boli 200 000 ľudí.
 
Od vzniku republiky v roku 1902 počet obyvateľov prudko rástol až do súčasnosti, keď má Kuba 11,263 mil. obyvateľov. Vekové zloženie obyvateľstva Kuby prezrádza, že vek väčšiny  obyvateľov 69,8% je medzi 15 rokmi až 60 rokmi. Obyvatelia do 15 rokov tvoria 21% populácie a nad 65 rokov má 9,2% obyvateľstva. Obyvateľstvo nie je na území štátu rozmiestnené rovnomerne. Najviac, vyše štvrtina obyvateľov žije v hlavnom meste Havana. Dosť zaľudnené sú tiež provincie na východe Kuby kde žije aj zvyšok pôvodného obyvateľstva zmiešaného s Kubáncami, ktoré si však zachováva svojské prvky samobytnej kultúry. V sociálnej štruktúre Kubánskeho obyvateľstva prevládajú poľnohospodárski pracovníci 40%, po nich nasledujú zamestnanci v službách a administratíve 30%, v priemysle a stavebníctve 20% a ostatní 10%.
 
Podľa etnického zloženia by sme mohli obyvateľstvo rozdeliť na tri väčšie skupiny Najpočetnejšou sú mulati (51%), za nimi nasledujú obyvatelia európskeho (37%) a afrického pôvodu(11%).
 
Väčšina Kubáncov je bez vyznania(56%). Najväčšou skupinou veriacich sú rímokatolíci (39%) ,potom nasledujú evanjelici (3,3%). Ostatné náboženstvá ako sú rôzne africko-kubánske sekty tvoria 1,7% z celkového počtu Situácia ľudských práv na Kube je veľmi napätá. Je to zapríčinené hlavne prenasledovaním disidentov a tiež platnosťou trestu smrti.
 
4.1 Sídla
Na Kube žije 75% obyvateľstva v mestách, preto tu môžeme nájsť viacero veľkých miest. To najväčšie je hlavné mesto Kuby Havana. Havana má približne 2,2 milióna obyvateľov. Druhým najväčším mestom je Santiago de Cuba s približne 442 000 obyvateľmi. Ďalšie dôležité mestá sú Camagüey (360 000), Holguín (259 000), Santa Clara (210 000), Guantánamo (208 000), Cienfuegos (138 000) a Matanzas (125 000). Celá Kubánska republika sa delí na 14 provincií a jednu osobitú administratívnu oblasť (Isla de la Juventud). Každá provincia má svoje provinčné mesto, v ktorom sídli samospráva tejto provincie.

4.2  Školstvo
Školstvo je tu veľmi dobre vybudované a povinná školská dochádzka pre tunajšie deti je do desiatej triedy. Školstvo je bezplatné a všetky materiálne potreby pre vyučovanie zabezpečuje štát. Všetky deti nosia školské uniformy, aby neboli viditeľné rozdiely medzi deťmi z bohatých a chudobných rodín. Ako dlho sa tento systém udrží nie je isté, pretože stále viac učiteľov pre nízke platy si zarába na živobytie radšej inak. Od roku 1961 klesla negramotnosť z 24% na 3.6%. Aby sa dosiahol Fidelov plán o absolútnej gramotnosti boli zriadené tzv. kultúrne domy (Casas de la Cultura), ktoré sa tešia veľkej obľube. V šesťdesiatych rokoch bolo vo vidieckych oblastiach vybudovaných viac než 10 000 vyučovacích miestností. Existujú tu tiež mobilné knižnice, ktoré prinášajú kúsok kultúry aj do odľahlých oblastí. Najväčšia univerzita je Univerzita v Havane. Gramotnosť sa tu podarilo dostať na úroveň 95,9%. K ďalším najvýznamnejším univerzitám patria aj univerzity v Las Villas a Santiagu de Cuba. Podobne ako u nás pred niekoľkými rokmi museli byť všetky deti pioniermi, tak sú aj na Kube. Ale tu je to trochu inak. Deti sú tu rozdelené na dve tábory modrých a červených. Tieto dve tábory medzi sebou neustále súťažia napr. v športe, v prospechu a v správaní.  Touto súťaživosťou sa zvyšuje aktivita detí.
 
