Jazyková kultúra a rozdiely medzi materinský
JAZYKOVÁ KULTÚRA a rozdiely medzi materinským, cieľovým a cudzím jazykom
Termín jazyková kultúra
má viacero významov:
- Celkový stav spisovného jazyka – jazyk má byť
kultivovaný, vyspelý a flexibilný, aby dokázal plniť požiadavky, ktoré na jazyk kladie spoločnosť
a používatelia (napr. či jazyk poskytuje možnosť výberu zo synonymických radov, možnosť primerane sa vyjadriť
pomocou odborného termínu či citovo zafarbeného slova, či je jazyk schopný reagovať na meniacu sa skutočnosť – preberanie
a tvorenie nových slov a spojení...)
- Úroveň jazykového prejavu každého jednotlivca spoločnosti
–kultivovanosť znamená jazykovú primeranosť vzhľadom na komunikačnú situáciu. K zvyšovaniu jazykovej kultúry
môže prispieť aj jazyková osveta a popularizácia poznatkov o jazyku (vydávanie slovníkov, časopisov a iných knižných publikácii
o jazyku)
- Cieľavedomá činnosť používateľa jazyka, zveľaďovanie (kultivovanie) spisovného jazyka a spisovných
jazykových prejavov – stav jazykovej kultúry vyžaduje aktívny záujem používateľov o kultivovanie
jazyka (zvyšovanie úrovne verejných jazykových prejavov – médiá, politika, administratíva...). Dôležité je
dodržiavanie spisovnej normy a vhodné používanie jazykových prostriedkov.
MATERINSKÝ
jazyk - je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine. Je to jazyk, ku ktorému má najbližší
vzťah, s ktorým sa stotožňuje.
CIEĽOVÝ jazyk - je oficiálny jazyk určitého štátu,
ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny daného štátu. Napríklad pre príslušníkov maďarskej menšiny
žijúcich na Slovensku je materinským jazykom maďarčina, ale cieľovým jazykom slovenčina.
CUDZÍ jazyk -
je jazyk iného štátu, kde nežijeme, ale tento jazyk chceme ovládať. Má sa učiť na pozadí materinského jazyka, pretože kto
dobre ovláda zákonitosti materinského jazyka, lepšie pochopí tie v cudzom jazyku.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta