Syntax

Syntax

Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov.

Základné jednotky:

vetný člen – opiera sa

syntagma – Vilo sa opiera; opiera sa o dvere

veta – Vilo sa opiera o dvere.

polovetná konštrukcia – Vilo sa opiera o dvere, pospevujúc si pesničku.

súvetie – Vilo sa opiera o dvere a pospevuje si pesničku.
Minimálnou jednotkou je vetný člen a najvyššou jednotkou text.

VETNÉ ČLENY:

Základné – podmet a prísudok

Rozvíjacie

– prívlastok – zhodný (pekné dievča)

– nezhodný (knihu o prírode)

– predmet – priamy (v bezpredložkovom akuzatíve) (číta knihu)

– nepriamy (číta o prírode)
– príslovkové určenie – miesta (číta v obývačke)
– času (večer číta)

– príčiny (náročky číta)

– spôsobu (číta potichu)
– doplnok – (dievča číta zaujaté)
– prístavok – (Klára, žiačka 2. triedy, číta knihu.)

SYNTAGMA (sklad) – významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.

a. prisudzovacia – spojenie podmetu a prísudku (dievča číta)
b. určovacia – skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti, jeden z nich bližšie určuje druhý člen (pekné dievča, číta knihu)
c. priraďovacia – spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen (číta knihy a časopisy)

VETA

Veta je základná komunikatívna jednotka jazyka, tvorí významový a formálny celok.

Vety delíme:

– podľa členitosti

– podľa obsahu

– podľa zloženia

Delenie viet podľa členitosti:

– jednočlenné – majú len vetný základ (nie podmet a prísudok)

– dvojčlenné – majú podmet a prísudok (podmet nemusí byť vždy vyjadrený!)

Jednočlenné vety (nerozčlenené):

– slovesné: Prší. Vonku husto sneží. Často sa hovorí o záujmoch mladých ľudí. Milá mama!

– neslovesné: Potraviny. Hurá! Pomoc! Sem! Áno.

Dvojčlenné vety (rozčlenené):

– úplné: Dievča číta. Sestra je učiteľka. Kvet je voňavý. Brat chce študovať. Vrabec frnk.

– Neúplné: Pracuje. Číta s radosťou.

Delenie viet podľa obsahu:

– oznamovacie: Prídem. Prišiel by som. (klesavá melódia)

– opytovacie: Už neprídeš? (zisťovacia otázka, stúpavá melódia), Kedy prídeš? (dopĺňacia otázka, klesavá melódia), Prídeš, ak nebude pršať? (stúpavo-klesavá melódia)

– rozkazovacie (žiadacie): Otvorte! Otvoriť! (klesavá melódia)

d. želacie: Kiež by sa mi to splnilo! Bárs by sa to podarilo! Že sa mi neutopíš! Nech sa mi nestratíš! (stúpavo – klesavá melódia)

Delenie viet podľa zloženia:

– jednoduché

– zložené

JEDNODUCHÁ VETA
Má jeden prisudzovací sklad.

– holá – tvorí ju len gramatické jadro (len základné vetné členy) – Dievča číta.

– Rozvitá – má základné aj rozvíjacie vetné členy – Číta knihu.

ZLOŽENÁ VETA = SÚVETIE

– Jednoduché – skladá sa z dvoch viet (má dve prisudzovacie syntagmy)

Dievča sedí v obývačke a číta knihu.

– Zložené – skladá sa z troch alebo viacerých viet (má aspoň 3 prisudzovacie syntagmy)

Dievča sedí v obývačke a číta knihu, ktorá je veľmi zaujímavá..

Súvetia rozlišujeme:

– Priraďovacie – skladá sa z gramaticky rovnocenných viet spojených pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo.

– Podraďovacie – jedna veta je nadradená (hlavná), druhá je podradená (vedľajšia)

Priraďovacie súvetia:

– zlučovacie – a, i, aj, ani (Kladiem si otázky a hľadám na ne odpoveď.)

– stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj (Bola smutná, ba aj plakala.)

– odporovacie – ale, no, lež, avšak (Pýtal sa, ale odpoveď nedostal.)

– vylučovacie – alebo, buď, či (Buď to pôjde takto alebo treba hľadať iné riešenie.)

– dôvodové – veď však totiž, ináč (Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy.)

– dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto (Potreboval moju pomoc, a preto som prišla.)

Podraďovacie súvetia:
Vedľajšia veta:

– podmetová (Zdá sa, že už nepríde.)

– prísudková (Nie som ten, za koho ma pokladáš.)

– predmetová (Vymýšľa, čím by ho nahnevala.)

– prívlastková (Myslel na domov, ktorý bol teraz ďaleko.)

– príslovková – miestna (Tam je dobre, kde sa majú radi.)

– časová (Keď neprišla, plakala.)

– príčinná (Pracoval, aby mohol cestovať.)

– spôsobová (Urobili to tak, ako im kázali.)

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE

Polovetné konštrukcie sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím, osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním).
Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný tvar (prechodník, príčastie, neurčitok) a majú funkciu vetného člena – doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia. Ich cieľom je zhusťovať (kondenzovať) text.

Štylistické využitie: vyhneme sa hromadeniu viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia sú prehľadnejšie.

Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu.
Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny.
Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium na univerzite v zahraničí.