4.3 Zdravotníctvo
Zdravotnícke služby sú bezplatné pre všetkých obyvateľov. Kuba má približne 267 nemocníc a viac ako 420 kliník ponúkajúcich primárne služby. Kuba má najnižšiu úmrtnosť a najdlhšiu priemernú dĺžku života zo všetkých štátov Strednej a Južnej Ameriky. Súčasní Kubánci sa dožívajú úctyhodného veku, muži 74 rokov a ženy 78 rokov. V súčasnosti je dojčenská úmrtnosť 6,40/00.

5.Hospodárstvo
5.1  Poľnohospodárstvo
Najdôležitejším sektorom na Kube je poľnohospodárstvo, pretože viac ako 50% plochy republiky sa dá využiť na tieto účely. Poľnohospodárstvo sa sústreďuje na pestovanie cukrovej trstiny. Súvisí to s tropickým podnebím, ktoré to umožňuje. Úroda je však závislá na obdobiach sucha a tropických búrkach. Cukor teda tvorí 75 - 85% kubánskeho exportu. Preto celé hospodárstvo veľmi závisí od úrody cukrovej trstiny. 80 percent exportných ziskov tvorí cukor. Kuba je tretím najväčším svetovým pestovateľom cukrovej trstiny.

Pred tabak, kedysi druhý exportný produkt, sa dostali citrusové plody. Kuba však ročne vyvezie približne 100 miliónov cigár. Pestovaním ryže a rozšírením chovu dobytka na mäso i mlieko sa Kuba snaží znížiť závislosť na dovážaných potravinách. Iné plodiny pestované na Kube sú banány, ryža, zemiaky a bôby resp. fazule. Okrem rastlinnej výroby je ďalším najvýznamnejším odvetím poľnohospodárstva  živočíšna výroba. Najdôležitejší je chov dobytka, ale aj hydiny a ošípaných.
 
 
5.2  Priemysel
Priemysel Kuby je hlavne orientovaný na spracovanie cukrovej trstiny.  Zvyšky spracovanej cukrovej trstiny sa využívajú na výrobu papiera a hnojív. . Významné je aj spracovanie kakaa, kávy, južných plodín a iných poľnohospodárskych produktov, taktiež výroba rumu, kože, mydla, parfumov a piva.
 
Popri potravinárskom priemysle a výrobe tabaku a rumu je veľmi dôležitý textilný, strojárenský a chemický priemysel. Chemický priemysel vyrába prevažne hnojivá a umelé vlákna. V strojárenskom priemysle je hlavne rozvinutá výroba poľnohospodárskych strojov. Nájdeme tu aj stavebnícky priemysel, v ktorom je významnejšia iba výroba cementu. Po revolúcii sa rozvinul aj farmaceutický priemysel. V súčasnosti 90% liekov na Kube sú domácej výroby. Kuba patrí k piatim vedúcim krajinám v odvetví biotechnológii. Vyrábajú  tu vlastnú rastlinnú viagru a jedinečný liek proti zápalu mozgových blán.
 
Cukrovarnícky priemysel:
Cukor bol pre Kubu dlhé roky dôležitým produktom a ešte nedávno tvoril až 75% exportu krajiny. Cukrovarníctvo bolo na vzostupe už v 19. storočí vďaka drine afrických otrokov, ktorí ručne pracovali na koloniálnych plantážach.
 
Dnes sa už pri zbere používajú modernejšie metódy a cukrovú trstinu zväčša zberajú stroje. Avšak začiatkom 90. rokov nepriaznivé počasie znížilo výnosy tejto plodiny, znížil sa jeho export a nastali problémy s dovozom ropy z bývalého Sovietskeho zväzu. Na prekonanie tejto ropnej krízy mnohé továrne začali používať na pohon strojov vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe cukru z cukrovej trstiny.

5.3  Nerastné suroviny
Kuba má mnoho nerastných surovín. Medzi najdôležitejšie patrí nikel, medená ruda, chróm, kobalt, soľ, ropa, mangán, zemný plyn. Patrí sem aj cín, kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, wolfrám a  cementárenské suroviny. Kuba má štvrté najväčšie zásoby niklu na svete a nikel je tiež aj druhým najdôležitejším exportným produktom. Doly a spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro.
 
5.4  Doprava
Kuba vlastní sieť ciest o dĺžke 60 858 kilometrov (1999). Najznámejšou cestou je diaľnica Carretera Central. Je dlhá 1 136 kilometrov a tiahne sa pozdĺž celého ostrova. Keďže Kubánci nie sú veľmi bohatí, môžeme tu nájsť najväčší počet veteránov na jeden kilometer štvorcový. Jazdí sa v pravom pruhu. Autobusová doprava je lacná a spoľahlivá. Počas dopravnej špičky však môžu byť autobusy veľmi preplnené. Preprava taxíkmi je veľmi lacná. Taxíky sú vo všeobecnosti veľmi staré a v niektorých mestách sa vyskytujú v malom počte. V krajine sa nachádza niekoľko dobrých a nie drahých spoločností poskytujúcich prenájom áut. Pretože je na Kube dobre udržiavaná cestná sieť, cestná doprava je jednou z najlepších foriem prepravy po ostrove. Obľúbené je aj prenajímanie bicyklov.
 
Železničná sieť je dlhá 4 667 kilometrov. Železničná doprava však slúži hlavne pre nákladnú dopravu. Medzinárodné letiská sa nachádzajú v Havane, Camaguey, Santiagu de Cuba a v Vaderatu. Letecká spoločnosť Empresa Cubana de Aviación spravuje nielen národné, ale aj medzinárodné letecké linky. Na Kube je vyše 30 námorných prístavov. Najväčšie prístavy sa nachádzajú v Havane, Cárdenas, Bahía Honda, Matanaz a Neuvitas na severnom pobreží a Guantánmo, Santiago de Cuba, Cienfuegos a Trinidad na južnom pobreží.
 
5.5  Cestovný ruch
Významným zdrojom HDP Kuby je cestovný ruch. Do konca 50-tých rokoch bola Kuba jediným zábavným oddychovým centrom. Neskôr záujem trocha poklesol. V posledných rokoch sa však turizmus opäť vyvinul na najlepší štandard. Nájdeme tu hotely a kluby rôznych kategórií s rozmanitým zábavným programom, s najlepším výberom športových možností, dobré jedlo, hudba, Cuba Libre a mnoho iných vecí. Obdivuhodná je tu priateľskosť, ochota a pohostinnosť Kubáncov, ktorá očarí a milo každého prekvapí. Kuba je známa svojou starou kultúrou, je to najstaršia krajina v "Novom svete". Má veľmi živú zmiešanú kultúru: tu vytvorili Európa a Afrika spoločné dejiny. Nachádzajú sa tu nádherné pláže, tyrkisovo modré more, vysnívané zátoky a nedotknuté korálové ostrovy. Nie je vôbec prehnané, ak sa tvrdí, že Kuba patrí bez pochyby k najkrajším cieľom v Karibskom mori. Prírodné krásy ostrova na jednej strane a koloniálne poklady na strane druhej, pripomínajú veľké časy Španielov. Aj napriek krásam ostrova je cestovný ruch málo rozšírený. Vzhľadom na slabú infraštruktúru nie sú využité možnosti krajiny.

VARADERO
Na Kube nájdeme možno najkrajšiu pláž sveta Varadero. Toto mestečko je najväčším dovolenkovým strediskom na Kube, cca 130 km od hlavného mesta Havana, ponúka všetko, čo k vydarenému dovolenkovému pobytu patrí. Viac ako 20 km jemného bieleho piesku, s azúrovo modrým morom sa tiahne pozdĺž tohoto pobrežia. Niekoľko metrov vysoké kokosové palmy robia tento slnečný raj perfektným a poskytujú ideálne predpoklady k oddychovému kúpeľnému pobytu. Ako turistická zóna nemá Varadero jasne vyhradené centrum, ale koncentruje parky a miesta, kde je sústredený predaj ručne vyrábaných suvenírov, reštaurácie, zábavné parky, golfové ihriská, delfinárium. Pre aktívnych športovcov je tu bohatá ponuka vodných športov. Celkový obraz dopĺňajú vily z 20-30tych rokov minulého storočia, kedy bolo Varadero akousi obdobou amerického Palm Beach a obľúbeným dovolenkovým miestom smotánky.

HAVANA
Historické centrum hlavného mesta Kuby bolo prehlásené za jednu z pamiatok svetového kultúrneho dedičstva pod ochranou UNESCO. Pri prechádzke uličkami stredovekého centra s jeho palácmi, kostolmi a námestiami nás uchváti ich nádhera. Na čaro starej Havany nadviazali novšie časti mesta s významnými stavbami, ako je Kapitol alebo Veľké divadlo. Modernej Havane dominuje Námestie revolúcie, miesto ľudových zhromaždení s pamätníkom J. Martího a vládnymi administratívnymi budovami. Príjemným zážitkom je návšteva pôvodného sídla rodiny Bacardi, kde je zriadené múzeum skvelého kubánskeho rumu, ktoré ponúka možnosť zoznámiť sa so spôsobom jeho výroby a nielen ochutnať, ale ho aj kúpiť. V centre mesta je trh tradičných umeleckých výrobkov, ktorý je lákadlom pre všetkých, ktorí majú záujem o zaručene kubánsky suvenír. Zážitkom je večerná návšteva miestneho kabaretu Tropicana. 
 
MATANZAS
Je to mesto, ktoré sa nazýva aj “Kubánske Atény“ kvôli množstvu významných stavieb: divadlo Sauto, perla architektúry 19.st., budovy okolo Námestia Plaza de la Vígia, “rákosový palác“ Palacio de Junco, budova Farmaceutického múzea. Jaskyňa Ceuvas de Bellamar  je prírodnou zvláštnosťou nielen podľa rozmerov, ale aj krasovými formáciami.
 
PINAR DEL RIO
Oblasť známa pestovaním svetoznámeho tabaku. Môžeme tu navštíviť výrobne cigár. Turisti majú možnosť vidieť zachovalé koloniálne roľnícke usadlosti a v oblasti Valle de Vinales tiež pozostatky pôvodných indiánskych predkolumbovských kultúr.
 
6. Zaujímavosti
6.1  Kubánska kultúra 
Kubánska ulica je ozajstným karnevalom hráčov šachu či bejzbalu, jedákov pizze, komediantov, muzikantov, tanečníkov, všadeprítomného Che, predavačov cigár či predavačiek lásky, opravárov veteránov z amerických diaľníc a ostatných prísediacich. Ku kultúre Kuby neodmysliteľne patrí hudba a tanec. Všetky veľké tance Latinskej Ameriky majú korene práve tu. Množstvo rytmických tancov priniesli práve africký otroci. Medzi najznámejšie tance patria Con Cubano, Bolero, Rumba, Cha Cha a samozrejme Salsa.
 
Salsa je jedným z najdynamickejších hudobných štýlov vzniknutých na západnej pologuli. Výraz salsa pochádza zo španielčiny a znamená "omáčku", je to, stručne povedané to, čo dáva latinskej kuchyni jej tradičnú ostrú chuť. Termín salsa sa dá z hudobného hľadiska veľmi jednoducho porovnať so slovom swing (anglicky: hojdať sa). Tento výraz popisuje pocit, ktorý skrýva širokú paletu emócií a hudobných vyjadrení. Bolo by chybou domnievať sa, že sa salsa vždy vyznačuje rýchlym krokom a pulzujúcim tempom. Opak je pravdou, môže byť i pomalá a romantická, poprípade niekde medzi týmito dvoma protipólmi.

Kubánska salsa je o pocitoch
Pochopiť kubánsku salsu znamená nahliadnuť hlbšie do jej podstaty - odzrkadľuje kubánsku životnú filozofiu, prístup k životu, postoj a správanie sa k ľudom, k ženám, k celému svetu. Má svoj dej a svoje poslanie. Núti človeka zastaviť sa, zamyslieť a prehodnotiť rebríček svojich priorít a ich dôležitosť. Stavia do popredia umenie vychutnávať si krásu života, užívať si ho, tešiť sa z neho, radovať - a rozdávať dobro. A to za každých okolností. Toto všetko sa odzrkadľuje aj v tanci - uvoľnenosť, bezstarostnosť, dobrá nálada. Dokonalá harmónia tela, duše a srdca. Úplná pohodička a úsmev na tvári. Kubánci sú presne takýto. V porovnaní s nami sú materiálne omnoho chudobnejší, ale o to bohatší duševne. A šťastnejší. Napriek chudobe sú veselí, milí, priateľskí, zhovorčiví, sú veľmi pohostinní, srdeční a otvorení. Nepoznajú workoholizmus , nestresujú sa, nenervujú, neponáhľajú, ale žijú, užívajú si a vychutnávajú. Hudbu nepočúvajú, ale preciťujú, salsu netancujú, ale prežívajú - a nerobia to telom ale srdcom. A takáto je aj kubánska salsa, je to reč tela, s ktorou sa môžete dorozumieť na celom svete!

