Reakcie kovov s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou dusičnou

Reakcie kovov s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou dusičnou

Téma: Reakcie kovov s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou dusičnou.

Úloha: Pozorovanie reakcií vybraných kovov s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou dusičnou.

Teória: Reakcia kovu a kyseliny je založená na princípe vytláčania H z príslušnej kyseliny. Pomocou Becketovho radu kovov vieme určiť, ktoré kovy budú reagovať s kyselinou. Becketov rad kovov delí kovy na neušľachtilé kovy a ušľachtilé kovy. Deliacim prvkom je vodík.
Kovy naľavo od vodíka nazývame neušľachtilé, ľahko sa oxidujú. V prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín. Kovy napravo od vodíka nazývame ušľachtilé, môžu sa vyskytovať aj v nezlúčenom stave – Au, Ag, Cu.
Neušľachtilé kovy sú schopné vytlačiť zo zlúčeniny prvky nachádzajúce sa na pravej strane. Taktiež neušľachtilé prvky, ktoré sú viac naľavo, dokážu vytlačiť prvky, ktoré sú napravo a tiež sú neušľachtilé.Reaktivita kovov klesá smerom doprava

Elektrochemický rad napätia kovov – Becketov rad :

Li,K,Ca,Na,Mg,Al,Mn,Zn,Cr,Fe,Co,Ni,Sn,Pb,H,Cu,Ag,Hg,Au,Pt

Kyselina dusičná je silnejšia kyselina (silnejšie oxidačné činidlo) ako kyselina chlorovodíková.

Chemikálie: HCl, Mg, Zn, Fe, Cu

Pomôcky: 4 skúmavky, pinzeta

Postup: Do skúmaviek sme vložili kúsky príslušného kovu a pridali sme kyselinu chlorovodíkovú. Pozorovali sme priebeh reakcie.

Priebeh: Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a horčíka prebehla najrýchlejšie. V skúmavke sme mohli pozorovať bublanie, ktoré spôsobilo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – chlorid horečnatý a vodík

2HCl_{(zr - 2%)}  + Mg_(s)  → MgCl_2(aq) + H_2(g)

Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a zinku prebehla rýchlo. Nastalo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – chlorid zinočnatý a vodík

2HCl_{(zr - 2%)}  + Zn_(s)  → ZnCl_2(aq) + H_2(g)

Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a železa prebehla najpomalšie. Nastalo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – chlorid železitý a vodík

6HCl_{(zr - 2%)}  + 2Fe_(s)  → 2FeCl_3(aq) + 3H_{2 (g)}

Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a medi neprebehla.

HCl_{(zr - 2%)}  + Cu_(s) → 

Chemikálie: HNO₃, Mg, Zn, Fe, Cu

Pomôcky: 4 skúmavky, pinzeta

Postup: Do skúmaviek sme vložili kúsky príslušného kovu a pridali sme kyselinu dusičnú. Pozorovali sme priebeh reakcie.

Priebeh: Reakcia kyseliny dusičnej a horčíka. Pri rôznej koncentrácií sú rôzne produkty. Čím je koncentrácia väčšia, tým je aj reakcia rýchlejšia.

1. Mg_(s) + 2HNO_{3 (zr - 2%)} → Mg(NO₃)_2(aq) + H_2(g)
2. 3Mg_(s) + 8HNO_{3 (50%)} → 3Mg(NO₃)_2(aq) + 2NO_(g) + 4H₂O
3. Mg_(s) + 4HNO_{3 (konc.)} → Mg(NO₃)_2(aq) +2NO2_(g) + 2H₂O

Reakcia kyseliny dusičnej a zinku .

1. 2HNO_3(zr.-2%) + Zn_(s) →Zn(NO₃)₂ + H₂
2. 4HNO_{3 (konc.)} + Zn_(s) → Zn(NO₃)_2(aq) + 2NO_2(g) + 2H₂O

Reakcia kyseliny dusičnej a železa prebehla pomerne rýchlo, rýchlejšie ako s kys. chlorovodíkovou. Nastalo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – dusičnan železitý a vodík

6HNO_3(zr.-2%) + 2Fe_(s) → 2Fe(NO₃)_3(aq) + 3H_{2 (g)}

Reakcia kyseliny dusičnej a medi prebehla pomaly.

2HNO_3(zr.-2%) + Cu_(s) → Cu(NO₃)_2(aq) + H_2(g)

4HNO_3(konc.)  + Cu_(s) → Cu(NO₃)_2(aq) + 2NO_2(g) + 2H₂O

Záver: Pozorovali sme reakcie kyseliny HNO₃ a príslušných kovov. Potvrdila sa nám pravdivosť Becketovho radu kovov a jeho vlastností. Pri reakciách kovov so zriedenou kyselinou dusičnou vznikali dusičnany kovov a plynný hnedý oxid dusičitý.