Sopečná činnosť na Slovensku

Sopečná činnosť na Slovensku
Sopečná činnosť na Slovensku, ale i v susednom Maďarsku a na Morave, je staršia. Pred 16,5 – 8,5 milióna rokmi bolo významnou sopečnou oblasťou stredné Slovensko. Posledné aktivity boli datované pred 100 000 rokmi. V období mladších treťohôr v neogéne bola oblasť stredného Slovenska scénou búrlivej sopečnej činnosti. Táto doba dala Slovensku rudy, z ktorých vyrástla svetová sláva banskoštiavnického okolia. Štiavnický stratovulkán  situovaný v západnej časti stredného Slovenska vyniká spomedzi ostatných vulkánov najmä svojou mohutnosťou a veľkým plošným rozsahom. Vulkanické produkty tohto stratovulkánu rozšírené na ploche viac ako 2200 km2 a rozmer jeho kaldery ( sopečný útvar vytvorený prepadnutím stien sopky ) eliptického tvaru ho klasifikujú nielen ako najväčší vulkán v rámci karpatského oblúku, ale zaraďujú ho súčasne do kategórie najväčších stratovulkánov na našom kontinente. Medzi vulkány južného Slovenska patrí Poľana. Poľana je nečinná sopka s priemerom 20 km, čím sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.

Medzi vulkány východného Slovenska patrí najmladšia sopka nielen na Slovensku ale aj v celej strednej Európe, Putikov vŕšok neďaleko Novej Bane. Moderné vedecké metódy nám umožnili určiť jeho vek na 120 000 rokov. Cerova vrchovina na juhu stredného Slovenska je pozostatkom mladšieho vulkanizmu. Vyhasnutou sopkou je aj vrch Ragáč a iba kúsok pod ním sa nachádza aj ďalší paleontologický skvost, ktorý vďačí za svoj vznik sopečnej činnosti. Ide o Kostnú dolinu neraz označovanú aj ako ,, slovenské Pompeje,,. Na prelome treťohôr a štvrtohôr, pri mohutnej sopečnej erupcii usmrtili výpary zo sopiek živočíchy, ktoré sa prišli napiť vody. Popol ich pochoval a dokonale zakonverzoval. Našli sa tam pozostatky tapírov, mastodontov, hlodavcov či hyenovitých šeliem. Väčšina nálezov je v múzeách v Budapešti a vo Viedni.