Slovenčina od čias Bernoláka po súčasnú podobu
2. Slovenčina od čias Bernoláka po súčasnú podobu
V roku 1787 katolícky kňaz Anton Bernolák vychádzal
z kultúrnej západoslovenčiny a kodifikoval kultúrny jazyk bernolákovčinu
Znaky bernolákovčiny:
· Fonetický princíp /píš ako počuješ/
· Mäkká spoluhláska sa označovala mäkčeňom – vždy /ďeťi/
· Neboli y,
ý /bistrí/, namiesto j sa písalo g /Gán – Ján/, V sa písalo ako W
/wojna/
· Podstatné mená sa písali všetky s veľkým písmenom
Bernolákovčinu však evanjelici
neprijali, no celú tvorbu v tomto jazyku má Ján Hollý.
V roku 1843 na fare v Hlbokom
sa Štúr, Hurban a Hodža sa dohodli na kodifikácii spisovnej slovenčiny ako základ použili stredoslovenské nárečie, ktoré
"objavili" v Zpívankách od Jána Kollára.
Štúrovská slovenčina
Prvou knihou v štúrovskej
slovenčine bol II. ročník almanachu Nitra, ktorý vydal J.M. Hurban. Od roku 1845 vychádzali Slovenskji Národňje Novini
s literárnou prílohou Orol Tatránski, viedol ich Ľ. Štúr.
V roku 1846 vychádza Sládkovičova
Marína.
Znaky štúrovskej slovenčiny
· Mäkká spoluhlásky sa označovala mäkčeňom /ďeťi/
· Nemá y, ý len mäkké i,í /sin/, dvojhlásky sa píšu ako ja, je /nárečje/
·
Nemá iu /božú/ ä /svatí/, ľ /nedeľa, laví/, é /dobrieho/
· Ô sa
píše ako uo /kuoň/
· Koncovka prídavných mien stredného rodu bola uo /dobruo – dobré/
Hodžovsko
– Hattalská reforma
Roku 1851 sa Hodža s Hattalom a ostatnými dohodli na úprave štúrovčiny, Martin Hattala
napísal prácu Krátka mluvica slovenská 1852
· Rozlišujeme i, í a y, ý
·
Namiesto dvojhlásky uo – ó, neskôr ô
· Zaviedol hlásky ä, ľ, é; de, te, ne, le
· Koncovka prídavných mien – é
Zones.sk – Zóny pre každého študenta