Súvetie, polovetné konštrukcie
Súvetie, polovetné konštrukcie
Klasifikácie viet:
- podľa
zloženia (jednoduchá veta, súvetie)
- podľa obsahu (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia,
želacia)
- podľa členitosti (jednočlenná, dvojčlenná)
Klasifikácia viet podľa
zloženia:
- Jednoduchá veta:
- holá – tvorí ju len gramatické jadro (základné
vetné členy – podmet a prísudok) – Dievča číta.
- rozvitá – má základné aj rozvíjacie vetné členy –
Pekné dievča číta novú knihu.
- Súvetie:
- jednoduché – skladajú sa z 2
viet
- zložené – skladajú sa z 3 alebo viacerých viet
Jednoduché
súvetie:
- priraďovacie súvetie – je spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe
voľne priradené pomocou priraďovacích spojok alebo môžu existovať aj samostatne
- zlučovacie – spojenie
dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné alebo nasledujúce za sebou
spojky: a, i, aj, ani,
tu - tu, vše - vše, jednak - jednak, najprv - potom (Syn sa pritiahne k matke a zahľadí sa jej do
očí.)
- stupňovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je významovo dôležitejšia ako
prvá
spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen - ale aj (Tvár neznámeho pána sa
vyjasnila, ba sa aj usmial.)
- odporovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá
veta významovo odporuje prvej
spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako (Bol tu dnes
ráno, ale nenechal žiadny odkaz.)
- vylučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pri
ktorých platí buď obsah prvej vety, alebo obsah druhej vety
spojky: buď, alebo, či, buď - buď, buď - alebo, alebo
- alebo (Buď to urobíš načas, alebo dám prácu
inému.)
spojky: veď, však, totiž, ináč... (Ľahko sa
obhájim, veď mám dôkazy.)
spojky: preto, teda,
a tak, a preto... (Potrebuje moju pomoc, a preto som tu.)
Schéma priraďovacieho
súvetia:
- podraďovacie súvetie – je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom vedľajšia veta
rozvíja niektorý vetný člen hlavnej vety
Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou
vetou:
- podmetovou – (Kto sa náhli, ten sa
prenáhli.)
- prísudkovou – (Naša starká je taká, že každému
pomôže.)
- predmetovou – (Sľúbila, že dnes príde
k nám.)
- prívlastkovou – (Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac
páčili.)
- doplnkovou – (Videla brata, ako kráča hore
dedinou.)
- príslovkovou:
- miesta – (Kde nechodí
slnko, tam chodí lekár. Nechoď tam, kde je to zakázané.)
- času – (Prišiel
vtedy, keď ho najviac potrebovali.)
- spôsobu – (Napísala úlohu tak, ako najlepšie
vedela. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.)
- príčiny – (Neprišiel do školy, lebo bol
chorý. Pretože sa neučil, dostal zlú známku.)
Podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože,
...
Spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo,
...
Pozor! Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.
Schémy
podraďovacieho súvetia:
Polovetné konštrukcie
Medzi jednoduchou vetou a súvetím sú polovetné
konštrukcie.
Polovetné konštrukcie – sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím,
osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním).
Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný
tvar (prechodník – opakujúc, kľačiac; príčastie – zaujímajúci, píšuci; neurčitok
– robiť, konať) a majú funkciu vetného člena – doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového
určenia.
Ich cieľom je zhusťovať (kondenzovať) text.
Štylistické využitie – vyhneme sa
hromadeniu viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia sú
prehľadnejšie.
Príklady:
- prechodníkom – Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu. (a
kričala)
- činným príčastím – Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium na univerzite
v zahraničí. (ktorí ovládajú)
- neurčitkom – Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny. (aby sme
kúpili)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta