Rečnícky štýl sloh
Rečnícky štýl
- história siaha do starovekého Grécka a Ríma
- náuka o rečníctve =
rétorika
- najčastejšie majú rečnícke prejavy ústnu podobu, ale väčšina je vopred pripravená v písomnej podobe
- majú
subjektívno-objektívny charakter (v rovnakej miere subjektívne aj objektívne činitele)
- monologický
- funkcie: presvedčiť
a propagovať; poučiť alebo aj zabaviť, vytvoriť náladu (príležitostné prejavy)
- výrazové prostriedky:▪ časté
príznakové, štylisticky zafarbené slová
▪ homonymá, synonymá, antonymá, obrazné pomenovania
▪ kumulácia – hromadenie slov
▪ anafora, epanastrofa
▪ rečnícka otázka a odpoveď - žánre:▪ agitačné : agitačný prejav, obžaloba,
obhajoba, politická reč
▪ náučné: prednáška, referát, diskusia
▪ príležitostné: privítací prejav, slávnostný prejav,
prípitok...
Základné znaky:
a.) ústnosť –ako celok patrí do ústnej
komunikácie. Využíva mimojazykové prostriedky – mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady medzi
poslucháčmi atď.) (rečnícky štýl je vždy ústny)
b.) verejnosť –útvary tohto štýlu sú venované širokej
verejnosti. Tomuto faktu sa prispôsobuje výber jazykových prostriedkov – rečník so volí cudzie slová, ktoré sú všeobecne známe; ak
hovorí o počte, zaokrúhľuje čísla; vyhýba sa presnému dátumu; vyhýba sa vulgarizmom; používa kratšiu vetu než odborný štýl, lebo
poslucháč sa k nej nemôže vrátiť, nemôže sa nad ňou ihneď zamyslieť (sú určené verejnosti)
c.) sugestívnosť
–rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry; opakuje slová; viackrát
oslovuje poslucháča; robí vsuvky, odbočenia, aby vťahoval do svojho prejavu poslucháča; hovorí nadnesene – s pátosom; stíši alebo
zosilní hlas, robí dramatické pauzy a zdôrazňuje slová; hlavne v závere prejavu sú priania, výzvy atď. (snaha zapôsobiť na city
poslucháča)
d.) adresnosť –rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave
jedného človeka, ale aj tak je tam prítomná nejaká spoločnosť (gratulácia, vernisáž); autor sa niekedy vedome zaraďuje do spoločenstva
poslucháčov (my sme tu nato, aby sme ...)
(rečový prejav môže byť určený osobe alebo skupine)
e.) názornosť
–prednáška využíva názornosť podobne ako napr. didaktický výklad (graf, výpočet, portrét atď.) (názorné
predvedenie)
Kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie:
1.
agitačno – propagačné prejavy a reči:
a.) politická reč –parlamentný prejav, prejav na zjazde strany,
agitačný, napr. predvolebný prejav, najútočnejší útvar rečníckeho štýlu. Vyvracia argumenty opozície. Zosmiešňuje, ironizuje. Veľmi
kategoricky uvádza svoje argumenty ako jediné správne. Všetkými prostriedkami sa snaží upútať pozornosť poslucháča a získať jeho
sympatie. Výraznejšie ako iný útvar používa mimiku a gestikuláciu. Častejšie opakuje oslovenie, aby bolo spojenie s publikom čo
najtesnejšie.
b.) súdna reč –napr. reč obžaloby, reč obhajoby; súdna reč má veľa spoločných znakov
s administratívnym štýlom, celé bloky textu sa pri takýchto istých príležitostiach opakujú a vytvára sa klišé – pojednávanie bolo
odročené, obžalovaný sa necíti byť vinný, uložil obžalovanému trest v dolnej hranici, súd nenašiel žiadne pochybenie v posúdení
prípadu
c.) cirkevný prejav –kázeň – je hybridným útvarom, kazateľ vykladá náboženský text, ale zároveň chce
poslucháča presvedčiť o pravdivosti svojho učenia, získava ho pre istý životný štýl atď.
2. náučné
prejavy:
a.) prednáška
b.) referáty a koreferáty –napr. politický, vedecký
-obidva tieto útvary sa čítajú. Ich cieľom je poslucháča poučiť a poskytnúť mu podrobné informácie. Nemajú byť
dlhé. Pri prednáške býva i obrázkový materiál, modely, nákresy a podobne. Referát je rozsiahla správa, ktorá podáva priebeh nejakej
činnosti, vypracúva sa písomne ale prednáša, údaje v ňom majú byť presné a prehľadné. Jeho prednes je jednoduchý, bez pátosu,
neobsahuje citové jazykové prostriedky. Mal by mať úvod a záver, v ktorom sa vysvetlí prečo sa referát podáva a aký je význam činnosti,
o ktorej referujeme.
3. príležitostné prejavy:
l. verejné prejavy:
a.)
slávnostný prejav –jubilejný, spomienkový, gratulačný atď., jeho cieľom je zhodnotenie významu nejakej významnej udalosti alebo
akcie. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle. Rečníkom býva významná osobnosť verejného, politického života alebo na
slovo vzatý odborník často svetového mena. Neuvádza veľmi presné informácie, napríklad presné roky alebo počty. Nesmie byť príliš
rozsiahly a nemá sa čítať. Záver sa často končí prianím, vyjadrením úcty a vďaky tým, ktorý spomienkovú slávnosť organizujú.
b.) rámcový prejav –privítací, záverový, otvárací, pozdravný atď.
c.) informačný prejav
–konferenciersky, výstraha, rozkaz atď.
d.) spoločenský príhovor – jeho cieľom je zaujať poslucháčov
pre nejakú myšlienku alebo sa v ich mene vysloviť o nejakej udalosti. Rečník hovorí v 1. osobe množného čísla. Príhovor má byť
prednesený sviežo a musí mať spád.
e.) diskusný príspevok – stretávame sa s ním na každej pracovnej alebo
slávnostnej schôdzi. Vyjadruje názor účastníkov schôdze na prerokovávaný problém.
- rodinné prejavy
–stolový – toast, sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa – nemusí sa odohrať len v úzkom kruhu rodiny, rodinná situácia
môže nastať napr. na obecnom úrade, v kostole
Zones.sk – Zóny pre každého študenta