Kríza a krízové riešenie
Kríza a krízové riešenie
Celá problematika bezpečnostnej politiky v rámci najrôznejších
organizácií je veľmi širokou skupinou špecifických pohľadov a postupov pre jednotlivé situácie obsahujúce nejaký stupeň rizika, ktoré
pôsobí na chránený subjekt. Pre lepšie vovedenie do tejto aktuálnej témy, rozoberám problematiku dopadu nebezpečenstva, problematiku
kríz.
Slovo kríza má pôvod v starogréckom slove krino, ktoré znamená v češtine vyberať, rozhodovať, posudzovať, merať
medzi dvoma opačnými variantmi, ktoré boli úspech - neúspech, právo - bezprávie, život – smrť. Z neho neskôr vzniklo slovo krisis, ktorým
sa vyjadrovala rozhodná chvíľa alebo doba, rozhodnutie samé alebo problémy. Z krisis sa stala slovenská kríza, anglické crisis, nemecké
Krize a tak by sme mohli pokračovať radom ďalších jazykov.
Aj keď je slovo kríza veľmi frekventované a stretávame sa
s ním takmer denne, nie je odbornou a už vôbec nie laickou verejnosťou jednotne chápané a tiež pojem nie je jednotne definovaný. (viď.
Príloha A)
Kríza môže zasiahnuť akýkoľvek subjekt a vôbec nezáleží na jeho veľkosti. V kríze môže byť organizácia,
politická strana, spoločnosť, svetadiel, celá naša zemeguľa a možno za niekoľko miliónov alebo miliárd rokov celý vesmír. Zatiaľ čo
krízu jedinca, organizácie a spoločnosti si dokážeme predstaviť a zároveň si môžeme predstaviť proces vyvedenia z tejto krízy, tak
kríza globálneho a astrálneho sveta a hlavne ich následky pre ľudstvo sú pre neodborníka niečím nedefinovateľným
a nepredstaviteľným.
Kríza v tridsiatych rokoch minulého storočia bola prvým veľkým náznakom globálnej krízy, ktorá
vyústila do globálneho vojnového konfliktu. Dnešné globálne prepojenie sveta, nielen prostredníctvom obchodu a informačnými sieťami, ale
predovšetkým financiami a mocenskými záujmami, je schopné viesť k rozsiahlym krízam. V 70. rokoch minulého storočia stačilo zostriť
pomery na ropných trhoch, využiť ropné zdroje a k presadzovaniu politických a ekonomických cieľov a globálna energetická kríza zasiahla
takmer celý svet.
Možno tu padne otázka: čo to má spoločné s krízou podniku? Akákoľvek kríza dopadá negatívne na jedinca,
na človeka. Človek je jedincom, je zamestnancom podniku alebo inej organizácie, je súčasťou národa, občanom štátu, príslušníkom
väčšieho medzinárodného celku a ľudstva. Kríza, ktorá nastáva v rôznych subjektoch, sa ho viac alebo menej priamo dotýka. A omnoho viac,
než sám zaznamenáva alebo si pripúšťa.
Krízou môže byť postihnutý akýkoľvek objekt, a preto je kríza, jej príčiny a
riešenia, predmetom záujmu psychológov, sociológov, ekonómov, politológov, odborníkov na riadenie a množstvom ďalších oblastí. Z hľadiska
objektu postihnutia krízou alebo príčin vzniku krízy možno identifikovať štyri základné oblasti, ktoré sú predmetom záujmu odborníkov:
9.1 OSOBNÁ KRÍZA
Osobná kríza je stav ľudského jedinca v duchu Hippokratovho poňatia, kedy jeho ochorenie
alebo zdravotný stav, napríklad po úraze, označujú lekári ako kritický s dvoma možnosťami ďalšieho vývoja. Kríza jedinca býva tiež
spôsobená jeho psychickým stavom, vplyvom neúspechu, depresiou, únavou a ďalšími faktormi. Najvýraznejšie na psychický stav jedinca
pôsobí strata životného partnera alebo blízkeho člena rodiny a rozvod, vysoký negatívny vplyv ma strata zamestnania a mobbing na pracovisku.
Práve mobbing (cielené šikanovanie zo strany spolupracovníkov dlhodobého alebo opakovaného charakteru) je dosť častou príčinou duševného
ochorenia a dokonca aj samovrážd.
Ak sa akceptujú cykly, zmeny a rast ako prirodzený beh života, tak sa im človek ako jedinec
nielen prispôsobuje, ale stáva sa viac kreatívnym. Kríza sa potom stáva obdobím uvoľnenia pri posudzovaní negatívnych skúseností a
poznania, ktoré síce nedáva úplnú odpoveď na otázku, čo sa stalo, ale môže ukázať cestu, ako na situáciu odpovedať.
Pri
chápaní krízy v tomto zmysle je potom každá kríza zdrojom energie pre realizáciu novej príležitosti. Túto príležitosť nemožno chápať
len vo vzťahu voči jedincovi, ale aj voči celkom, ktoré sa z jedincov skladajú. Naviac v nich pôsobí efekt synergie, vzájomnej podpory, sily a
straty obáv z neznámeho.
