Slovenská republika

Slovenská republika  

1. Charakterizujte regionálne členenie Slovenskej republiky.

2. Popíšte mestá a vidiecke sídla na Slovensku.

1.

· Bratislavský kraj

– 8 okresov (I, II, III, IV, VI, Malacky, Pezinok, Senec)

– 72 obcí

– rozlohou najmenší

– najväčšia hustota obyvateľstva – 292 ob./km2

· Trnavský kraj

– 7 okresov (Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica)

– 72 obcí

· Nitriansky kraj

– 7 okresov (Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce)

– 350 obcí

· Trenčiansky kraj

– 9 okresov (Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov)

– 276 obcí

· Banskobystricky kraj

– 13 okresov (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Lučenec, Detva, Krupina, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom)

– 516 obcí

– rozlohovo najväčší – 9455 km

· Žilinský kraj

– 11 okresov (Žilina, , Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín)

– 315 obcí

· Košický kraj

– 11 okresov (I, II, III, IV, Košice – okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov)

– 439 obcí

– 113 ob./km2

· Prešovský kraj

– 13 okresov (Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Stropkov, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Svidník, Vranov nad Topľou)

– 666 obcí

2.

· Vidiecke sídla

– delíme ich na kompaktné a rozptýlené

– nachádzajú sa v rôznych nadmorských výškach, majú rôzny pôvod, pôdorys a z hospodárskeho hľadiska aj rôzne funkcie

– vidiecke sídla, v ktorých umiestnili priemysel majú priemyselnú funkciu a v blízkosti turistických oblastí rekreačnú a turistickú funkciu

1. Kompaktné sídla

– nachádzajú sa v nížinách, kde boli najlepšie podmienky pre hospodársku činnosť

– sú rozlohou a počtom obyvateľov najväčšie

– prevládajú sídla nad 1000 – 2000 obyvateľov a sídla od 2000 – 5000 obyvateľov

– tvoria prechod k mestským sídlam

– majú prevahu nepoľnohospodárskych obyvateľov

– horské oblasti sa vyznačujú malými sídlami

2. Rozptýlené sídla

– vznikali v horských oblastiach severného a stredného Slovenska v 16.-18. storočí

– boli o kopanice – Biele Karpaty

– v súčasnosti majú prevažne obytnú funkciu

– väčšina obyvateľov v nich dochádza za prácou do väčších miest a menších hospodárskych centier

· Mestské sídla

– mestské sídla sa delia podľa veľkosti na:

1. Malé – 5000 – 20 000 obyvateľov

2. Stredne veľké – 20 000 – 50 000 obyvateľov (význam priemyselné strediská)

3. Veľké mestá – 50 000 – 100 000 obyvateľov (význam priemyselné a kultúrne strediská, sídla vysokých škôl a krajských úradov)

4. Veľkomestá – nad 100 000 obyvateľov – Bratislava a Košice = žije v nich 13% obyvateľstva

– všetky veľké mestá sú polyfunkčné, iba niektoré menšie sú monofunkčné

2.

1.Charakterizujte dopravný systém SR : železničné, cestné, potrubné, letecké, vodné ťahy

2. Načrtnite vývoj dopravy na SR v súvislosti so vstupom SR do EÚ.

1.

– rozhodujúcim činiteľom, ktorý ovplyvňuje dopravu je členitosť reliéfu – pohoria ovplyvňujú dopravu negatívne

– doprava sa sústreďuje v nížinách

· cestná doprava

– najrozšírenejšia

– 18 000 km ciest na Slovensku

– kvalitné cesty – cesta 2. triedy – 90 %

– cesta 1. triedy

– diaľnice – najrýchlejšie, najkvalitnejšie

– 400 km

– dominantná D1 – Bratislava – Trnava – Žilina – Poprad –
Prešov – Košice

· železničná doprava

– najznámejšie: severný, stredný a južný ťah

– 3660 km

· vodná doprava

– ekologický najvýhodnejšia

– slabé podmienky na SR

– Dunaj – výletné lode

– Prístavy: Gabčíkovo, Komárno

· letecká doprava

– letiská: BA – Letisko Milana Rastislava Štefánika
KE, Poprad, Sliač, Žilina, Piešťany

· potrubná doprava

– ropná – DRUŽBA

– plynná – BRATSTVO

+ LANOVKY

2.

– SR má centrálnu polohu v Európe

– v minulosti tadiaľ viedli dôležité obchodné trasy

– súčasnosti by tadiaľ mali prechádzať hlavné dopravné ťahy v Európe

– kvantitatívne je doprava bohatá, kvalitatívne úbohá

– hlavné trate zo Z na V (kvôli forme štátu)

– zlepšiť úroveň všetkých druhov dopravy, hlavne výstavba diaľnic a železníc pre vysokorýchlostné vlaky

3.

1. Na dopravnej mape Slovenska vyznačte hlavné dopravné ťahy a dopravné uzly železničnej, cestnej a leteckej dopravy.

2. Pokúste sa navrhnúť opatrenia na zefektívnenie dopravy na SR.

3. Navrhnite riešenie dopravy na SR v prepojení na zahraničnú dopravu.

2.

– dostavanie diaľnic a železnice pre rýchlostné vlaky

3.

– rýchlostná cesta – prepojenie KE a Miškolc

– spojenie východu s diaľničným úsekom v HU

– Poľsko a Slovensko – prepojiť severojužný ťah

4.

1. Porovnajte Z a V oblasť SR z hľadiska podnebia.

2. Zadefinujte, ktoré činitele ovplyvňujú množstvo spadnutých zrážok v SR.

3. Zhodnoťte ako ovplyvňuje zmena nadmorskej výšky podnebie SR, ktoré stacionárne tlakové útvary ovplyvňujú podnebie SR.

1.

– SR leží v strednej Európe a preto na naše územie pôsobí oceánska, ale taktiež aj kontinentálna klíma

– Z oblasť SR – bližšie pri oceáne, výraznejšie pôsobenie oceánskej klímy, viac zrážok, menšie rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, počas dňa a noci
– V oblasť SR – výraznejšie pôsobenie kontinentálnej klímy, väčšie rozdiely medzi letom a zimou v teplotách, menší počet zrážok, vyššie teplotné rozdiely medzi dňom a nocou

– avšak, naše územie je pomerne malé, preto tieto rozdiely sú priam nebadateľné a sú skôr z teoretického hľadiska

2.
a) nadmorská výška

– so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota a to každých 100 m o -0,6°C

– v pohoriach je viac zrážok, pretože oblaky sú ťažké a neprenesú sa cez ne, musí sa vypršať

– najvyššie položená meteorologická stanica je na Lomnickom Štíte
b) orientácia pohorí

– Tatry a ich Z časť sú náveternou stranou, oblasť Oravy, dostatok zrážok

– V časť je záveternou stranou, oblasť Spiša, suchšie
c) smer vetra

– má vplyv na zrážky

– anticyklóna – tlaková výš, oteplí sa, jasno, sucho, leto – horúce, zima – veľmi chladná

– cyklóna – tlaková níž, oblačnosť, zrážky, leto – mierne daždivé, zima – mierna daždivá

– vetry sa točia doprava, v dôsledku Coriolisovej sily, pretože sme na S pologuli

3.
Nadmorská výška

– so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota a to každých 100 m o -0,6°C

– v pohoriach je viac zrážok, pretože oblaky sú ťažké a neprenesú sa cez ne, musí sa vypršať

– najvyššia položená meteorologická stanica je na Lomnickom Štíte

– vznik teplotných inverzií – pohoria teplo a slnečno, kotliny chladno a zrážky

Stacionárne tlakové útvary

A) celoročné – islandská tlaková níž, azorská tlaková výš

B) sezónne – sibírska tlaková výš (zima), iránska tlaková níž (leto)
----------------------------------

5.

1. Určte matematickogeografickú, fyzickogeografickú a geopolitickú polohu SR.

1.
– SR sa nachádza na V a S pologuli

· matematickogeografická poloha

– najzápadnejší bod – Záhorská Ves 16° 50´ v.g.d.

– najvýchodnejší bod – Nová Sedlica 22° 32´ v.g.d.

– najjužnejší bod – Patince 47° 44´ s.g.š.

– najsevernejší bod – Oravská Polhora 48°

– SR je z hľadiska dĺžky dlhé, a z hľadiska šírky široké

– najvyšší bod je Gerlachovský Štít – 2 055 m.n.m.

– najnižší bod je Streda nad Bodrogom – 94 m.n.m.

· fyzickogeografická poloha

a) povrch – členitý, najväčšiu časť tvoria Karpaty, ďalej Vysoké Tatry – pohoria, Trnavsá pahorkatina, Košická kotlina, Východoslovenská nížina

b) podnebie – mierne pásmo

c) vodstvo – vodstvo preteká hlavným európskym rozvodím, Dunajec a Poprad (odvodňujú 4% územia) ústia do Baltského mora, povodie Dunaja, Tisy, Moravy (odvodňujú 96% územia) ústia do Čierneho mora , + jazerá, umelé vodné nádrže

d) rastlinstvo a živočíšstvo – pásmo listnatých a zmiešaných lesov + živočíchy

· geopolitická poloha

– stredná Európa

– ČSSR – 1.sv.vojna

– organizácie – NATO, OSN, Európska únia

– 2.sv vojna – Tisov štát = po vojne spojenie ČSR, ČSSR

6.

1. Vysvetlite ako vznikli jazerá vyskytujúce sa na Slovensku, uveďte príklady a ukážte na mape SR.

2. Opíšte význam umelých vodných nádrží.

3. Vymenujte aspoň 5 umelých vodných nádrží na rieke Váh a popíšte ich využitie.

1.

– jazero je prírodná zníženina na zemskom povrchu vyplnená vodou

– vzniká rôznym spôsobom:
a) ľadovcového pôvodu

– zo štvrtohôr, plesá, v Tatrách je ich najviac

– najväčšie je Veľké Hincovo pleso

– ďalšie: Žabie, Zelené, Štrbské, Popradské, Skalnaté

b) hradené zosunom

– Morské oko (Vihorlat), Izra (Slanské vrchy)

c) krasového/vápencového pôvodu

– Jašteričie jazero (Slovenský kras)

d) Mŕtve ramená riek

– hlavne na Dunaji

2.

– dlhodobá tradícia, vznikli v 15. a 16.storočí

– boli menšie ako dnešné, volali sa Tajchy, hlavne pri hámroch

– po 2.sv vojne sa začali stavať priehrady

– proti povodniam: Domaša, Zemplínska Šírava

– výroba elektriny Ružín (U.S.Steel), Liptovská Mara, Sĺňava, Važská Kaskáda (Orava)

– Gabčíkovo – elektráreň

– šport, rekreácia, Liptovská Mara (park pre kanoistov), Domaša, Teplý vrch

3.

– na Váhu je 19 priehrad: Gabčíkovo, Liptovská Mara, Bešeňová, Žilina, Nosice, Kráľová, Sĺňava, Starina = využitie: zásoba vody, rybárčenie, rekreácia, elektrina...

7.

1. Vymenujte a lokalizujte na mape SR odvetnú štruktúru priemyslu.

1.

· primárna – poľnohospodárstvo

· sekundárna – priemyselná

· terciálna – doprava, služby

· kvartérna – cestovný ruch

– hlavným priemyselným odvetvím je STROJÁRSKY
(automobilovka – KIA – Žilina, Citroen – Trnava, Pegot – Trenčín)
(elektrotechnika – SONY – Nitra, SAMSUNG – Galanta, ORAVA – Nižná na Orave)
(práčky, chladničky – TATRAMAT – WIRPOOL – Matejovce, SAMSUNG – Zlaté Moravce)

– ŤAŽOBNÝ – Gemer – železná ruda, Banská Štiavnica, Kremnica – vzácne kovy (už nie)

– ďalšie: CHEMICKÝ, POTRAVINÁRSKY, HÚTNICKY, DREVOSPRACUJÚCI

8.

1. Popíšte prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva SR a charakterizujte 2 štruktúry obyvateľstva podľa vami vybraných kritérií.

2. Územne vymedzte náboženské štruktúry obyvateľstva SR.

1.

· prirodzený pohyb

– natalita (pôrodnosť) – udáva sa v promile, koľko detí sa narodí na 1000 ľudí

– mortalita (úmrtnosť) – udáva sa v promile, charakterizuje ju stredná dĺžka života – priemerný vek, akého sa dožívajú obyvatelia v danom štáte, udáva sa osobitne pre ženy (77 rokov na SR) a pre mužov (69 rokov na SR)

· mechanický pohyb

– migrácia – zmena trvalého bydliska obyvateľstva

– emigrácia – odsťahovanie z daného štátu

– imigrácia – prisťahovanie

prirodzený pohyb

– má na Slovenskú klesajúcu tendenciu

– máme síce nízky prirodzený prírastok, ale kladný

– 1978 sa narodilo najviac detí

– najvyšší prírastok je na S (Orava – veriaci), V (Rómovia)

– najnižší prírastok je na J, kde sú hlavne starší ľudia, mladí odchádzajú za školou a prácou do miest

– celosvetový trend sa prejavuje aj na SR – málo detí sa rodí

– veková štruktúra:

a) predproduktívny vek do 18 rokov – 18,6,%

b) produktívny vek do 60 rokov – 63,1%

c) poproduktívny vek od 60 – 18,3%
mechanický pohyb

– bol v minulosti vyšší, hlavne na prelome 19. a 20.storočia

– ľudia odchádzali počas vojen do Ameriky a do Z krajín Európy, hlavne za prácou, ale aj za lepšími podmienkami na život

– v minulosti bol trend sťahovania z vidieku do mesta, v súčasnosti je to naopak, ľudia radšej dochádzajú do práce

– hustota zaľudnenia v SR je 110 ob./km2, vo svete je to 40ob.

– nezamestnanosť je hlavne na J, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš

Náboženská štruktúra:
Rímskokatolíci 68,9% (Z, Stred, J, S územia)
Evanjelici 6,9 % (okres Rožňavy, Revúca, Liptovský Mikuláš, Martin, Myjava, Turčianske Teplice)
Gréckokatolíci 4,1% (SV, V územia, Medzilaborce, Svidník, Sobrance, Trebišov)
Reformovaní kresťania 2% (JZ územia, pri Dunaji, Komárno, V pri hraniciach, Plešivec, Tornaľa)
Pravoslávne 0,9 % (V územia od Sniny k hraniciam)

Národnostná štruktúra:
Slovenská národnosť 85,9% (SZ, S, STRED, V)
Maďarská národnosť 9,7 % ( J, hranice s HU)
Rómska národnosť 1,7 % (Nálepkovo, Hnilčík, Podolínec, Smižany)
Rusínska, Ukrajinská národnosť 0,6% ( Svidník, Medzilaborce, Stará Ľubovňa, Snina)
Česká národnosť 0,8% (hranice s CZ)
-------------------------------------------------------------

9.

1. Popíšte významné turistické oblasti na SR a určite ku ktorým kategóriám cestovného ruchu patria.

2. Na základe prírodných a socioekonomických podmienok určite perspektívy rozvoj cestovného ruchu nasledujúcich oblastí: Levoča, Vysoké Tatry, Gelnica, Bardejov, Spiš, Prešov, Vihorlat, Michalovce.

3. Na slepej mape Slovenska vyznačte 5 kúpeľných stredísk cestovného ruchu na základe vášho výberu a stručne ich charakterizujte.

1.
– cestovný ruch sú všetky formy cestovania, ktorých úlohou je oddýchnuť si, môže byť časovo rôzne dlhý, aj vzdialenosti sú rôzne
- formy cestovného ruchu:
A) rekreácia – je trávenie voľného času, za účelom načerpať sily, je prispôsobená záľubám, bicyklovanie, korčuľovanie – trate určené na to
B) agroturistika – rekreácia na vidieku, pri ktorej sa rekreant zapája do poľnohospodárskych činností, napr. Šugov, Janík
C) turistika a šport – delia sa na zimné a letné aktivity, Tatry, Slovenský raj a kras
D) kúpeľný pobyt – kúpele sa delia na 3 druhy:

· minerálne a termálne – sú pri prameňoch minerálnych a termálnych vôd (Piešťany, Bardejov, Turčianske Teplice, Dudince, Sliač)

· klimatické – závislé na podnebí (Štós, Smokovec, Vyšné Hágy)

· prímorské – kombinácia morského vzduchu a morskej vody (Španielsko, Taliansko, Grécko) – my ich nemáme
E) výlety – hlavná úloha je poznávať, sú krátkodobé (hrady, zámky, Bojnice, Orava, Krásna Hôrka, Košice, Bardejov, Levoča = historické mestá , kaštieľ – Betliar, Budimír)

– druhy cestovného ruchu:
A) horský cestovný ruch – predmetom záujmu je pestrý horský a vysokohorský reliéf, ktorý dáva možnosti na rozvoj zimnej a letnej turistiky, rekreácie, horolezectva, lyžovania (Tatry)
B) prímorský cestovný ruch – sústreďuje sa predovšetkým v oblastí teplých morí, najnavštevovanejší druh
C) kultúrno-historický cestovný ruch – kultúrnohistorické pamiatky, veľkomestá (Vlkolínec, hrady – Bojnice, Orava, Krásna Hôrka, Zvolenský, Trenčiansky, mestá – BA, KE, Bardejov, Levoča)

2.
Levoča – historické mesto, UNESCO
Vysoké Tatry – pohorie, turistika, rekreácia, národný park
Gelnica – mesto
Bardejov – kúpeľné mesto, chránené
Spiš – kultúrne pamiatky, hrad, okolie na turistiku (Slovenský raj), Spišská Kapitula (UNESCO)
Prešov – divadlo, historické mesto, centrum
Vihorlat – pohorie, turistika, rekreácia, krasové útvary
Michalovce – historické mesto

3.
– zodpovedané v otázke 1.
--------------------------------------------

10.

1. V miestnej krajine určte základné geomorfologické podmienky, body s najvyššou a najnižšou nadmorskou výškou.

2. Rozdeľte jednotlivé časti miestnej krajiny podľa jej vertikálnej členitosti.

3. Skúste sa percentuálne vyjadriť podiel územia s rôznou nadmorskou výškou na celkovej rozlohe miestnej krajiny.

4. Určite prevládajúce geomorfologické činitele a formy nimi vytvorené.

5. Zakreslite pomocou topografickej mapy jednoduchý profil terénu.

1.
Miestna krajina = VÝCHODOSLOVENSKÝ KRAJ

– geomorfologické celky – Slovenské Rudohorie, Východoslovenská nížina, Východoslovenská kotlina, Vihorlat, časť Vysokých a Nízkych Tatier

– najvyšší bod – Gerlachovský štít – 2055m.n.m

– najnižší bod – Streda nad Bodrogom

2.
Vertikálna členitosť :

– nížiny – Východoslovenská nížina

– vrchoviny – Ondavská vrchovina

– pohoria – Slanské vrchy, Tatry

3. 70 % tvoria pohoria

4.
Voda vytvára útvary:

· jaskyne – Jasovská jaskyňa

· škrapy – Zádielska tiesňava

· plesá – ľadovec – Štrbské pleso

· sopky – Vihorlat – Morské oko

· lom – Včeláre – činnosť človeka
--------------------------------

11.

1. Zhodnoťte polohu Slovenska a jej regiónov po vzniku ČSR po roku 1918 a zmeny v rámci Slovenska a k vzhľadom susedným štátom a porovnajte ich s obdobím po roku 1945 a po roku 1992.

1.
1918 – vznik ČS, spojenie SR, ČS a Podkarpatskej Rusi (dnes súčasť Ukrajiny)

– problém s vytvorením hranice s Maďarskom – konferencia, položenie hranice na rieky

– ČZ bola vyspelejšia, SR zaostalejšia, hoci bola najvyspelejšou časťou Uhorska

– takto fungoval štát až do roku 1939, kedy sa SR osamostatnila, Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarmi, mali sme menšie územie ako to súčasné
1945 – ČSSR – Československá socialistická republika, bez Podkarpatskej Rusi, naše územie
už malo dnešnú formu, socialistický štát, vplyv Ruska

– 1989 – Zamatová/Nežná revolúcia

– 1990 – vzniká Československá federatívna republika, vymanenie z vplyvu Ruska

1.1.1993 – vznik Slovenskej republiky, unitárny štát

– súčasť NATO, 2004 aj EÚ, Šengenský priestor

– 2009 – nová mena – euro

12.

1. Posúďte vplyv geopolitickej polohy na vývoj SR v minulosti a v súčasnosti. (R-U, V4, EÚ, NATO)

1.

13.

1. Definujte pojmy: pôdny druh, pôdny typ, reakcia pôdy, humus, pôdny edafón.

2. Popíšte a určte pôdne typy a druhy na území Slovenska.

3. Určite, ktoré z nich sú najvhodnejšie z hľadiska poľnohospodárskej výroby.

1.
Pôdny druh: – skupina pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť
1) Piesočnatá pôda – ľahká, nevhodná pre poľnohospodárstvo, ľahko ju odnáša voda a vietor, napr. Záhorská a Východoslovenská nížina
2) Hlinitá pôda – stredne ťažká, najvhodnejšia pre poľnohospodárstvo, udržiava vlahu a živiny, napr. Podunajská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina
3) Ílovitá pôda – ťažká, nevhodná pre poľnohospodárstvo, udržiava veľa vody po daždi, blato, počas sucha praská, najmä v zaplavovaných kotlinách
4) Skeletnatá pôda – kamenistá, vo vysokých nadmorských výškach, nevhodná pre poľnohospodárstvo
Pôdny typ: – základná jednotka triedenia pôd

– skupina pôd, ktoré vznikli rovnakým pôdotvorným procesom, vyvíjali sa v rovnakom prostredí

– majú horizonty

– vertikálne usporiadanie pôd:
Na nížinách:
1) černozeme – obsahujú humus – humusový horizont – A, najteplejšie a najsuchšie miesta, napr. Podunajská nížina, Košická kotlina = naše najúrodnejšie pôdy
2) hnedozeme – teplo a viac zrážok, vznikli na sprašiach, napr. Podunajská a Východoslovenská nížina = úrodné pôdy
3) ilimerizované /luvizeme – medzi nížinou a pohoriami, napr. S Podunajskej nížiny, pahorkatiny, najchladnejšie a najvyššie položené časti nížin

V pahorkatinách:
1) hnedé lesné pôdy /kambizeme – pod listnatým lesom, málo úrodné
2) podzoly – sivej farby, pod ihličnatým lesom, zafarbenie spôsobuje kyselina z rozkladu ihličia, málo úrodné
3) alpínske lúky – pod alpínskymi lúkami vo vyšších nadmorských výškach

Pri riekach:
1) nivné/ fluvizeme – najbližšie k rieke, zamokrené, vysoká hladina podzemnej vody
2) lužné/čiernice – patria k najúrodnejším pôdam, vedľa nivných

Reakcia pôdy – udáva sa na základe ph: kyslé, zásadité, neutrálne

Humus – neživá zložka pôdy, úrodná, odumreté časti rastlín a živočíchov

Pôdny edafón – živá zložka pôdy, korene rastlín, živočíchy žijúce v zemi

Anorganické zložky pôdy – pevná – minerály a horniny

– plynná – pôdny vzduch

– kvapalná – pôdna voda

2. – zodpovedaná v 1.

3. černozeme
-------------------------------

14.

1. Vysvetlite usporiadanie pôdnych typov, vertikálnu zonálnosť, predhorskú zonálnosť, určte azonálne pôdne typy.

2. Analyzujte fyzicko-geografické činitele a mechanizmus ich vplyvu na rozšírenie rastlinných druhov.

3. Vymenujte národné parky na SR.

1.

– základným činiteľom na rozdelenie pôdnych typov je nadmorská výška
Predhorská zonálnosť

· černozeme – nížiny, najúrodnejšie

· hnedozeme – menej úrodné ako černozeme, nižšie položené kotliny, pahorkatiny

Horská zonálnosť

· luvizeme

· kambizeme

· podzoly

· rankre

· alpínske lúky = zodpovedané v otázke 13.

Azonálne pôdne typy – nesúvisia s nadmorskou výškou

· renziny – pokryté lesmi v krasových oblastiach

· glejové – zamokrené oblasti

· luvizeme

2.

– rozširovanie rastlín je ovplyvnené prírodnými podmienkami a činnosťou človeka

Rastliny podľa vzťahu k intenzite svetla delíme na:
Svetlomilné rastliny ( heliofyty) – obľubujú stanovištia zaplavené slnečným svetlom napríklad slnečnice, kukurica, kaktus.
Neutrálne rastliny ( heliosciofyty) – sa prispôsobia aj dostatku, aj nedostatku svetla.
Tieňomilné rastliny ( sciofyty) – obľubujú menej osvetlené stanovištia. Napríklad machy.

Podľa nárokov na teplo rozlišujeme organizmy na:

1. Megatermné ( teplomilné) – vyskytujú sa v oblasti trópov a subtrópov. Ideálna teplota pre tieto druhy rastlín je 25°C a viac.

2. Mezotremné – sú prispôsobené teplotným výkyvom. Vyskytujú sa v oblastiach mierneho pásma.

3. Mikrotermné ( chladnomilné) – sú prispôsobené nižším teplotám. Vyskytujú sa v arktickom, subarktickom pásme a v alpínskych polohách.

3.
TANAP, PIENAP, NAPANT, Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra, Veľká Fatra, Poloniny,
--------------------------------------------------

15.

1. Na mape regiónu Košický a Prešovský kraj vyčleňte povrchové a podzemné vody, uveďte všetky charakteristiky, rieky, jazerá, vodné nádrže, podzemné, minerálne a termálne vody.

2. Posúďte znečistenie a ochranu vôd v regióne.

3. Navrhnite možnosti využitia vôd v závislosti s rozvojom cestovného ruchu.

1.

· plesá – Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso

· jazerá – Morské oko, Vinianské jazero (pri Zemplínskej Šírave), Šanianské jazero

· vodné nádrže – Šírava, Veľká Domaša, Řužín, Bukovec

· podzemné vody – sopečné – Vihorlat

– vápencové dolomity – Slovenský kras

· minerálne vody – Baldovská, Salvátor

· termálne vody

· rieky – rieky na V Slovensku patria do povodia Tisa, ktorá je odvodnená do Čierneho mora a 2 rieky – Poprad a Dunajec sú odvodnené do Baltského mora

2.

– čistota vôd je ohrozená

– znečistenie sa prejavuje vo všetkých typov
Príčiny:

· emisie – je to, čo sa dostáva do atmosféry z výrobnej produkcie, v ovzduší prechádza transmisiou – chemickými procesmi a na Zem to dopadá v podobe imisii

· ropné produkty – asfalt, teflón

· komunálny odpad

· hnojivá a iné chemické látky

· skúšky jadrových zbraní a uskladňovanie jadrového odpadu

Dopad:

· znížená schopnosť rastlín fotosyntetizovať, tým pádom slabé okysličovanie vôd

· dochádza k eutrofizácií vôd – presýtenie vody minerálnymi látkami

· zníži sa kvalita pitnej vody a následne úbytok

· zásah človeka do podzemných vôd a zníženie hladiny povrchových vôd

· rekreácia

Opatrenia:

· znížiť počet skúšok jadrových zbraní

· zvýšiť bezpečnosť lodnej dopravy

· zaviesť kanalizácie v obciach

· čističky odpadových vôd

3.
Kúpaliská, vodné nádrže – rekreácia. Plesá – turistika. Kúpeľné mestá. Splavovanie riek – Dunajec, Hornád. Veľkou konkurenciou je HU – či už kvantitatívne alebo kvalitatívne.
-----------------------------------

16.

1. Vymenujte geologické pásma Slovenska a ukážte ich na mape.

2. Popíšte ich horninové zloženie a výskyt nerastných surovín.

1. Od najstarších po najmladšie:

· jadrové pásmo

– najstaršie

– tvorené žulou, vápencami (výroba cementu), dolomity

– vzniklo v druhohorách

– Vysoké Tatry, Nízke Tatry

– ťažba rúd: Gelnica (železná ruda), Smolník, Jelšava, Lubeník (magnezit)

· flyšové pásmo

– tvorené pieskovcami, ílovcami, zlepencami

– Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Ondavská a Laborecká vrchovina

– chudobné na nerastné suroviny

– ťažba – ílovec, pieskovec

· bradlové pásmo

– medzi jadrovým a flyšovým pásmom

· sopečné pásmo

– čadič, riolit, andezit

– v minulosti ložiská vzácnych kovov (zlato, striebro)

– Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat, Štiavnické vrchy, Cerová vrchovina

· pásmo neogénnych kotlín

– juh Slovenska

– piesky, štrky, íly

– Podunajská a Východoslovenská nížina
---------------------------------------------

17.

1. Analyzujte národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky.

2. Vypočítajte koľko obyvateľov by malo Slovensko v roku 2100 a 2500 keby zostal prirodzený prírastok obyvateľov SR rovnaký ako v roku 2005 -0,2°/°° a 5 380 000 obyvateľov.

3. Predstavte si situáciu, že na začiatku roku 2004 bolo v KE 240 000 obyvateľov, v roku 2004 sa narodilo 452 detí a zomrelo 653 obyvateľov. Prisťahovalo sa 1254 a odsťahovalo sa 723 obyvateľov. Vypočítajte prirodzený prírastok v roku 2004, celkový prírastok v roku 2004 a cekový počet obyvateľov na konci roka 2004.

1.
Národnostná štruktúra:
Slovenská národnosť 85,9% (SZ, S, STRED, V)
Maďarská národnosť 9,7 % ( J, hranice s HU)
Rómska národnosť 1,7 % (Nálepkovo, Hnilčík, Podolínec, Smižany)
Rusínska, Ukrajinská národnosť 0,6% ( Svidník, Medzilaborce, Stará Ľubovňa, Snina)
Česká národnosť 0,8% (hranice s CZ)