Publicistický štýl (novinársky, žurnalistický)

Publicistický štýl (novinársky, žurnalistický)

Publicistický štýl je spôsob cieľavedomého výberu, usporiadania jazykových prostriedkov, ktoré sa používajú na pohotovú, presnú, presvedčivú informáciu verejnosti. Vyskytuje sa v písomnej, hovorenej i vizuálnej podobe. Čerpá typické prvky zo všetkých ostatných primárnych štýlov, napr. spravodajské žánre z administratívneho štýlu, analytické žánre z náučného štýlu, beletristické žánre z umeleckého štýlu.

Znaky publicistického štýlu:

(spoločné s náučným štýlom):

• písomnosť – vyššia, výraznejšia realizácia – tvar, podoba, umiestnenie písma (titulky), písomnosť je tu spojená so sémantickým mimojazykovým činiteľom; nenesie v sebe prvky spontánnosti;
• monologickosť – zastúpené minimonológy (rozsahovo menšie), dôraz sa kladie na kompaktnosť celku (menej konektorov);
• verejnosť– určené širšej verejnosti, väčšiemu okruhu než náučný štýl, prejav je pojmovo menej náročný;

• pojmovosť – je menšia ako v prípade náučného štýlu, odborné termíny sú často nahrádzané opismi, aby sa dosiahla vyššia miera zrozumiteľnosti.

(špecifické vlastnosti):

• informačnosť – najvýraznejšia (primárna) vlastnosť, dominuje informačný slohový postup – prevaha faktov, substantív, numerálií, skratiek, značiek, prevláda exaktnosť vyjadrovania;
• neosobnosť – dôraz sa kladie na fakty = objektívnosť;
• variabilnosť – bohaté lexikálne prejavy sú chudobnejšie po syntaktickej stránke, tematicky sú však pestré, pútavé;
• koncíznosť (= hutnosť, stručnosť prejavu) – súvisí s potrebou sprostredkovať čo najviac informácií na malej ploche;
• aktualizovanosť – vždy informuje o najaktuálnejších problémoch a dianí ;
• všeobecná zrozumiteľnosť – odborné termíny sú nahradené opismi;
• prehľadnosť, presvedčivosť, plastickosť textu – dosahuje sa pomocou typografickej úpravy

Žánre a útvary publicistického štýlu:Uplatňuje sa trichotomické členenie:spravodajské

analytické beletristické

prvky administratívneho štýlu

náučný štýl umelecký štýl

SPRAVODAJSKÉ ŽÁNRE sú jazykovo úsporné, kompozične jednoduché, objektívne. Uplatňuje sa pri nich iba informačný slohový postup, jednoduchá kompozícia (nadpis a text); sú objektívne a vecné

Patria k nim útvary:

• správa – informuje o udalosti, ktorá sa stala, má malý rozsah, obsahuje množstvo faktografických údajov;
• interview – má dialogickú formu a často aj propagačný význam (zaujať poslucháča);
• noticka = nečlenená správa bez rámcových častí (tvoria ju niekedy iba dve vety);
• riport = malá reportáž, úsporná v opisnosti a obsahujúca veľa faktov; zo všetkých spomínaných útvarov je najdlhší;
• komuniké = záverečné štátno-politické vyhlásenie, úradné oznámenie;
• story = výpoveď svedka;
• oznámenie = je zamerané na budúcnosť, na udalosť, ktorá sa ešte len uskutoční;
• inzerát – je preň charakteristická utilitárnosť (ziskovosť).

ANALYTICKÉ ŽÁNRE analyzujú, hodnotia situáciu. Dominantná je subjektivita s cieľom presvedčiť čitateľa na základe objektívnej analýzy javu – obsahuje prvky analýzy, argumentácie. Majú charakter výkladového slohového postupu, pretože kriticky pristupujú k hodnotenému obsahu. K analytickým žánrom patria:

• úvodník = subjektívne ladená úvodná časť novín, úvaha na aktuálnu tému, stručný titulok, dáva novinám pečať, vyjadruje orientáciu periodika;
• komentár – je konkrétnejší ako úvodník, výstižnejší, subjektívnejší, autor je odborník v danej oblasti;
• recenzia – nemá vedecký charakter, skôr je písaná všeobecne (zahŕňa kladné i záporné stránky analyzovaného diela);
• glosa = poznámka na okraji;

• posudok, kritika – prestupujú do náučného štýlu.

BELETRISTICKÉ ŽÁNRE zobrazujú (na rozdiel od umeleckého štýlu) len konkrétne udalosti. Pri ich formovaní sú však prítomné prostriedky umeleckého štýlu, čím sa znižuje faktografickosť a dosahuje sa uvoľnenosť prejavu. K beletristickým žánrom patria:

• reportáž = (širšia správa obohatená o svedecký postoj), ponúka dostatok faktov, vystupujú v nej konkrétne osoby, je autentická;
• besednica = priateľský príhovor, rozprávanie na aktuálnu tému (nie je taká kritická ako fejtón), je zhovievavejšia, obsahuje navyše umelecké prvky;
• causerie = zábavné rozprávanie (aj prednáška) so subjektívnymi prvkami;
• fejtón = duchaplné a vtipné rozprávanie o udalosti s emocionálnym postojom, autor má v texte silnú pozíciu, vtipne kritizuje záporný spoločenský jav;
• glosa = subjektívna poznámka, vysvetlivka – autor pomocou nej stručne uplatňuje svoj postoj k veci;
• entrefilet = medzičlánok, stručná správa podaná beletristicky; môže podávať aj menej atraktívnu tému alebo to môže byť ironická poznámka (text medzi dvoma inými článkami);
• pamflet = ostrý satirický hanopis;
• karikatúra = vyjadrenie v skratke, v ktorom retušujeme alebo hyperbolizujeme isté vlastnosti.