Interpunkčné znamienka + význam
Interpunkčné znamienka
1. (.) Bodka
- na konci oznamovacej vety,
želacej, rozkazovacej s rázom prosby, žiadosti..
- za skratkou: a pod.
- za číslicami na začiatku odsekov:
1.1
- za číslicami vo funkcii radových čísloviek: 1. máj
- znamienko násobenia: 6.6
2. (?) Otáznik:
- na konci opytovacieho výrazu, opytovacích viet: Ktorý? Kedy pricestujete?
- na konci
súvetí, ak hlavná veta je opytovacia: Mysleli ste si, že na to neprídem?
- vo vete v zátvorkách značí pochybnosť nad
výrazom, za kt. sa nachádza: Zhodou náhod (?) došlo v roku 1988 k výmene susedného bytu.
- mieru naliehavosti – použitie
viacero otáznikov: Tak prídeš?? Kedy konečne prídeš???
- za viacfunkčnou zvolaco-opytovacími vetami- ?!: Čo som to za
človeka?!
3. (!) Výkričník:
- na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte!
Fajčiť prísne zakázané!
- miera naliehavosti sa zvyšuje použitím viacerých výkričníkov: Pomóc!!!
- vo vete v ()
za výrazom, na ktorý chceme upozorniť: Treba si uctiť storočné (!) výročie.
- nepíše sa: v osloveniach na
začiatku listov (uprednostňuje sa čiarka) Milá mamka,...
Vety so slovesom v rozkazovacom spôsobe: Pridajte 2 lyžičky
oleja.
4. (;) Bodkočiarka:
- oddelenie vysvetľovacieho prístavku v jednoduchej vete: Lewis
zdôrazňuje, že moc nad nadprirodzenými silami patrí Bohu; v rukách človeka sú zradné.
- oddelenie časti výpočtov, ktoré
patria sebe: Bratislava, Trnava; Žilina, Banská Bystrica
- oddelenie väčších celkov v súvetiach:
- výpočty
v podobe samostatných odsekov: uvádzacia veta:
odsek;
odsek;
odsek.
5. (:) Dvojbodka:
- za vetou alebo výrazom, ktorými sa uvádza priama reč,
- pres spresňujúcou
časťou vety: V Komárne šaškovali v nedeľu rôzni pozbieranci ( presnejšie: privezenci autobusmi).
- pred výpočtom:
Program výletu. Prvý deň: príchod.
- medzi číslami na vyjadrenie pomeru: Česko-Ghana 0:2
6. („“) Úvodzovky:
- priama reč: „Neviem, si to prestaviť,“ precedil medzi zuby
strýko.
- doslovný citát: Autor konštatuje:“ Naša spoločnosť by bola iná, keby bola morálka výhradne vecou tolerancie voči
druhým ľuďom.“
- slovo alebo skupinu slov: Jeho „seriózny“ prístup ma príjemne prekvapil.
7. (–) Pomlčka: používa na oddelenie slov a viet, vymedzuje sa medzerami
- namiesto sponového slovesa: Mladosť –
pochabosť.
- oddelenie vsuvky (aj čiarkou): Tá – okrem iných povinností – stanovuje aj podmienky.
- oddelenie
priamej reči v samostatnom odseku: - Prídeš?
- Prídem.
- za výrazom, ktorý sa bližšie vysvetľuje:
Všetko bolo vybavené – letenky, hotel, doprava, strava, nič by ich to nebolo stálo.
- naznačenie rozpätia alebo vzťahu
rovnocennosti: január-marec, trať Praha-Košice
8. (-) Spojovník: používa na vyjadrenie
zlučovacieho vzťahu pri zložených slovách, vlastných menách, neoddeľuje sa medzerami
- zložené vlastné mená, zemepisné
názvy: Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko
- zložené všeobecné mená: národno-štátny
- spojenia s bližším
určením: Košice-vidiek
- dvojčlenné spojenia vyjadrujúce rozličné významy: viac-menej, zubami-nechtami
-
spojenie časti slova zapísanej číslicou a slovom: 3-násobný, 3-izbový
- pripojenie prípony k skratkám a značkám:
SMS-ka, TANAP-u, CD-čko
- spájanie symbolov a slov: A-vitamín, Rh-faktor
- cudzie vlastné mená:
Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang
9. (...) Tri bodky:
- označenie emocionálnej, vzrušenej
výpovede: Že „dobrý“...to si ako ... predstavujete?!
- nedokončená výpoveď: Predpokladám, že...
-
označenie vypustenej v známych vyjadreniach/nevhodných výrazoch: Kto neskoro chodí...
- podnety na zamyslenie: Alebo, ako sa
vraví, všetkého veľa škodí...
- označenie vynechanej časti v citátoch: „Uplatňujú sa v ňom nielen všeobecné
zákonitosti, ale...aj zákonitosť jednotlivého.“
10. (´) Apostrof:
- znak vynechania hlásky
(najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi)
- skrátenie číselných údajov (najmä letopočtu): PF´07, Zlatá
prilba´88
- v cudzích vlastných menách a citátových výrazoch: O´Sullivan, Guns N´ Roses
11. (/) Lomka:
- označenie dvojice variantných, protikladných významov: dynamika/stabilita
- podiel alebo
pomer dvoch veličín: ¾
- označenie školského roka: 2006/2007
- označenie hraníc veršov v súvislom texte:
Pozdravujem vás, lesy, hory/ z tej duše...
Diakritické znamienka alebo rozlišovacie znamienka,
diakritické značky, rozlišovacie značky, ľudovo diakritika
- sú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí
písmena (nad, pod, alebo vedľa), a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu.
Okrem zmeny výslovnosti
písmena môže diakritické znamienko meniť výslovnosť celého slova, vyznačovať tón reči, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a
číslovky.
Nie každá značka v okolí písmena je diakritickým znamienkom, napr. bodka v písmenách i a j je
neoddeliteľnou súčasťou znaku.
Diakritické znamienka
V slovenčine
- ´ – dĺžeň (ostrý
prízvuk): á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ
- ˇ – mäkčeň: č,ď, ľ, ň, š, ť, ž
-
¨ – dve bodky: ä
- ˆ – vokáň (cirkumflex): ô
Zones.sk – Zóny pre každého študenta