Opisný slohový postup
▪ slúži na vymenovanie znakov a vlastností osoby, vecí alebo činností
▪ prevládajú v ňom podst. a príd. mená
▪ žánre: statický opis, dynamický o., odborný o., umelecký o., opis pracovného postupu, charakteristika
▪ uplatňuje sa hlavne v hovorovom, náučnom a umeleckom štýle
▪ základný útvar opisného slohového postupu
▪ založený na cieľavedomom pozorovaní a na následnom vymenovaní základných znakov predmetu, osoby alebo javu
▪ úlohou je vystihnúť opisovaný objekt ako celok a zároveň jeho jednotlivé časti, ich vlastnosti a vzájomné vzťahy
▪ jazyk opisu: ▪ snaha o priliehavosť a názornosť
▪ snaha o stručnosť a
hutnosť
▪ viacnásobné vetné členy
a) podľa toho, čo sa opisuje:
▪ opis osoby
▪ opis veci
▪
opis pracovného postupu
b) podľa povahy opisovaného predmetu:
▪ statický opis
▪ dynamický opis
c) podľa zaradenia do jazykových štýlov:
▪ jednoduchý opis v hovorovom
štýle
▪ odborný opis v náučnom štýle
▪ umelecký, náladový opis
v umeleckom štýle
▪ žáner vyskytujúci sa v umeleckej i náučnej literatúre
▪
vymenovávajú sa v ňom typické telesné znaky a vlastnosti človeka alebo nejakej bytosti
▪ druhy:
a) ▪
vonkajšia – opísanie telesných vlastností
▪ vnútorná – opísanie povahových a duševných
vlastností
b) ▪ objektívna – autor nezainteresovane vymenúva vlastnosti
▪
subjektívna – autor výberom a aj svojím uhlom pohľadu hodnotí vlastnosti
c) ▪ priama –
vymenovanie vlastností
▪ nepriama – vlastnosti osoby vyplývajú z jej konania
d)
▪ individuálna
▪ kolektívna