Jazykoveda a Slovné druhy

Jazykoveda

Jazykoveda (lingvistika) – je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním a opisovaním jazyka, jeho používaním a jazykovými produktmi. Moderná jazykoveda konštatuje, že jazyk existuje na dvoch úrovniach:

• na úrovni abstrakcie ako ideálny systém, kód (jazyk)
• na úrovni konkretizovanej, t. j. na úrovni textu (reč)

Jazyk – sa vnútorne člení na jednotlivé čiastkové systémy, tzv. jazykové roviny. Rozoznávame:

• zvuková rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vytvára zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči
• významová (lexikálna) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor pomenovacích jednotiek jazyka
• tvarová (morfologická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa obmieňajú tvary slov vo výpovediach
• skladobná (syntaktická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami a realizuje sa skladanie slov do viet a viet do textov

Morfológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá gramatickými kategóriami

Slovné druhy

Slovo má lexikálny význam (pomenúva osoby, javy a veci) a gramatický význam – pomocou gramatických kategórii vytvára vzťah s inými slovami vo vete.

Slovné druhy delíme na:

• plnovýznamové slovné druhy
  • podstatné mená
  • prídavné mená
  • zámená
  • číslovky
  • slovesá
  • príslovky
• neplnovýznamové slovné druhy
  • predložky
  • spojky
  • častice
  • citoslovcia

Podstatné mená – Substantíva

Podstatné mená sú plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (skloňuje sa). Pomenúva osoby (otec, Jano), zvieratá (mačka, pes), rastliny (kvet), veci (plot), vlastnosti (múdrosť), deje (kosba) a vnútorné stavy človeka (láska, bezmocnosť). Vo vete plnia väčšinou funkciu predmetu a podmetu.

Rozdelenie podstatných mien:

• konkrétne (žena, stôl)
• abstraktné (žiaľ, nádej)
• všeobecné (dom, pero)
• vlastné (Ondrej, Bytča)
• životné (Peter, kolega)
• neživotné (dom, koberec, stôl)
• pomnožné – majú len gramatické tvary množného čísla hoci pomenúvajú jenu vec (nožnice, nohavice, pľúca)
• hromadné – majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú viac vecí toho istého druhu (lístie, riad, mládež)
• látkové – majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú látku bez ohľadu na jej množstvo (voda, sneh, cukor)

Skloňovacie vzory podstatných mien

Mužský rod

• Chlap – zakončené na spoluhlásku a samohlásku – o (Peter, zajac, dedo) - životné
• Hrdina – zakončené na samohlásku – a (starosta, kolega, sudca) – životné
• Dub – zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (dom, prach)
• Stroj – zakončené na mäkkú spoluhlásku (koberec, meč, žiaľ)
• Kuli – skloňujú sa cudzie životné všeobecné aj vlastné mená zakončené na –i, -í, -y, -e, -é, -ä (Goethe, abbé, pony)

Kuli:

N kuli kuliovia

G  kuliho kuliov

D kulimu kuliom

A kuliho kuliov

L  o kulim o kulioch

I kulim kuliami

Ženský rod

• Žena – posledná spoluhláska v slove je tvrdá alebo obojaká (ihla, kniha, ryba), slová zakončené na samohlásku
• Ulica – posledná spoluhláska v slove je mäkká (Naďa, spálňa, koža), slová zakončené na samohlásku
• Dlaň – v G sg. a v N pl. je –e ( báseň, pieseň)
• Kosť – v G sg. a v N pl. je –i , najmä abstraktné podstatné mená (radosť, bolesť)
• gazdiná – slová zakončené na –á, utvorené od podstatných mien mužského rodu (kráľovná, švagriná, šľachtičná)

Gazdiná

N gazdiná gazdiné

G gazdinej gazdín

D  gazdinej gazdinám

A  gazdinú gazdiné

L o gazdinej o gazdinách

I gazdinou gazdinami

Skloňovanie slova pani

Ak stojí samostatne, skloňuje sa. Ak sa spája podstatné meno s nejakým menom (napr. pani učiteľka). tak je slovo pani nesklonné.

N pani panie

G panej paní

D panej paniam

A paniu panie

L panej o paniach

I paňou s paniami

Stredný rod

• Mesto – zakončené na – o (kúzlo, pero, sídlo)
• Srdce – zakončené na – e (líce, pole, more)
• Vysvedčenie - zakončené na –ie (lístie, umenie, zdravie)
• Dievča – zakončené na –a/-ä zvyčajne ide o pomenovanie mláďat alebo expresívne pomenovania (mača, dieťa)

Prídavné mená - Adjektíva

Plnovýznamový druh. Ohybný slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb (dobré dievča), zvierat (poslušný pes), vecí (pevný plot), prírodných a spoločenských javov (prírodná katastrofa), a príslušnosť k nejakej osobe, zvieraťu, veci (otcov kabát).

