Syntax
Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov.
Základné jednotky:
vetný člen – opiera sa
syntagma – Vilo sa opiera; opiera sa o dvere
veta – Vilo sa opiera o dvere.
polovetná konštrukcia – Vilo sa opiera o dvere,
pospevujúc si pesničku.
súvetie – Vilo sa opiera o dvere a pospevuje si pesničku.
Minimálnou
jednotkou je vetný člen a najvyššou jednotkou text.
VETNÉ ČLENY:
Základné – podmet a prísudok
Rozvíjacie
– prívlastok – zhodný
(pekné dievča)
- nezhodný (knihu o prírode)
- predmet – priamy (v bezpredložkovom akuzatíve)
(číta knihu)
- nepriamy (číta o prírode)
- príslovkové určenie – miesta (číta v
obývačke)
- času (večer číta)
- príčiny (náročky číta)
-
spôsobu (číta potichu)
- doplnok – (dievča číta zaujaté)
- prístavok –
(Klára, žiačka 2. triedy, číta knihu.)
SYNTAGMA (sklad) – významové a štruktúrne
uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.
a. prisudzovacia
– spojenie podmetu a prísudku (dievča číta)
b. určovacia – skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu
podradenosti, jeden z nich bližšie určuje druhý člen (pekné dievča, číta knihu)
c. priraďovacia – spojenie dvoch
alebo viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen (číta knihy a časopisy)
VETA
Veta je základná komunikatívna jednotka jazyka, tvorí významový a formálny celok.
Vety
delíme:
- podľa členitosti
- podľa obsahu
- podľa zloženia
Delenie viet podľa
členitosti:
- jednočlenné – majú len vetný základ (nie podmet a prísudok)
- dvojčlenné – majú podmet
a prísudok (podmet nemusí byť vždy vyjadrený!)
Jednočlenné vety (nerozčlenené):
- slovesné:
Prší. Vonku husto sneží. Často sa hovorí o záujmoch mladých ľudí. Milá mama!
- neslovesné: Potraviny.
Hurá! Pomoc! Sem! Áno.
Dvojčlenné vety (rozčlenené):
- úplné: Dievča číta. Sestra je
učiteľka. Kvet je voňavý. Brat chce študovať. Vrabec frnk.
- Neúplné: Pracuje. Číta s radosťou.
Delenie viet podľa obsahu:
- oznamovacie: Prídem. Prišiel by som. (klesavá melódia)
-
opytovacie: Už neprídeš? (zisťovacia otázka, stúpavá melódia), Kedy prídeš? (dopĺňacia otázka,
klesavá melódia), Prídeš, ak nebude pršať? (stúpavo-klesavá melódia)
- rozkazovacie (žiadacie): Otvorte!
Otvoriť! (klesavá melódia)
d. želacie: Kiež by sa mi to splnilo! Bárs by sa to podarilo! Že sa mi neutopíš!
Nech sa mi nestratíš! (stúpavo – klesavá melódia)
Delenie viet podľa zloženia:
-
jednoduché
- zložené
JEDNODUCHÁ VETA
Má jeden prisudzovací sklad.
- holá –
tvorí ju len gramatické jadro (len základné vetné členy) – Dievča číta.
- Rozvitá – má základné
aj rozvíjacie vetné členy – Číta knihu.
ZLOŽENÁ VETA = SÚVETIE
- Jednoduché – skladá sa z dvoch
viet (má dve prisudzovacie syntagmy)
Dievča sedí v obývačke a číta knihu.
- Zložené – skladá sa z troch
alebo viacerých viet (má aspoň 3 prisudzovacie syntagmy)
Dievča sedí v obývačke a číta knihu, ktorá je veľmi
zaujímavá..
Súvetia rozlišujeme:
- Priraďovacie – skladá sa z gramaticky rovnocenných viet spojených
pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo.
- Podraďovacie – jedna veta je nadradená (hlavná), druhá je podradená
(vedľajšia)
Priraďovacie súvetia:
- zlučovacie – a, i, aj, ani (Kladiem si otázky
a hľadám na ne odpoveď.)
- stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj (Bola smutná, ba aj plakala.)
-
odporovacie – ale, no, lež, avšak (Pýtal sa, ale odpoveď nedostal.)
- vylučovacie – alebo,
buď, či (Buď to pôjde takto alebo treba hľadať iné riešenie.)
- dôvodové – veď však totiž, ináč
(Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy.)
- dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto (Potreboval moju pomoc,
a preto som prišla.)
Podraďovacie súvetia:
Vedľajšia veta:
- podmetová (Zdá sa,
že už nepríde.)
- prísudková (Nie som ten, za koho ma pokladáš.)
- predmetová
(Vymýšľa, čím by ho nahnevala.)
- prívlastková (Myslel na domov, ktorý bol teraz ďaleko.)
- príslovková – miestna (Tam je dobre, kde sa majú radi.)
- časová (Keď neprišla, plakala.)
-
príčinná (Pracoval, aby mohol cestovať.)
- spôsobová (Urobili to tak, ako im kázali.)
POLOVETNÉ
KONŠTRUKCIE
Polovetné konštrukcie sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím, osobitné útvary
s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním).
Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný tvar (prechodník,
príčastie, neurčitok) a majú funkciu vetného člena – doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia. Ich
cieľom je zhusťovať (kondenzovať) text.
Štylistické využitie: vyhneme sa hromadeniu viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia
sú prehľadnejšie.
Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu.
Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké
potraviny.
Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium na univerzite v zahraničí.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta