Klasifikácia jazykových štýlov - funkcie, delenie
Jazyk – základná funkcia je komunikatívna (dorozumievacia)
- to, aké
jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie, skúma vedný odbor jazykovedy –
štylistika (najmä v rámci funkčných jazykových štýlov)
- skúma jazyk. prostriedky
z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu. Jej hlavným cieľom je skúmanie
toho, ako jazyk.prostriedky prispievajú k naplneniu cieľa a zámeru, ktorý autor svojím jazykovým prejavom
sleduje
- výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu
(na základe nej rozlišujeme jazykové štýly) a štýlová norma (je pružná a dynamická; predstavuje súhrn
pravidiel na výber jaz. prostriedkov vzhľadom na typ komunikačnej situácie; jej základným kritériom je ne/vhodnosť
v istej komunikačnej situácii)
Jazykový štýl – spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom
a usporiadaním jazykových a mimojazykových prostriedkov s ohľadom na tému, situáciu, funkciu a zámer autora.
Funkčné jazykové štýly delíme:
1. STARŠIA KLASIFIKÁCIA:
- štýly verejného
styku: náučný, publicistický, administratívny, umelecký, rečnícky,
- štýly súkromného styku:
hovorový.
2. NOVŠIA KLASIFIKÁCIA:
- kritérium na členenie jazykových štýlov je miera účasti autora na výstavbe
prejavu.
- objektívne štýly: náučný, administratívny,
- objektívno-subjektívne
štýly: publicistický, rečnícky,
- subjektívne štýly: hovorový, umelecký.
Štýlotvorné činitele ovplyvňujú výber výrazových prostriedkov, členia sa na:
1. Subjektívne štýlotvorné činitele, ktoré ovplyvňuje autor textu.
Patria
sem:
a) povahové črty autora, jeho návyky a záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav,
b) biologické faktory
(pohlavie, vek),
c) dosiahnuté vzdelanie,
d) jazykové a komunikačné schopnosti.
2.
Objektívne štýlotvorné činitele sú nezávislé od autora textu. Patria sem:
a) téma (predmet
prejavu),
b)funkcia prejavu – t.j. zameranie, cieľ prejavu. Základné funkcie: komunikatívna (dorozumievacia),
informačná, získavacia, ovplyvňovacia, estetická,
c) prostredie – komunikačná situácia, počas ktorej prejav
vzniká
d) forma prejavu – spôsob realizácie prejavu ( ústny alebo písomný)
e) adresát –
osoba, ktorej je prejav určený.
- môže byť prítomný (v priamom kontakte s autorom prejavu) aj neprítomný(medzi
autorom
a adresátom je nepriamy kontakt),
f) miera pripravenosti prejavu – t.j. či je téma daná alebo ide
o improvizáciu.
Podľa objektívnych štýlotvorných činiteľov rozdeľujeme jazykové prejavy na:
1.
ústne alebo písomné
2. pripravené alebo nepripravené
3.
monologické alebo dialogické
4. verejné alebo súkromné
5.
jazykové prejavy, pri ktorých je adresát prítomný alebo neprítomný
Funkcie jazykových
štýlov sú:
· hovorový štýl – komunikatívna
· publicistický štýl –
komunikatívna, presvedčovacia, informačná, získavacia, ovplyvňovacia
· náučný štýl –
odborno-dorozumievacia
· administratívny štýl – hospodársko – správna, t.j. taká, ktorá sa
využíva na komunikáciu medzi úradníkmi, resp. medzi občanmi a úradníkmi
· umelecký štýl – estetická,
komunikatívna; krížia sa spolu
· rečnícky štýl – komunikatívna, presvedčovacia, propagačná
Zones.sk – Zóny pre každého študenta