Čo je Internet?

Prírodné vedy » Informatika

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 31.08.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 508 slov
Počet zobrazení: 8 009
Tlačení: 529
Uložení: 492
Internet

Všetky informácie patria sieti a ako také musia byť voľne šírené“  hacker Lenin
 
Ako všetky oblasti má i virtuálny cyberpriestor svoje dejiny osídľovania. Bolo zahájené pred viac ako štvrťstoročím, keď americké ministerstvo obrany chcelo zabezpečiť spravodajské spojenie pre prípad atómovej vojny. Generáli sa právom obávali, že by centralisticky organizované štátne komunikačné pásma mohli byť v prípade konfliktu ochromené cielenými raketovými útokmi. Paul Baran našiel v r. 1964 neobvyklé riešenie tohto problému: sieť computerového spojenia, ktorej na rozdiel od všetkých známych komunikačných systémov chýbala centrálna rozvodňa. Odhierarchizovanie všetkých zúčastnených počítačov malo umožniť vyhnúť sa zablokovaniu alebo poškodeniu v spojeniach. Nech by už ktorýkoľvek computer v sieti vypadol, všetky ostatné by naďalej dokázali komunikovať medzi sebou. Šialený nápad. Novátorská hierarchistická štruktúra siete odporovala usporiadanému mysleniu armády a jej túžbe kontrolovať. Ale iné riešenie sa v rámci atómovej stratégie studenej vojny nenašlo, a tak Advanced Research Project Agency (ARPA) Pentagonu vybudovala počítačovú sieť.[8] Spočiatku bol život  v ARPAnete izolovaný na armádne kancelárie a laboratóriá a vedci, ktorí zriadili sieť si s jej pomocou umožňovali prístup k dátam, uloženým v ich computeroch. Avšak veľmi rýchlo objavili, že elektronické telekomunikačné cesty sa dajú použiť k menej profesionálnym účelom - pokecom, diskusiám, interaktívnym hrám. Pretože ARPAnet umožňoval prístup jedine vládnym výskumným inštitúciám, vznikli paralelne množstvá lokálnych sietí. V rokoch 1981-1982 explodoval v USA počet počítačov so stálym pripojením z 281 kusov na 1,1 miliónov. Dnes je internet, spolu s tisíckami lokálnych sietí, medzinárodné, demokratické a decentralistické spoločenstvo. Žiadna inštitúcia nemá výhradnú kontrolu nad týmto najväčším súvislým pruhom zeme cyberspace. Internet so svojou oblasťou World Wide Web nepatrí nikomu a je všetkých. Skutočné naplnenie komunistických ideálov.
Každý, kto má počítač sa môže stať občanom tohto virtuálneho osídlenia, sám prispieť k navŕšeniu vedomostí a komerčných ponúk, svojských vyjadrení názorov a umeleckej kreativity - k tomu, čo nazval John Perry Barlow „najväčšou fungujúcou anarchiou, aká sa kedy na planéte Zem vyskytla“. Podľa D.Goodinga je internet „divoký západ technológie, kde dosiaľ nikto nedokázal stanoviť platné pravidlá“.

Všetko, čo si ľudský mozog dokáže vymyslieť v rozmedzí rozširovania životného štýlu a utopického modelovania budúcnosti, v rozmedzí snov a nočnej mory, je možné prevádzkovať v cyberspace. Človeku už nestačí komunikovať s týmto svetom informácií len prostredníctvom obrazovky a klávesnice. Sám by sa doň chcel ponoriť a ovládať programy priamo mysľou. Svoje telo začína považovať za zastaralé a obmedzené a tak sa snaží „vylepšiť“ si ho pomocou techniky.

Marshall McLuhan prorokoval, že stupňovanie telesných a intelektuálnych možností modernou technikou bude kus za kusom vytvárať ľudstvo cyborgov[9]. Historik David Hess popisuje prítomnosť ako „protocyborgovský vek, v ktorom veľkú časť svojho času trávime v priamom spojení s autami, sušičmi vlasov, počítačmi a inými strojmi“. Postupne sa stávame viac závislými na technike, poznávame sa ako pripojené techno - telá. Stupňovaná cyborgizácia ľudstva sa zdá byť kľúčovým javom dnešnej doby. Bude ľudstvo nové techniky, ktoré sa začínajú rysovať na horizonte- neuronálne siete, strojovú inteligenciu, genotechnológiu, nanotechnológiu – využívať skutočne k revolučným účelom, alebo budú plniť naše každodenné potreby?
Cyberpriestor nás láka množstvom informácií a voľnosťou pohybu medzi nimi. Stále viac a viac sa pohybujeme vo svete vytvorenom len z pohybu fotónov a elektrónov, vo svete elektronických dát. Umelý, vysnený svet zostáva pre človeka neustálym lákadlom. Zatiaľ čo všedný prirodzený život je vo svojej podstate nevypočítateľný a plný náhod, sféra virtuálnej reality je oblasťou vypočítateľnou. V nej si môžeme dovoliť všetko...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Informatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu