Lexikológia, slová jedno a viacvýznamové
8. Lexikológia, slová jedno a viacvýznamové
Lexikológia
- náuka o slove a slovnej
zásobe
- objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)
- slovná zásoba je jednou z hlavných
zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu
Slovo:
- je ustálená skupina hlások
- niečo pomenúva,
označuje
- má lexikálny a gramatický význam
- musí mať ustálenú formu, vecný význam
- niektoré slová sú
viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)
- zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes,
mačka, ...
Jednovýznamové slová:
Sú slová, ktoré pomenúvajú len jednu skutočnosť, označujú práve jeden
význam. Patria medzi ne napr. vlastné mená (Slovensko, Prešov, Peter atd.), odborné názvy (dusík, kaučuk, nemecký jazyk, biosféra atd), ale
aj niektoré bežné pomenovania (dievča, váza, peniaze atď).
Viacvýznamové slová:
Sú slová, ktoré
pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom nejako súvisia).
Mnohoznačnosť slov nazývame polysémia.
Pri viacvýznamových slovách rozlišujeme:
• Základný,
prvotný význam, napr. pri slove matka: žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu,
• Odvodený, druhotný (prenesený)
význam
Napr. slovo matka používame aj:
1. Na označenie včelej kráľovnej,
2. Na označenie
niečoho, k čomu má človek vzťah ako dieťa k matke, napr. matka príroda. Odvodený význam vzniká prenášaním významu. Ide o obrazné
použitie slova na označenie inej predstavy
Zones.sk – Zóny pre každého študenta