Skleníkový efekt

Skleníkový efekt
Slnko je jediným zdrojom energie, na ktorý sa ľudstvo môže v súčasnosti plne spoľahnúť. Jedna miliardina vyžarovanej slnečnej energie dopadá na našu planétu vo forme ultrafialového, viditeľného a infračerveného slnečného žiarenia. Atmosféra a zemský povrch približne 30% z dopadajúcej slnečnej energie bez zmeny odrážajú späť do medziplanetárneho priestoru. Zemský povrch vrátane atmosféry teda čiastočne funguje ako zrkadlo.

Dodanou energiou ohriata Zem vyžaruje energiu späť do medziplanetárneho priestoru vo forme dlhovlnného tepelného žiarenia. Pomer množstiev na Zem prichádzajúcej a Zem opúšťajúcej energie je konštantný a udržuje našu planétu v energetickej rovnováhe s priemernou teplotou vyššou ako je priemerná teplota okolia – medziplanetárneho priestoru. Naša planéta, ako vieme, je obklopená plynným obalom- atmosférou, ktorá je tvorená dusíkom, kyslíkom a ďalšími zložkami. Prítomnosť týchto zložiek v atmosfére neumožňuje celému podielu tepelného žiarenia nerušene opustiť slnkom zohriatu planétu, čím zemský povrch aj atmosféru udržujú na vyššej teplote ako by bola v prípade ich neprítomnosť. Tento jav sa nazýva skleníkový efekt. Plyny, ktoré ho spôsobujú sa nazývajú skleníkovými.