Kríza a krízové riešenie

Ostatné » Informatika

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 31.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 653 slov
Počet zobrazení: 4 974
Tlačení: 375
Uložení: 349
Kríza a krízové riešenie
 
Celá problematika bezpečnostnej politiky v rámci najrôznejších organizácií je veľmi širokou skupinou špecifických pohľadov a postupov pre jednotlivé situácie obsahujúce nejaký stupeň rizika, ktoré pôsobí na chránený subjekt. Pre lepšie vovedenie do tejto aktuálnej témy, rozoberám problematiku dopadu nebezpečenstva, problematiku kríz.
 
Slovo kríza má pôvod v starogréckom slove krino, ktoré znamená v češtine vyberať, rozhodovať, posudzovať, merať medzi dvoma opačnými variantmi, ktoré boli úspech - neúspech, právo - bezprávie, život – smrť. Z neho neskôr vzniklo slovo krisis, ktorým sa vyjadrovala rozhodná chvíľa alebo doba, rozhodnutie samé alebo problémy. Z krisis sa stala slovenská kríza, anglické crisis, nemecké Krize a tak by sme mohli pokračovať radom ďalších jazykov.
 
Aj keď je slovo kríza veľmi frekventované a stretávame sa s ním takmer denne, nie je odbornou a už vôbec nie laickou verejnosťou jednotne chápané a tiež pojem nie je jednotne definovaný. (viď. Príloha A)
 
Kríza môže zasiahnuť akýkoľvek subjekt a vôbec nezáleží na jeho veľkosti. V kríze môže byť organizácia, politická strana, spoločnosť, svetadiel, celá naša zemeguľa a možno za niekoľko miliónov alebo miliárd rokov celý vesmír. Zatiaľ čo krízu jedinca, organizácie a spoločnosti si dokážeme predstaviť a zároveň si môžeme predstaviť proces vyvedenia z tejto krízy, tak kríza globálneho a astrálneho sveta a hlavne ich následky pre ľudstvo sú pre neodborníka niečím nedefinovateľným a nepredstaviteľným.
 
Kríza v tridsiatych rokoch minulého storočia bola prvým veľkým náznakom globálnej krízy, ktorá vyústila do globálneho vojnového konfliktu. Dnešné globálne prepojenie sveta, nielen prostredníctvom obchodu a informačnými sieťami, ale predovšetkým financiami a mocenskými záujmami, je schopné viesť k rozsiahlym krízam. V 70. rokoch minulého storočia stačilo zostriť pomery na ropných trhoch, využiť ropné zdroje a k presadzovaniu politických a ekonomických cieľov a globálna energetická kríza zasiahla takmer celý svet.
 
Možno tu padne otázka: čo to má spoločné s krízou podniku? Akákoľvek kríza dopadá negatívne na jedinca, na človeka. Človek je jedincom, je zamestnancom podniku alebo inej organizácie, je súčasťou národa, občanom štátu, príslušníkom väčšieho medzinárodného celku a ľudstva. Kríza, ktorá nastáva v rôznych subjektoch, sa ho viac alebo menej priamo dotýka. A omnoho viac, než sám zaznamenáva alebo si pripúšťa.
 
Krízou môže byť postihnutý akýkoľvek objekt, a preto je kríza, jej príčiny a riešenia, predmetom záujmu psychológov, sociológov, ekonómov, politológov, odborníkov na riadenie a množstvom ďalších oblastí. Z hľadiska objektu postihnutia krízou alebo príčin vzniku krízy možno identifikovať štyri základné oblasti, ktoré sú predmetom záujmu odborníkov:
 
9.1 OSOBNÁ KRÍZA
Osobná kríza je stav ľudského jedinca v duchu Hippokratovho poňatia, kedy jeho ochorenie alebo zdravotný stav, napríklad po úraze, označujú lekári ako kritický s dvoma možnosťami ďalšieho vývoja. Kríza jedinca býva tiež spôsobená jeho psychickým stavom, vplyvom neúspechu, depresiou, únavou a ďalšími faktormi. Najvýraznejšie na psychický stav jedinca pôsobí strata životného partnera alebo blízkeho člena rodiny a rozvod, vysoký negatívny vplyv ma strata zamestnania a mobbing na pracovisku. Práve mobbing (cielené šikanovanie zo strany spolupracovníkov dlhodobého alebo opakovaného charakteru) je dosť častou príčinou duševného ochorenia a dokonca aj samovrážd.
 
  Ak sa akceptujú cykly, zmeny a rast ako prirodzený beh života, tak sa im človek ako jedinec nielen prispôsobuje, ale stáva sa viac kreatívnym. Kríza sa potom stáva obdobím uvoľnenia pri posudzovaní negatívnych skúseností a poznania, ktoré síce nedáva úplnú odpoveď na otázku, čo sa stalo, ale môže ukázať cestu, ako na situáciu odpovedať.
 
Pri chápaní krízy v tomto zmysle je potom každá kríza zdrojom energie pre realizáciu novej príležitosti. Túto príležitosť nemožno chápať len vo vzťahu voči jedincovi, ale aj voči celkom, ktoré sa z jedincov skladajú. Naviac v nich pôsobí efekt synergie, vzájomnej podpory, sily a straty obáv z neznámeho.
 
9.2 SOCIÁLNA A SPOLOČENSKÁ KRÍZA
V tomto zmysle predstavuje kríza ohrozenie súčasných sociálnych a spoločenských foriem. Kríza môže vzniknúť na území jedného štátu, avšak prepojením globálneho sveta sa rozširuje na teritórium viacerých krajín. Typickým príkladom môžu byť politické a následne spoločenské a sociálne zmeny v stredno- a východoeurópskom priestore, transformácia spojená s atypickými krízami pre západný svet. Ak F. Seibt vo svojej knižke Deutschland und die Tschechen definuje krízu v historickom zmysle ako obdobie neistoty a bezradnosti pre súčasníkov z hľadiska budúcnosti, keď skoršie už nie je použiteľné a nové ešte nevzniklo, tak to presne vystihuje  uvedené časové obdobie.
 
Sociálne a spoločenské krízy v rámci jednej krajiny môžu byť výsledkom boja o moc v jednom štáte a následnej revolúcii alebo prevrate. V dnešnom svete sa už nejedná o izolovanú udalosť, lebo svet naokolo má tendenciu o zásah zvonka a to buď politický alebo vojenský. Stačí sa pozrieť do blízkej minulosti: Juhoslávia, Afganistan, Irak, Haiti. Môžu byť tiež výsledkom vojenských konfliktov, revolúcie a vládnych kríz.
 
Dôsledkom je potom medzinárodný terorizmus spojený s obchodom so zbraňami, štepným materiálom a prepojením s činnosťami rôznych mafií, praní peňazí a vnútornými náboženskými a kultúrnymi rozpormi. To všetko sa negatívne odráža v ekonomike krajín, v podnikateľskej činnosti podniku a v ohrození života jedincov.
 
Pokiaľ je mimoriadnou udalosťou bezprostredne ohrozená zvrchovanosť a územná celistvosť štátu, jeho politický systém, chod hospodárstva, je v ohrození zdravie a životov veľké množstvo osôb a majetok v značnom rozsahu, ďalej kultúrne hodnoty a fungovanie štátnej správy, je ohrozené životné prostredie a jeho následkom nemožno zabrániť bežnou činnosťou inštitúcií k tomu určených, hovorí sa o krízovej situácii. Legislatíva Slovenskej republiky stanoví pôsobnosť, právomoc a riešenie krízových situácií a rozlišuje ich pritom na súvisiace a nesúvisiace s vonkajším napadnutím.

9.3 KRÍZA V DÔSLEDKU ŽIVELNÝCH POHRÔM A HAVÁRIÍ
Živelné pohromy alebo katastrofy sú v pamäti ľudstva zapísané odpradávna a neskôr boli prenesené do písomných prameňov. V posledných rokoch sme zaskočení zmenami počasia a častými povodňami. Existuje rada teórií, ako k týmto javom prispel človek svojou činnosťou. Pritom jedna teória vyvracia druhú a odborníci sa na príčinách týchto negatívnych javov nemôžu zhodnúť. Stačí iba pohľad laika na našu „kultúrnu“ krajinu. Koľko plôch je pokrytých pevnými plochami? Koľko kilometrov štvorcových zaberajúcich diaľnice, chodníky, strechy domov a budov, spevnené plochy dvorov, parkovísk apod. Polia udusené ťažkou poľnohospodárskou technikou, nevhodný výber poľnohospodárskych plodín na veľkých plochách sa sklonom neudržia vodu z prudkých dažďov. Monokultúrne ihličnaté lesy miesto pôvodných listnatých nie sú schopné v sebe viazať toľko vody a tak by sa mohlo pokračovať. K tomu ešte napriamenie a regulácia potokov a riek. Človek iba pripravil pre povodne vhodné podmienky.
 
K živelným pohromám patrí aj zemetrasenie, víchrice a prudké veterné poryvy, krupobitie, dlhotrvajúce suchá, požiare vzniknuté prírodnými vplyvmi a ďalšie prejavy prírodných živlov. Ľudstvo si stále viac uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré prichádza z vesmíru vo forme možného stretu s kozmickým telesom. Do tejto skupiny živelných pohrôm je potrebné zahrnúť epidémiu postihujúcu človeka, zvieratá a rastliny. Mor a cholera, ktoré kosili tisíce ľudí v stredoveku, sú len zdanlivo zlikvidované. Ale na ich miesto nastupujú nové choroby, s ktorými si veda zatiaľ nevie rady a ktoré vyvolávajú paniku v rôznych častiach Zeme. Aj mikroorganizmy prejavujú schopnosť prispôsobenia sa zmeneným podmienkam a zázračný penicilín stráca na svojej účinnosti.
 
