Syntax

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: mino
Typ práce: Referát
Dátum: 20.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 686 slov
Počet zobrazení: 31 420
Tlačení: 1 437
Uložení: 1 449
Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov.
 
Základné jednotky:
vetný členopiera sa
syntagma Vilo sa opiera; opiera sa o dvere
vetaVilo sa opiera o dvere.
polovetná konštrukciaVilo sa opiera o dvere, pospevujúc si pesničku.
súvetieVilo sa opiera o dvere a pospevuje si pesničku.
Minimálnou jednotkou je vetný člen a najvyššou jednotkou text.
 
VETNÉ ČLENY:

Základnépodmet a prísudok
Rozvíjacie
 – prívlastok – zhodný (pekné dievča)
-  nezhodný (knihu o prírode)
- predmet – priamy (v bezpredložkovom akuzatíve) (číta knihu)
  - nepriamy (číta o prírode)
- príslovkové určenie – miesta (číta v obývačke)
- času (večer číta)
- príčiny (náročky číta)
- spôsobu (číta potichu)
- doplnok – (dievča číta zaujaté)
- prístavok – (Klára, žiačka 2. triedy, číta knihu.)
 
SYNTAGMA (sklad) – významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.
a. prisudzovacia – spojenie podmetu a prísudku (dievča číta)
b.  určovacia – skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti, jeden z nich bližšie určuje druhý člen (pekné dievča, číta knihu)
c. priraďovacia – spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen (číta knihy a časopisy)
 
VETA
Veta je základná komunikatívna jednotka jazyka, tvorí významový a formálny celok.

Vety delíme:
- podľa členitosti
- podľa obsahu
- podľa zloženia

Delenie viet podľa členitosti:
- jednočlenné – majú len vetný základ (nie podmet a prísudok)
- dvojčlenné – majú podmet a prísudok (podmet nemusí byť vždy vyjadrený!)

Jednočlenné vety (nerozčlenené):
- slovesné: Prší. Vonku husto sneží. Často sa hovorí o záujmoch mladých ľudí. Milá mama!
- neslovesné: Potraviny. Hurá! Pomoc! Sem! Áno.

Dvojčlenné vety (rozčlenené):
- úplné: Dievča číta. Sestra je učiteľka. Kvet je voňavý. Brat chce študovať. Vrabec frnk.
- Neúplné: Pracuje. Číta s radosťou.

Delenie viet podľa obsahu:
- oznamovacie: Prídem. Prišiel by som. (klesavá melódia)
- opytovacie: Už neprídeš? (zisťovacia otázka, stúpavá melódia), Kedy prídeš? (dopĺňacia otázka, klesavá melódia), Prídeš, ak nebude pršať? (stúpavo-klesavá melódia)
- rozkazovacie (žiadacie): Otvorte! Otvoriť! (klesavá melódia)

d.  želacie: Kiež by sa mi to splnilo! Bárs by sa to podarilo! Že sa mi neutopíš! Nech sa mi nestratíš! (stúpavo – klesavá melódia)
 
Delenie viet podľa zloženia:
- jednoduché
- zložené

JEDNODUCHÁ VETA
Má jeden prisudzovací sklad.

- holá – tvorí ju len gramatické jadro (len základné vetné členy) – Dievča číta.
- Rozvitá – má základné aj rozvíjacie vetné členy – Číta knihu.

ZLOŽENÁ VETA = SÚVETIE
- Jednoduché – skladá sa z dvoch viet (má dve prisudzovacie syntagmy)

Dievča sedí v obývačke a číta knihu.

- Zložené – skladá sa z troch alebo viacerých viet (má aspoň 3 prisudzovacie syntagmy)

Dievča sedí v obývačke a číta knihu, ktorá je veľmi zaujímavá..
 
Súvetia rozlišujeme:
- Priraďovacie – skladá sa z gramaticky rovnocenných viet spojených pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo.
- Podraďovacie – jedna veta je nadradená (hlavná), druhá je podradená (vedľajšia)

Priraďovacie súvetia:
- zlučovacie – a, i, aj, ani (Kladiem si otázky a hľadám na ne odpoveď.)
- stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj (Bola smutná, ba aj plakala.)
- odporovacie – ale, no, lež, avšak (Pýtal sa, ale odpoveď nedostal.)
- vylučovacie – alebo, buď, či (Buď to pôjde takto alebo treba hľadať iné riešenie.)
- dôvodové – veď však totiž, ináč (Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy.)
- dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto (Potreboval moju pomoc, a preto som prišla.)

Podraďovacie súvetia:
Vedľajšia veta:

- podmetová (Zdá sa, že už nepríde.)
- prísudková (Nie som ten, za koho ma pokladáš.)
- predmetová (Vymýšľa, čím by ho nahnevala.)
- prívlastková (Myslel na domov, ktorý bol teraz ďaleko.)
- príslovková  – miestna (Tam je dobre, kde sa majú radi.)

-  časová (Keď neprišla, plakala.)
-  príčinná (Pracoval, aby mohol cestovať.)
-  spôsobová (Urobili to tak, ako im kázali.)

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE
Polovetné konštrukcie sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím, osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním).
Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný tvar (prechodník, príčastie, neurčitok) a majú funkciu vetného člena – doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia. Ich cieľom je zhusťovať (kondenzovať) text.
Štylistické využitie: vyhneme sa hromadeniu viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia sú prehľadnejšie.
 
Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu.
Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny.
Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium na univerzite v zahraničí.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016