Opisný slohový postup

Opisný slohový postup

Opisný slohový postup

▪ slúži na vymenovanie znakov a vlastností osoby, vecí alebo činností

▪ prevládajú v ňom podst. a príd. mená

▪ žánre: statický opis, dynamický o., odborný o., umelecký o., opis pracovného postupu, charakteristika

▪ uplatňuje sa hlavne v hovorovom, náučnom a umeleckom štýle

Opis

▪ základný útvar opisného slohového postupu

▪ založený na cieľavedomom pozorovaní a na následnom vymenovaní základných znakov predmetu, osoby alebo javu

▪ úlohou je vystihnúť opisovaný objekt ako celok a zároveň jeho jednotlivé časti, ich vlastnosti a vzájomné vzťahy

▪ jazyk opisu: ▪ snaha o priliehavosť a názornosť
▪ snaha o stručnosť a hutnosť
▪ viacnásobné vetné členy

▪ druhy opisu:

a) podľa toho, čo sa opisuje:

▪ opis osoby
▪ opis veci
▪ opis pracovného postupu

b) podľa povahy opisovaného predmetu:

▪ statický opis
▪ dynamický opis

c) podľa zaradenia do jazykových štýlov:

▪ jednoduchý opis v hovorovom štýle
▪ odborný opis v náučnom štýle
▪ umelecký, náladový opis v umeleckom štýle

Charakteristika

▪ žáner vyskytujúci sa v umeleckej i náučnej literatúre
▪ vymenovávajú sa v ňom typické telesné znaky a vlastnosti človeka alebo nejakej bytosti

▪ druhy:

a) ▪ vonkajšia – opísanie telesných vlastností
▪ vnútorná – opísanie povahových a duševných vlastností

b) ▪ objektívna – autor nezainteresovane vymenúva vlastnosti
▪ subjektívna – autor výberom a aj svojím uhlom pohľadu hodnotí vlastnosti

c) ▪ priama – vymenovanie vlastností
▪ nepriama – vlastnosti osoby vyplývajú z jej konania

d) ▪ individuálna
▪ kolektívna