Téma: Reakcie kovov s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou dusičnou.
Úloha: Pozorovanie reakcií vybraných kovov s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou dusičnou.
Teória: Reakcia kovu
a kyseliny je založená na princípe vytláčania H z príslušnej kyseliny. Pomocou Becketovho radu kovov vieme určiť, ktoré kovy budú
reagovať s kyselinou. Becketov rad kovov delí kovy na neušľachtilé kovy a ušľachtilé kovy. Deliacim prvkom je vodík.
Kovy naľavo od
vodíka nazývame neušľachtilé, ľahko sa oxidujú. V prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín. Kovy napravo od vodíka nazývame
ušľachtilé, môžu sa vyskytovať aj v nezlúčenom stave – Au, Ag, Cu.
Neušľachtilé kovy sú schopné vytlačiť zo zlúčeniny prvky
nachádzajúce sa na pravej strane. Taktiež neušľachtilé prvky, ktoré sú viac naľavo, dokážu vytlačiť prvky, ktoré sú napravo a tiež
sú neušľachtilé.Reaktivita kovov klesá smerom doprava
Elektrochemický rad napätia kovov – Becketov rad :
Li,K,Ca,Na,Mg,Al,Mn,Zn,Cr,Fe,Co,Ni,Sn,Pb,H,Cu,Ag,Hg,Au,Pt
Kyselina dusičná je silnejšia kyselina (silnejšie oxidačné činidlo) ako kyselina chlorovodíková.
Chemikálie: HCl, Mg, Zn, Fe, Cu
Pomôcky: 4 skúmavky, pinzeta
Postup: Do skúmaviek sme vložili kúsky príslušného kovu a pridali sme kyselinu chlorovodíkovú. Pozorovali sme priebeh reakcie.
Priebeh: Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a horčíka prebehla najrýchlejšie. V skúmavke sme mohli pozorovať bublanie, ktoré spôsobilo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – chlorid horečnatý a vodík
2HCl(zr - 2%) + Mg(s) → MgCl2(aq) + H2(g)
Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a zinku prebehla rýchlo. Nastalo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – chlorid zinočnatý a vodík
2HCl(zr - 2%) + Zn(s) → ZnCl2(aq) + H2(g)
Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a železa prebehla najpomalšie. Nastalo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – chlorid železitý a vodík
6HCl(zr - 2%) + 2Fe(s) → 2FeCl3(aq) + 3H2 (g)
Reakcia kyseliny chlorovodíkovej a medi neprebehla.
HCl(zr - 2%) + Cu(s) →
Chemikálie: HNO3, Mg, Zn, Fe, Cu
Pomôcky: 4 skúmavky, pinzeta
Postup: Do skúmaviek sme vložili kúsky príslušného kovu a pridali sme kyselinu dusičnú. Pozorovali sme priebeh reakcie.
Priebeh: Reakcia kyseliny dusičnej a horčíka. Pri rôznej koncentrácií sú rôzne produkty. Čím je koncentrácia väčšia, tým je aj reakcia rýchlejšia.
Reakcia kyseliny dusičnej a zinku .
Reakcia kyseliny dusičnej a železa prebehla pomerne rýchlo, rýchlejšie ako s kys. chlorovodíkovou. Nastalo uvoľňovanie vodíka. Výsledok – dusičnan železitý a vodík
6HNO3(zr.-2%) + 2Fe(s) → 2Fe(NO3)3(aq) + 3H2 (g)
Reakcia kyseliny dusičnej a medi prebehla pomaly.
2HNO3(zr.-2%) + Cu(s) → Cu(NO3)2(aq) + H2(g)
4HNO3(konc.) + Cu(s) → Cu(NO3)2(aq) + 2NO2(g) + 2H2O
Záver: Pozorovali sme reakcie kyseliny HNO3 a príslušných kovov. Potvrdila sa nám pravdivosť Becketovho radu kovov a jeho vlastností. Pri reakciách kovov so zriedenou kyselinou dusičnou vznikali dusičnany kovov a plynný hnedý oxid dusičitý.