Podobný charakter ako živelné pohromy majú havárie vyvolané ľudskou činnosťou pri výrobe energie a tovaru. V dôsledku tejto činnosti a následnej havárie sa môžu do ovzdušia, vody a pôdy dostať predovšetkým jedované a rádioaktívne látky, ktoré majú negatívny a spravidla dlhodobý vplyv na ľudský a zvierací organizmus na rastliny. Výstrahou je Černobyľská havária jadrovej elektrárne, ktorá sa odráža v prístupe k využívaniu jadrovej energie.
 
Haváriou sú požiare a výbuchy plynov a látok, pády lietadiel a tiež rozpady energetických sietí. Obdobné účinky na obyvateľstvo a majetok ako povodne majú pretrhnuté hrádze priehrad a rybníkov, zosuvy pôd a skál v dôsledku dažďov. Zemetrasenie vyššej intenzity zatiaľ na našom území nebolo zaznamenané a snáď tiež do budúcnosti nebude hroziť.
 
Havárie majú v legislatíve väzbu na nebezpečné látky a rozumejú sa pod nimi mimoriadne udalosti, ktoré sú sčasti alebo celkom neovládateľné, časovo a priestorovo ohraničené, ktoré vznikli alebo ich vznik bezprostredne hrozí s užívaním objektu, v ktorom je nebezpečná látka vyrábaná, spracovávaná, používaná, prepravovaná alebo skladovaná a dôsledkom je bezprostredné alebo následné ohrozenie života a zdravia ľudí, hospodárskych zvierat, životného prostredia alebo spôsobenia škôd na majetku.

9.4 KRÍZA EKONOMICKÉHO CHARAKTERU
Ekonomická teória sa pod pojmom makroekonómia zaoberá ekonomickou realitou z hľadiska celého spoločenstva či národa ako celku, alebo je jej predmetom skúmania dielčích subjektov v rámci ekonomických celkov – podnikov, jednotlivcov, domácností atď. Táto oblasť ekonomickej vedy je mikroekonómia. Obdobne sa rozlišuje kríza ekonomického charakteru, a to na krízu makroekonomickú a mikroekonomickú.
 
Makroekonomická kríza bola predmetom záujmu ekonómov už v 19. storočí; ich hlavnú príčinu videli v disproporcii medzi výrobou a spotrebou, ktorá sa prejavovala v nahromadení nepredaného tovaru, čo sa následne prejavilo v nevyužívaní výrobných kapacít, vo zvyšujúcej sa nezamestnanosti, v poklese miezd a v zániku slabších podnikov.
 
Súčasné konjunktúrne teórie označujú krízou prechod národnej ekonomiky z fázy recesie, keď dochádza k spomaleniu rastu ekonomiky a ku znižovaniu ekonomickej aktivity, do fázy depresie, ktorá sa vyznačuje poklesom ekonomickej aktivity, rastom nezamestnanosti a poklesom cien. Niekedy sa krízou označuje až fáza depresie.
 
9.5 SPOJITOSŤ MEDZI KRÍZAMI
Nemožno zanedbať makroekonomické hľadisko. Podnik nie je izolovaný od svojho okolia, je súčasťou ekonomického a sociálneho prostredia, je tvorený jednotlivými prvkami, ktorými sú ľudia a technické zariadenia, nech už sú to stroje, počítače, dopravné prostriedky a ďalšie. Medzi jednotlivými vnútornými prvkami existujú väzby. Väzby sú rovnako medzi podnikom a jeho blízkym a vzdialeným prostredím. Ako vnútorné prvky, tak aj vonkajšie okolie ovplyvňujú podnik ako celok. Medzi nimi existuje vzájomná interakcia vo forme príležitostí a ohrození. Z hľadiska systémového poňatia je podnik subsystémom vyššieho systému a zároveň jeho prvky tvoria jeho subsystémy. Tento veľmi zjednodušený systémový pohľad na podnik je dôležitý nielen pre pochopenie krízy v podniku, ale tiež pre jej riešenie.
 
Osobná kríza rádového pracovníka alebo manažéra môže spôsobiť krízu podniku. Neadekvátny zásah do technologického procesu môže viesť k havárii výrobnej linky, k výrobe nepodarených produktov alebo dokonca k výbuchu, úniku jedovatých látok do ovzdušia apod. Chybné rozhodnutie riaditeľa podniku, ovplyvnené jeho osobnou krízou, sa negatívne odrazí v jeho ďalšom vývoji. Kríza podniku a následné prepustenie zamestnancov spôsobí sociálnu a psychickú krízu niektorých zamestnancov. Zvyšovanie miery nezamestnanosti v dôsledku krízy veľkých podnikov alebo celých odvetví sa negatívne odrážajú v makroekonomike.
 
Makroekonomické krízy majú na podniky negatívny dopad. Mnoho podnikov makroekonomické krízy neprežije. Globalizáciou sveta a internacionalizáciou podnikania vzniká vzájomná previazanosť podnikov v rôznych teritóriách a rýchle prenášanie krízových stavov na iné svetadiely. Systémy, ktoré sú vzdialené tisíce kilometrov, pôsobia na stavy iných systémov, ktoré sa môžu navonok javiť ako nezávislé.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Informatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.029