Klasifikácia jazykových štýlov – funkcie, delenie

Klasifikácia jazykových štýlov – funkcie, delenie

Jazyk – základná funkcia je komunikatívna (dorozumievacia)

– to, aké jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie, skúma vedný odbor jazykovedy – štylistika (najmä v rámci funkčných jazykových štýlov)

– skúma jazyk. prostriedky z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu. Jej hlavným cieľom je skúmanie toho, ako jazyk.prostriedky prispievajú k naplneniu cieľa a zámeru, ktorý autor svojím jazykovým prejavom sleduje

– výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu (na základe nej rozlišujeme jazykové štýly) a štýlová norma (je pružná a dynamická; predstavuje súhrn pravidiel na výber jaz. prostriedkov vzhľadom na typ komunikačnej situácie; jej základným kritériom je ne/vhodnosť v istej komunikačnej situácii)

Jazykový štýl – spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom a usporiadaním jazykových a mimojazykových prostriedkov s ohľadom na tému, situáciu, funkciu a zámer autora.

Funkčné jazykové štýly delíme:

1. STARŠIA KLASIFIKÁCIA:

– štýly verejného styku: náučný, publicistický, administratívny, umelecký, rečnícky,

– štýly súkromného styku: hovorový.

2. NOVŠIA KLASIFIKÁCIA:

– kritérium na členenie jazykových štýlov je miera účasti autora na výstavbe prejavu.

– objektívne štýly: náučný, administratívny,

– objektívno-subjektívne štýly: publicistický, rečnícky,

– subjektívne štýly: hovorový, umelecký.

Štýlotvorné činitele ovplyvňujú výber výrazových prostriedkov, členia sa na:

1. Subjektívne štýlotvorné činitele, ktoré ovplyvňuje autor textu.
Patria sem:

a) povahové črty autora, jeho návyky a záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav,

b) biologické faktory (pohlavie, vek),

c) dosiahnuté vzdelanie,

d) jazykové a komunikačné schopnosti.

2. Objektívne štýlotvorné činitele sú nezávislé od autora textu. Patria sem:

a) téma (predmet prejavu),

b)funkcia prejavu – t.j. zameranie, cieľ prejavu. Základné funkcie: komunikatívna (dorozumievacia), informačná, získavacia, ovplyvňovacia, estetická,

c) prostredie – komunikačná situácia, počas ktorej prejav vzniká

d) forma prejavu – spôsob realizácie prejavu ( ústny alebo písomný)

e) adresát – osoba, ktorej je prejav určený.

– môže byť prítomný (v priamom kontakte s autorom prejavu) aj neprítomný(medzi
autorom a adresátom je nepriamy kontakt),

f) miera pripravenosti prejavu – t.j. či je téma daná alebo ide o improvizáciu.

Podľa objektívnych štýlotvorných činiteľov rozdeľujeme jazykové prejavy na:

1. ústne alebo písomné

2. pripravené alebo nepripravené

3. monologické alebo dialogické

4. verejné alebo súkromné

5. jazykové prejavy, pri ktorých je adresát prítomný alebo neprítomný

Funkcie jazykových štýlov sú:

· hovorový štýl – komunikatívna

· publicistický štýl – komunikatívna, presvedčovacia, informačná, získavacia, ovplyvňovacia

· náučný štýl – odborno-dorozumievacia

· administratívny štýl – hospodársko – správna, t.j. taká, ktorá sa využíva na komunikáciu medzi úradníkmi, resp. medzi občanmi a úradníkmi

· umelecký štýl – estetická, komunikatívna; krížia sa spolu

· rečnícky štýl – komunikatívna, presvedčovacia, propagačná