Rozdelene prídavných mien:

• vlastnostné
  • akostné (dobrý, múdry) dajú sa stupňovať
  • vzťahové (kovový, sobotný), nedajú sa stupňovať
• privlastňovacie – nedajú sa stupňovať (sestrina, líškin, synov)

Druh stupňovania pri akostných prídavných menách

• pravidelné – pri stupňovaní sa nemení základ slova napr. smelý, smelší, najsmelší
• nepravidelné – pri stupňovaní sa mení základ slová (dobrý – lepší – najlepší, zlý – horší – najhorší, pekný – krajší – najkrajší, veľký – väčší – najväčší, malý – menší – najmenší)

Skloňovacie vzory prídavných mien

• pekný – vzor pre akostné a vzťahové prídavné mená, v ktorých je posledná spoluhláska v slove tvrdá alebo obojaká (dobrý, zelený)
• cudzí – vzor pre akostné a vzťahové prídavné mená, v ktorých je posledná spoluhláska v slove mäkká (svieži, budúci)
• páví – vzor pre privlastňovacie prídavné mená, ktorými privlastňujeme celému živočíšnemu druhu (líščí, hisí), vzore páví prichádza k porušovaniu pravidla o rytmickom krátení
• otcov/matkin – vzor pre privlastňovacie prídavné mená (Petrov, Hviezdoslavova)

Zámená – Pronominá

Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh. Zámená majú schopnosť zastupovať iný slovný druh, najčastejšie podstatné mená (otec píše – on píše) a prídavné mená (on je sebavedomý – on je už taký) ale aj číslovky a príslovky.

Druhy zámen:

• osobné
  • základné (ja, ty , on, ona…)
  • privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš…)
• zvratné
  • základné (seba/sa)
  • privlastňovacie (svoj)
• ukazovacie ( ten, tá, to, tí, tento, onen…)
• opytovacie (kto, čo, aký, ktorý, koľký, kedy, kde…)
• vzťažné (kto, čo , ktorý, čí)
• vymedzovacie (sám, samý, každý, ten istý…)
• neurčité (dakto, niečo, ktosi, bársčo…)

Číslovky – Numeráliá

Plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú počet a poradie osôb, zviera, vecí, dejov a vlastností.

Druhy čísloviek:

• základné (jeden, štyri)
• skupinové (štvoro, dvoje)
• radové (prvý, štvrtý)
• druhové (dvojaký, štvorako)
• násobné (dvakrát, päť ráz)
• zlomkové (tretina, štvrtina)

Slovesá - Verbá

Pomenúvajú alebo vyjadrujú dej alebo stav osôb, zvierat a podobne. Vo vete sú najčastejšie prísudkom.

Slovesá majú:

• určitý tvar dajú sa určiť slovesné gramatické kategórie
• neurčitý tvar nedajú sa určiť slovenské gramatické kategórie, patria tu:
  • neurčitok (volať)
  • prechodník – v 3. osobe množného čísla prítomného času sa pridá –c (volajúc)
  • činné príčastie prítomné – tvorí sa od nedokonavých slovies, k 3. osobe množného čísla v prítomnom čase sa pridá –ci (volajúci)
  • činné príčastie minulé – tvorí sa od dokonavých slovies tak, že sa od tvaru neurčitku odoberie prípona –ť, a pridá sa prípona – ený, -ená, - ené, -tý, -tá, té (nesený, volaný, siaty)
  • slovesné podstatné meno – tvorí sa od základu trpného príčastia príponou –ie (volanie, nesenie, siatie)
• jednoduchý tvar je vyjadrený jedným slovom (prídu, sedíme)
• zložený tvar je vyjadrený viacerými slovami (chcem prísť, boli by sme sedeli, budem čítať)
• sú zvratné súčasťou ich tvarov je vždy zvratné zámeno (učiť sa, budem sa učiť, učila som sa)
• sú nezvratné súčasťou ich tvarou nie je zvratné zámeno (čítať, budem čítať, čítala som)
• plnovýznamové – samy o sebe vyjadrujú nejaký dej alebo stav
  • činnostné – vyjadrujú činnosť, dej (Mama pečie koláč.)
  • stavové – vyjadrujú stav, v ktorom sa niekto alebo niečo nachádza (Otec starne.)
• neplnovýznamové – samy nemajú úplný lexikálny význam, ten nadobudnú až v spojení s plnovýznamovým slovesom (chcieť spievať, začínať kresliť)
  • modálne slovesá – vyjadrujú vôľu, chuť, chcenie, schopnosť alebo nevyhnutnosť konať (chcieť, musieť)
  • fázové slovesá – vyjadrujú jednotlivé fázy priebehu deja (začínať, zostať, prestávať)
  • sponové slovesá – vyjadrujú v spojení s plnovýznamových slovesom jeho platnosť stavu (bude najlepší, stane sa lekárom)
  • limitné slovesá – v spojení s neurčitkom plnovýznamového slovesa vyjadrujú hraničný stav, ktorý sa nedosiahne (išlo mu srdce vyskočiť z hrude – ale nevyskočilo)
• predmetové – vyjadrujú činnosť, ktorá vychádza od činiteľa a zasahuje nejaký objekt (čítať knihu, hovoriť o prírode)
• bezpredmetové – vyjadrujú činnosť, ktorá zasahuje subjekt (Jano beží)
• prechodné slovesá – viažu sa s bezpredložkovým akuzatívom, je pri nich priamy predmet (čítať knihu)
• neprechodné slovesá – viažu sa s iným pádom ako s bezpredložkovým akuzatívom a nominatívom, je pri nich nepriamy predmet (hovoriť o prírode)
• majú činný rod – predmet vykonáva dej (Murári stavajú dom.)
• trpný rod – predmet je dejom zasiahnutý, môže mať:
  • opisnú formu (Dom je stavaný.)
  • zvratnú formu (Dom sa stavia)
• určuje sa dokonavý vid – vyjadruje sa nimi ukončený priebeh deja
• nedokonavý vid – vyjadruje sa nimi neukončený priebeh deja

Príslovky – Adverbiá

Vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien alebo iných prísloviek (čítal zreteľne, málo známy).

Druhy prísloviek:

• miesta – dole, hore
• času – včera, dnes
• príčiny – preto, zato
• spôsobu – zle, dobre

Odpovedajú na otázky Kde? Kedy? Prečo? Ako?

Predložky – Prepozície

Vyjadrujú predmetové, príslovkové a prívlastkové vzťahy.

Druhy predložiek:

• podľa pôvodu
  • prvotné – sú vždy len predložkami, nemôžu byť iným slovným druhom (pred, po, pri, s, z)
  • druhotné – v prvom význame sú to príslovky či častice alebo pochádzajú z iného slovného druhu (okolo, hore, uprostred, vďaka)
• podľa zloženia
  • jednoduché predložky – 1 predložka (s, k, do)
  • zložené predložky – z viacerých predložiek (popod, popred, pomedzi, namiesto)

Dochádza aj k vokalizácii predložiek.

Spojky – Konjunkcie

Sú slová, ktorými sa spájajú vetné členy vo vete alebo vety v súvetí.

Druhy spojok:

• priraďovacie – spájajú rovnocenné slová alebo vety
  • zlučovacie – a, i aj, ani, či
  • stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj
  • odporovacie – ale, no, a
  • vylučovacie – alebo, buď, buď – buď
  • dôvodové – veď, však, aj tak, i to, predsa, či
  • dôsledkové – preto, zato, tak teda, tým, potom, a preto, a za to
• podraďovacie
  • vlastné – keď, aby, že, pretože
  • spájacie výrazy – kto, ktorý, aký, čí, ako, kde

Častice - Partikuly

Sú slová, ktorými hovoriaci nadväzuje na známy text alebo situáciu, pričom vyjadruje svoj postoj k tomu, o čom hovorí.

Druhy častíc:

• uvádzacie – stoja pred slovom, ku ktorému hovoriaci vyjadruje vlastný postoj
  • pripájacie
  • pobádacie
• vytyčovacie – stoja na začiatku vety a vyjadrujú postoj hovoriaceho k celej výpovedi
  • vysvetľovacie
  • hodnotiace
  • zdôrazňovacie

Citoslovcia – Interjekcie

Sú slová, ktoré vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky.

Druhy citoslovci:

• podľa toho, čo vyjadrujú
  • vlastné – vyjadrujú emócie (au, fuj, ach…)
  • zvukomalebné (onomatopoje) – napodobňujú zvuky prírody alebo predmetov, ktoré zhotovil človek (kvá, mú, krá –krá)
• podľa pôvodu
  • prvotné – môžu byť len citoslovcom (jaj, juj, och)
  • druhotné – utvorené zo slovies (hybaj), utvorené z podstatných mien (beda)