VETNÝ ČLEN - je také slovo vo vete, ktoré vstupuje do syntaktického vzťahu s iným slovom (slovami) vo vete a vytvára s ním sklad (syntagmu).
ČLENENIE VETNÝCH ČLENOV:
HLAVNÉ VETNÉ ČLENY
= neslovesný(iný slovný druh ako sloveso) Čo sa s ním deje?
Tie listy sú moje. Jano bol v cieli štvrtý.
Múdrych ľudí je málo.
= nevyjadrený(oni) Prišli o ôsmej.
VETNÝ ZÁKLAD = slovesný(vyjadrený slovesom) Prší. Mrholilo. Sneží.
= neslovesný(iný slovný druh ako sloveso)
ROZVÍJACIE (VEDĽAJŠIE) VETNÉ ČLENY
po prechodných slovesách G, D, A , L, I
= nepriamy ( v ostatných pádoch t.j. !nie N !
G, D, A s predložkou, L, I)
po neprechodných slovesách
Dolial do pohára vody. (G) Napísal bratovi. (D) Sťažoval sa na bolesť. (A)
Rozprával často o detstve. (L) Pohŕda predsudkami. (I)
!! Predmet rozvíjaPREDMETOVÉ SLOVESO, PRÍDAVNÉ MENO, na ktoré sa viaže väzbou. !!
= času Jožo príde večer. Kedy?
= spôsobu Nehovorte tak nahlas. Ako?
= príčiny Odpadol od únavy. Prečo?
!! Príslovkové určenie rozvíjaSLOVESO, PRÍDAVNÉ MENO, PRÍSLOVKU, alebo celú vetu. !!
zvyčajne stojí pred nadradeným slovom) Ktorý?
Mestské deti chodia častejšie do divadla. Čí?
Domová strecha zostala neopravená.
= nezhodný (nezhoduje sa v rode, čísle, páde s nadradeným slovom,
stačí jedna nezhodná kategória, zvyčajne stojí za slovom, ktoré rozvíja)
Deti z mesta chodia častejšie do divadla.
Strecha domu zostala neopravená.
!! Prívlastok rozvíja PODSTATNÉ MENO. !!
(určuje sloveso a podmet) Čo robí, keď sa deje
Otec sa vrátil z práce unavený. pýtame sa súčasne hlavný dej?
= predmetový oboma otázkami
(určuje sloveso a predmet) Aký je keď sa deje
Počul Janu plakať. Videl ho fajčiť. hlavný dej?
Doplnok vyjadruje sprievodný dej (stav) k hlavnému deju.
Jediný vetný člen, ktorý súčasne rozvíja 2 vetné členy vo vete:
sloveso + podmet = podmetový doplnok, sloveso + predmet = predmetový doplnok
Nachádza sa zvyčajne vo vetách:
= zužovací všetky spomínané kamarátky, to jest dievčatá z tej triedy
= zhrnujúci od pondelka do piatka, teda po celý nasledujúci týždeň
Prístavok je zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom, stojí bezprostredne za podstatným menom, ktoré bližšie určuje.Druhýkrát pomenúva tú istú vec- raz so zámerom bližšie vysvetliť, inokedy pomenovanie zúžiť alebo zhrnúť.
URČ VETNÉ ČLENY vo vete: !!! VEDIEŤ !!!
Hlas cesty vyrval Laca z jeho starého prostredia, zaviedol ho do Bratislavy a zasnúbil ho s ňou.
Hlavné vetné členy:
HLAS = vyjadrený PODMET kto, čo? hlas
VYRVAL = slovesný PRÍSUDOK čo robil hlas? vyrval
ZAVIEDOL, ZASNÚBIL = slovesný PRÍSUDOK čo robil hlas? zaviedol, zasnúbil Laca
Rozvíjacie - vedľajšie vetné členy:
CESTY = NEZHODNÝ PRÍVLASTOK aký hlas? hlas cesty
LACA = PRIAMY PREDMET v 4. páde bez predložky koho čo vyrval hlas? Laca
PROSTREDIA = PRÍSLOVKOVÉ URČENIE miesta odkiaľ vyrval hlas cesty Laca? z prostredia
JEHO, STARÉHO =VIACNÁSOBNÝ ZHODNÝ PRÍVLASTOK, z akého prostredia? z jeho starého
HO = PRIAMY PREDMETv 4. páde bez predložky koho čo zaviedol hlas? jeho
do BRATISLAVY = PRÍSLOVKOVÉ URČENIE miesta kam ho zaviedol? do Bratislavy
S ŇOU = NEPRIAMY PREDMET 7. pád s predložkou s kým ho zasnúbil? s ňou