Anatómia sopky

Anatómia sopky

Keď vysoká teplota vnútri Zeme taví horniny, vytvára sa horúca, hustá tavenina nazývaná magma. Stúpa nahor a hromadí sa vo veľkých podzemných kozuboch, kde začínajú kryštalizovať minerály a oddeľuje sa z nej voda a plyny v podobe bublín. Pod tlakom nadložných hornín vynášajú plyny magmu nahor.

Tam preniká cez pukliny v zemskej kôre na povrch ako láva alebo sopečný popol. Para, plyn a horniny vytvárajú počas výbuchov oblaky dymu. Úlomky hornín a lávu odvieva vietor ako sopečný popol. Zo sopky vystreľujú malé horúce bomby lávy, ktoré chladnú počas letu vzduchom.

Sopku tvorí

· Žila ( pravá žila )

· Centrálny prívodný kanál

· Kužeľ

· Kráter

· Bočný sopúch

· Lakolit

1.7.Typy sopiek

Sopky sa triedia podľa druhu hornín, z ktorých pozostávajú, podľa tvaru a podľa histórie výbuchov. Podmienky, ktoré panujú na zemskom povrchu počas výbuchu – v ovzduší. Vo vodách či v ľade – tiež ovplyvňujú typ sopky, ktorá sa formuje.

1. Popolový kužeľ – pri stredne explozívnych výbuchoch sa okolo ústredného sopúcha vytvárajú kužeľovité pahorky sopečného popola. Výbuchy, pri ktorých vznikajú popolové kužele, niekedy končia lávovými prúdmi vypĺňajúcimi kráter.

2. Zložená sopka – stratovulkán – tieto vysoké sopky so strmými stenami vznikajú pri opakovaných výbuchoch, pri ktorých zo sopky striedavo uniká sopečný popol alebo láva. Ľudia ich obdivujú pre súmerný kužeľovitý tvar.

3. Štítové sopky – pozostávajú iba z lávy, ktorá lúčovito vyteká z ústredného krátera. Tieto široké sopky môžu vzniknúť pri jedinom výbuchu, alebo sú výsledkom mnohých tisícok výlevov lávy.

4. Puklina a rift – ak magma vytiekla na zemský povrch cez lineárne prebiehajúci zlom v kôre, vznikla puklinová sopka. Striedavé výbuchy a rozpínanie hornín po oboch stranách pukliny vedie k vzniku riftovej sopky