Aj literatúra má dôležitú úlohu, pretože nám približuje karibskú mentalitu. Každý týždeň sa stretávajú priaznivci literatúry v tunajších kultúrnych domoch aby predniesli svoje diela, , alebo diela iných spisovateľov, a potom o nich diskutujú. Najznámejším spisovateľom bol Ernest Hemingway, ktorý tu žil v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Medzi ďalších významných spisovateľov patrí Gertrudis Gómez de Avellaneda y Arteaga  a tiež Julián del Casal.
 
Konajú sa tu rôzne umelecké podujatia ako je festival baletu, umelecké prehliadky plastického umenia, festivaly latinskoamerickej  hudby a filmu. Každoročne sa v decembri v Havane koná „Festival Internacional del Nuevo Cine Latinoamericano. Je to najdôležitejší filmový festival Latinskej Ameriky. V posledných rokoch sa teší veľkému záujmu filmových fanúšikov a hviezd z Hollywoodu. Každé štyri roky v januári si Zväz otrokov volí svojho kráľa. Oblečú ho do farebného kostýmu a spievajúc, tancujúc a bubnujúc prechádzajú cez ulice. Nočný život na Kube je tiež veľmi pestrý, plný nočných klubov hlavne vo veľkých mestách. K tomu neodmysliteľne patrí kabaret Tropicana.
 
6.2  Jedlo
Typická kubánska kuchyňa spája indické, africké a španielske prvky. Základom je ryža, fazuľa a zeleninové banány, ďalej sa používa maniok, sladké zemiaky a tekvica. Kuracie a bravčové mäso je rozšírenejšie ako hovädzie.
 
Z nápojov okrem čerstvých ovocných štiav a piva vedie kubánsky národný nápoj - rum, v rôznej kvalite, čistý, alebo v kokteiloch. Veľmi známi je aj typický kubánsky kokteil Cuba Libre. Tento nápoj dostaneme zamiešaním Bacardi s Coca–Colou. Vymysleli ho kubánsky vojaci počas španielsko– americkej vojny . Cuba Libre sa stal okamžite hitom a symbolom priateľstva a šťastia.
 
6.3 Cigary - Cohiba
Táto nová značka, ktorá bola uvedená len v roku 1968, sa rýchlo stala najdôležitejšou a najznámejšou značkou kubánskeho cigarového priemyslu. Pôvodne to bola stredne veľká protokolová cigara určená iba pre predstaviteľov kubánskej vlády, no cigary Cohiba idú od roku 1982 hromadne na odbyt. V roku 1992, pri oslavách päťstého výročia objavenia Karibského mora Kryštofom Kolumbom, bola uvedená rada Siglo. Pôvodne sa cigary Cohiba vyrábali v továrni El Laguito v Havane, no dnes sa produkujú aj v nemeckej továrni Fernando Perez. Je to stredne veľká cigara so sýtou vôňou.

