Lexikológia, slová jedno a viacvýznamové

8. Lexikológia, slová jedno a viacvýznamové

Lexikológia

– náuka o slove a slovnej zásobe

– objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)

– slovná zásoba je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu

Slovo

– je ustálená skupina hlások

– niečo pomenúva, označuje

– má lexikálny a gramatický význam

– musí mať ustálenú formu, vecný význam

– niektoré slová sú viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)

– zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes, mačka, ...

Jednovýznamové slová

Sú slová, ktoré pomenúvajú len jednu skutočnosť, označujú práve jeden význam. Patria medzi ne napr. vlastné mená (Slovensko, Prešov, Peter atd.), odborné názvy (dusík, kaučuk, nemecký jazyk, biosféra atd), ale aj niektoré bežné pomenovania (dievča, váza, peniaze atď).

Viacvýznamové slová

Sú slová, ktoré pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom nejako súvisia).
Mnohoznačnosť slov nazývame polysémia.

Pri viacvýznamových slovách rozlišujeme

• Základný, prvotný význam, napr. pri slove matka: žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu,

• Odvodený, druhotný (prenesený) význam

Napr. slovo matka používame aj:

1. Na označenie včelej kráľovnej, 

2. Na označenie niečoho, k čomu má človek vzťah ako dieťa k matke, napr. matka príroda. Odvodený význam vzniká prenášaním významu. Ide o obrazné použitie slova na označenie inej predstavy