9.2 SOCIÁLNA A SPOLOČENSKÁ KRÍZA
V tomto zmysle predstavuje kríza ohrozenie
súčasných sociálnych a spoločenských foriem. Kríza môže vzniknúť na území jedného štátu, avšak prepojením globálneho sveta sa
rozširuje na teritórium viacerých krajín. Typickým príkladom môžu byť politické a následne spoločenské a sociálne zmeny v stredno- a
východoeurópskom priestore, transformácia spojená s atypickými krízami pre západný svet. Ak F. Seibt vo svojej knižke Deutschland und die
Tschechen definuje krízu v historickom zmysle ako obdobie neistoty a bezradnosti pre súčasníkov z hľadiska budúcnosti, keď skoršie už
nie je použiteľné a nové ešte nevzniklo, tak to presne vystihuje uvedené časové obdobie.
Sociálne a spoločenské krízy
v rámci jednej krajiny môžu byť výsledkom boja o moc v jednom štáte a následnej revolúcii alebo prevrate. V dnešnom svete sa už
nejedná o izolovanú udalosť, lebo svet naokolo má tendenciu o zásah zvonka a to buď politický alebo vojenský. Stačí sa pozrieť do blízkej
minulosti: Juhoslávia, Afganistan, Irak, Haiti. Môžu byť tiež výsledkom vojenských konfliktov, revolúcie a vládnych kríz.
Dôsledkom je potom medzinárodný terorizmus spojený s obchodom so zbraňami, štepným materiálom a prepojením s činnosťami rôznych mafií,
praní peňazí a vnútornými náboženskými a kultúrnymi rozpormi. To všetko sa negatívne odráža v ekonomike krajín, v podnikateľskej
činnosti podniku a v ohrození života jedincov.
Pokiaľ je mimoriadnou udalosťou bezprostredne ohrozená zvrchovanosť a
územná celistvosť štátu, jeho politický systém, chod hospodárstva, je v ohrození zdravie a životov veľké množstvo osôb a
majetok v značnom rozsahu, ďalej kultúrne hodnoty a fungovanie štátnej správy, je ohrozené životné prostredie a jeho následkom nemožno
zabrániť bežnou činnosťou inštitúcií k tomu určených, hovorí sa o krízovej situácii. Legislatíva Slovenskej republiky stanoví
pôsobnosť, právomoc a riešenie krízových situácií a rozlišuje ich pritom na súvisiace a nesúvisiace s vonkajším napadnutím.
9.3 KRÍZA V DÔSLEDKU ŽIVELNÝCH POHRÔM A HAVÁRIÍ
Živelné pohromy alebo katastrofy sú v pamäti ľudstva zapísané
odpradávna a neskôr boli prenesené do písomných prameňov. V posledných rokoch sme zaskočení zmenami počasia a častými povodňami.
Existuje rada teórií, ako k týmto javom prispel človek svojou činnosťou. Pritom jedna teória vyvracia druhú a odborníci sa na príčinách
týchto negatívnych javov nemôžu zhodnúť. Stačí iba pohľad laika na našu „kultúrnu“ krajinu. Koľko plôch je pokrytých pevnými
plochami? Koľko kilometrov štvorcových zaberajúcich diaľnice, chodníky, strechy domov a budov, spevnené plochy dvorov, parkovísk apod. Polia
udusené ťažkou poľnohospodárskou technikou, nevhodný výber poľnohospodárskych plodín na veľkých plochách sa sklonom neudržia vodu
z prudkých dažďov. Monokultúrne ihličnaté lesy miesto pôvodných listnatých nie sú schopné v sebe viazať toľko vody a tak by sa mohlo
pokračovať. K tomu ešte napriamenie a regulácia potokov a riek. Človek iba pripravil pre povodne vhodné podmienky.
K živelným
pohromám patrí aj zemetrasenie, víchrice a prudké veterné poryvy, krupobitie, dlhotrvajúce suchá, požiare vzniknuté prírodnými vplyvmi a
ďalšie prejavy prírodných živlov. Ľudstvo si stále viac uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré prichádza z vesmíru vo forme možného stretu s
kozmickým telesom. Do tejto skupiny živelných pohrôm je potrebné zahrnúť epidémiu postihujúcu človeka, zvieratá a rastliny. Mor a cholera,
ktoré kosili tisíce ľudí v stredoveku, sú len zdanlivo zlikvidované. Ale na ich miesto nastupujú nové choroby, s ktorými si veda zatiaľ
nevie rady a ktoré vyvolávajú paniku v rôznych častiach Zeme. Aj mikroorganizmy prejavujú schopnosť prispôsobenia sa zmeneným podmienkam a
zázračný penicilín stráca na svojej účinnosti.
Podobný charakter ako živelné pohromy majú havárie vyvolané ľudskou
činnosťou pri výrobe energie a tovaru. V dôsledku tejto činnosti a následnej havárie sa môžu do ovzdušia, vody a pôdy dostať
predovšetkým jedované a rádioaktívne látky, ktoré majú negatívny a spravidla dlhodobý vplyv na ľudský a zvierací organizmus na rastliny.
Výstrahou je Černobyľská havária jadrovej elektrárne, ktorá sa odráža v prístupe k využívaniu jadrovej energie.
Haváriou
sú požiare a výbuchy plynov a látok, pády lietadiel a tiež rozpady energetických sietí. Obdobné účinky na obyvateľstvo a majetok ako
povodne majú pretrhnuté hrádze priehrad a rybníkov, zosuvy pôd a skál v dôsledku dažďov. Zemetrasenie vyššej intenzity zatiaľ na našom
území nebolo zaznamenané a snáď tiež do budúcnosti nebude hroziť.
Havárie majú v legislatíve väzbu na nebezpečné látky
a rozumejú sa pod nimi mimoriadne udalosti, ktoré sú sčasti alebo celkom neovládateľné, časovo a priestorovo ohraničené, ktoré vznikli
alebo ich vznik bezprostredne hrozí s užívaním objektu, v ktorom je nebezpečná látka vyrábaná, spracovávaná, používaná, prepravovaná
alebo skladovaná a dôsledkom je bezprostredné alebo následné ohrozenie života a zdravia ľudí, hospodárskych zvierat, životného prostredia
alebo spôsobenia škôd na majetku.
9.4 KRÍZA EKONOMICKÉHO CHARAKTERU
Ekonomická teória sa pod pojmom
makroekonómia zaoberá ekonomickou realitou z hľadiska celého spoločenstva či národa ako celku, alebo je jej predmetom skúmania dielčích
subjektov v rámci ekonomických celkov – podnikov, jednotlivcov, domácností atď. Táto oblasť ekonomickej vedy je mikroekonómia. Obdobne sa
rozlišuje kríza ekonomického charakteru, a to na krízu makroekonomickú a mikroekonomickú.
Makroekonomická kríza bola predmetom
záujmu ekonómov už v 19. storočí; ich hlavnú príčinu videli v disproporcii medzi výrobou a spotrebou, ktorá sa prejavovala v nahromadení
nepredaného tovaru, čo sa následne prejavilo v nevyužívaní výrobných kapacít, vo zvyšujúcej sa nezamestnanosti, v poklese miezd a v zániku
slabších podnikov.
Súčasné konjunktúrne teórie označujú krízou prechod národnej ekonomiky z fázy recesie, keď dochádza
k spomaleniu rastu ekonomiky a ku znižovaniu ekonomickej aktivity, do fázy depresie, ktorá sa vyznačuje poklesom ekonomickej aktivity, rastom
nezamestnanosti a poklesom cien. Niekedy sa krízou označuje až fáza depresie.
9.5 SPOJITOSŤ MEDZI KRÍZAMI
Nemožno zanedbať makroekonomické hľadisko. Podnik nie je izolovaný od svojho okolia, je súčasťou ekonomického a sociálneho prostredia, je
tvorený jednotlivými prvkami, ktorými sú ľudia a technické zariadenia, nech už sú to stroje, počítače, dopravné prostriedky a ďalšie.
Medzi jednotlivými vnútornými prvkami existujú väzby. Väzby sú rovnako medzi podnikom a jeho blízkym a vzdialeným prostredím. Ako
vnútorné prvky, tak aj vonkajšie okolie ovplyvňujú podnik ako celok. Medzi nimi existuje vzájomná interakcia vo forme príležitostí
a ohrození. Z hľadiska systémového poňatia je podnik subsystémom vyššieho systému a zároveň jeho prvky tvoria jeho subsystémy. Tento
veľmi zjednodušený systémový pohľad na podnik je dôležitý nielen pre pochopenie krízy v podniku, ale tiež pre jej riešenie.
Osobná kríza rádového pracovníka alebo manažéra môže spôsobiť krízu podniku. Neadekvátny zásah do technologického procesu môže
viesť k havárii výrobnej linky, k výrobe nepodarených produktov alebo dokonca k výbuchu, úniku jedovatých látok do ovzdušia apod. Chybné
rozhodnutie riaditeľa podniku, ovplyvnené jeho osobnou krízou, sa negatívne odrazí v jeho ďalšom vývoji. Kríza podniku a následné
prepustenie zamestnancov spôsobí sociálnu a psychickú krízu niektorých zamestnancov. Zvyšovanie miery nezamestnanosti v dôsledku krízy
veľkých podnikov alebo celých odvetví sa negatívne odrážajú v makroekonomike.
Makroekonomické krízy majú na podniky
negatívny dopad. Mnoho podnikov makroekonomické krízy neprežije. Globalizáciou sveta a internacionalizáciou podnikania vzniká vzájomná
previazanosť podnikov v rôznych teritóriách a rýchle prenášanie krízových stavov na iné svetadiely. Systémy, ktoré sú vzdialené
tisíce kilometrov, pôsobia na stavy iných systémov, ktoré sa môžu navonok javiť ako nezávislé.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta