Isaac Asimov

Isaac Asimov 

Isaac Asimov je legendou svetovej sci-fi (science - fiction). Narodil sa v Sovietskom Zväze (bližšie sa vie len to, že v Európskej časti Ruskej Federácie) roku 1920. Keď mal tri roky, rodičia s ním emigrovali do USA a tak sa stal americkým občanom. Prvú poviedku napísal ako trinásťročný, a napriek tomu, že publikovania sa nedočkala, vo svojom úsilí nepoľavil a  v roku 1939 v časopise Astounding publikoval svoju prvú poviedku Súmrak (Nightfall,1939), ktorá je dnes zberateľským skvostom.

Odvtedy písal poviedky rýchlym tempom a spoločne boli vydané v zbierkach I, Robot[23] (Ja, robot 1950, česky 1981) a Zvyšok robotov (The Rest of the Robots, 1964). V roku1982 bola vydaná kompletná zbierka jeho poviedok o robotoch Kompletný robot (The Complete Robots, 1982). Azda najznámejšou Asimovovou poviedkou o robotoch, ktorá vyšla pôvodne ako román a Asimov ho výrazne skrátil je Dvestoročný človek (The Bicentennial Man, 1976). Opisuje v nej „život“ robota Andrewa (Asimovovi hrdinovia zvyknú dávať mená svojim robotom podľa ich typového radu, v tomto prípade NDR) v rodine Martinovcov počas piatich generácií. Andrew vyjde z výrobného pásu Národnej americkej s chybou v pozitronických dráhach a vyskytuje sa u neho určitý ľudský element náhodnosti a túžby.

Začne to tak, že najmladšej členke rodiny (Dievčatko) vyreže prívesok z dreva. Jedného dňa Andrew zatúži po slobode, lebo je formálne stále majetkom Martinovcov, aj keď je de facto členom rodiny. Súd odmieta jeho slobodu uznať argumentujúc, že slobodný môže byť len človek. Andrew sa pred súdom vysloví takto: „V tejto súdnej sieni bolo povedané, že slobodný môže byť len človek. Mám dojem, že slobodný môže byť len ten, kto po slobode túži.

Ja po slobode túžim.“(Roboti a androidi, Svoboda, 1988) Oporná veta súdneho rozsudku znela: „Z právneho hľadiska, nemožno upierať slobodu nikomu, kto má natoľko vyspelé myslenie, že chápe jej zmysel a túži po tomto stave.“ (Roboti a androidi, Svoboda, 1988) Andrew nakoniec zatúži stať sa človekom a keď pochopí, že ľudia ho človekom neuznajú ak bude nesmrteľný, urobí zásadné rozhodnutie- podrobí sa operácii, ktorá mu umožní odstavovanie pozitronických dráh až do dňa 200. výročia jeho vyrobenia.

Ako profesor biochémie písal Asimov na základe prírodných zákonov a jeho diela sa vyznačujú „Asimovovskou“ logikou ostrou ako britva. Predovšetkým je známy ako autor trochzákonov robotiky, ktoré stvoril pre vlastnú potrebu, ale neskôr sa stali záväzné aj pre ostatných spisovateľov, píšucich o robotoch. Napísal ich v spolupráci s dlhoročným priateľom a šéfredaktorom časopisu Astounding Johnom W. Campbellom. Znejú takto:

1. Robot nesmie ublížiť človeku, alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku bolo ublížené.

2. Robot musí vykonať príkaz človeka, okrem prípadov, kedy je tento príkaz  v rozpore s prvým zákonom.

3. Robot musí chrániť sám seba pred zničením okrem prípadov, kedy je táto ochrana v rozpore s prvým alebo druhým zákonom[24].

Tieto Asimovove zákony vniesli do robotickej (mimochodom, Asimov je autorom slova „robotika“[25]) sci-fi poriadok a funkčnosť. Žiadne nezmyselné vzbury robotov á la R.U.R. už neprichádzali do úvahy. Je nanajvýš jasné, že ak človek vyrobí zariadenie schopné myslieť a venuje mu nadľudskú silu, nemôže ho nechať behať po svete ako Shellyovského Frankensteina. Asimovovi roboti majú tri zákony nezmazateľne uložené vo svojich pozitronických dráhach a NIKDY, absolútne nikdy ich nemôžu porušiť. Robotická sci-fi je ale len jednou časťou Asimovovej tvorby. Isaac Asimov je podľa názoru väčšiny čitateľov sci-fi neprekonateľný, čo sa týka jeho prínosu pre svetovú vedeckú fantastiku.