6.4  Fidel Castro
Marxistický revolucionár, ktorý sa stal predsedom vlády a neskôr prezidentom Kuby. Castra, syna prisťahovaleckého plantážnika, priviedla k marxizmu chudoba, ktorú videl okolo seba. Po štúdiu práv viedol v roku 1953 neúspešné povstanie proti kubánskemu diktátorovi generálovi Fulgenciovi Batistovi, začo bol uväznený. Po 72-dňoch väzby vystúpil s rečou, ktorá sa stala programom pre hnutie 26.júla čo pripravilo pôdu pre konečné víťazstvo revolúcie v roku 1959. Text prejavu bol list po liste vynášaný z väzenia pri povolených návštevách v starých krabičkách od zápaliek s dvojitým dnom. Išlo to pomaly, preto doktor Castro posielal pozdravy rôznym osobám a medzi riadkami písal šťavou z citróna ďalšiu časť prejavu, keď sa taký list prežehlí objaví sa text. Neskôr Haydée Santamaríová, Melba Hernándezová a Lídia Castrová text prepísali na stroji. Bol vyčistení ešte v roku 1954 a vydaný pod názvom La História me absolverá – História ma oslobodí. Kniha sa stala čítankou kubánskeho ľudu. Fidel sa v nej prihlásil k José Martímu, ideológa vojny za nezávislosť, ktorého nazval „Apoštolom revolúcie a inšpirátorom hnutia 26. júla“. Podobne, ako on veril v budúcnosť slobodnej Latinskej Ameriky bez hospodárskeho podmaňovania, bol proti rasovej nadriadenosti, mal na mysli naozajstnú ľudovládu. Zásadne presadzoval rozdelenie pôdy veľkostatkárov medzi roľníkov, hájil práva slobody a rovnosti a zdôrazňoval význam politickej práce, rozumové a vedecké výchovy v škole. Svojimi názormi a vystupovaním si získal priaznivcov rôznych politických vrstiev. Aj napriek tomu bol odsúdení na 15 rokov väzenia. Svoj prejav zakončil slovami „Verím, že som dostatočne vyslovil súdu svoje stanovisko. Je istejšie než to, čo predniesol pán prokurátor, ktorý pre mňa žiada 26 rokov väzenia...Nevadí odsúďte ma, dejiny ma zbavia viny. “To sa stalo heslom a všeobecným vyjadrením filozofie Castra a jeho skupiny revolucionárov. Keď bol o dva roky na základe amnestie oslobodení, odišiel do exilu v USA a v Mexiku. Spolu s argentínskym revolucionárom Che Guevarom podnikol Castro v roku 1956 na čele 82- člennej partizánskej skupiny inváziu na Kubu. Ihneď po vylodení boli jeho ľudia napadnutí vojenskými jednotkami a prvý útok prežilo iba 12 mužov.. Castro získaval čoraz väčšiu podporu verejnosti a viedol úspešný partizánsky boj  z pohoria Sierra Maestra. 1. januára 1959 Batista ušiel, Castro vyhlásil kubánsku revolúciu a sám seba ustanovil za predsedu vlády. Takmer vzápätí vyvlastnil zahraničný priemysel a previedol poľnohospodárstvo do štátneho vlastníctva. Jeho režim neuznala americká diplomacia a novému kubánskemu vodcovi sa nepodarilo ani uzavrieť obchodné dohody s USA. Castro sa obrátil na Sovietsky zväz s cieľom získať úver, zbrane a potraviny. Od roku 1961 stála Kuba otvorene na strane Sovietskeho zväzu a Castrova politika dostala silne marxistickú podobu. Nevydarená invázia pravicových emigrantov v „Zátoke svíň“ v apríli 1961, podmienená spojenými štátmi americkými, a prekonanie kubánskej raketovej krízy v októbri nasledujúceho roka zvýšili Castrovu popularitu. Jeho podpora revolucionárov v juhoamerických krajinách a v afrických národnooslobodzovacích hnutí  mu zaistili významné postavenie v rozvojovom svete a z toho istého dôvodu bol zvolený na čelo Hnutia nezúčastnených. Po zániku Sovietskeho zväzu rozpade RVHP /1990/, ktorá fungovala ako jeden ekonomický nástroj, musela Kuba čeliť vážnym hospodárskym problémom. Po úsporných opatreniach nasledovala postupná liberalizácia hospodárstva. Odlev utečencov pred Castrovým režimom do USA a kubánske pokusy zabrániť tomuto exodu aj naďalej udržiavali napätie vo vzťahoch medzi oboma štátmi. Castro prežil niekoľko pokusov o atentát, vrátane toho, ktorý údajne naplánovala americká CIA, keď mal byť zabitý výbušným zariadením, ukrytím v jednej z jeho obľúbených cigár.

Záver
Karibik je pre nás Stredoeurópanov stále veľmi atraktívnou a exotickou oblasťou. Je to oblasť charakteristická hlavne svojimi  slnečnými piesočnými plážami, teplým morom, plná hudby a tanca. V novodobej histórii niektorých tunajších štátov badať úsilie stať sa prosperujúcimi  štátmi, a tým sa zaradiť medzi ostatné vyspelé štáty sveta. Na téme o Kube sme pracovali s veľkou radosťou a myslíme si, že nám to pomohlo podstatne si rozšíriť vedomosti o tejto veľmi krásnej časti Zeme. A v budúcnosti by sme Kubu radi navštívili.