Veľká epická próza (reťazový kompozičný postup)
Veľká epická próza (reťazový kompozičný postup)
Epika
- dejovosť
-
chronologickosť
- monologickosť
- pútavosť
- hovorovosť
- dynamickosť
- sujetovosť
Sujet =
súvisí s kompozíciou, súhrn udalostí v následnosti a súvislosti s akou sa stretávame v dielach
- spôsob spracovania
-
každý sujet pozostáva z rôznych častí fabuly
Fabula = Celý súhrn udalostí o ktorých sa v diele rozpráva
- časťami fabuly
je napäťový oblúk
- súvisí so zložkami deja
- nemusí byť chronologický ako sujet
Kompozícia
-
z latinského compositio (skladba, zostava)ˇ
- usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného systému
- spôsob, akým sú usporiadané informácie, ktoré prináša dielo
- v epickom texte je primárna tematická kategória rozprávač,
v dramatickom autorove poznámky
- odvíja sa od vyšších rovín textu (témy)
- tematické kategórie: dej
postava
prostredie
Kompozičné prostriedky
- gradácia deja
- kontrast
- konfrontácia
- paralela
-
retardácia
Základné kompoz. prostriedky
- titul diela
- začiatok a koniec vnímaný ako rámec
Delenie K - mikro
- makro
- architektonika textu
Architektonika textu
- zahŕňa vonkajšiu výstavbu textu
-
pozostáva z kapitol a dielov
Kapitola
- architektonická jednotka menšia ako diel
- medzi kapitolami dochádza
k odstupňovaniu z hľadiska významu
Reťazová kompozícia
- prstencová kompozícia
- je tu potlačená
dejovosť
- jedna postava spája viaceré príhody a teda dej pozostáva z viacerých príhod
- udalosť vyvoláva ďalšiu
udalosť
- výrazné postavenie má psychika postáv
- Dom v stráni, Jozef Mak
Rámcová kompozícia
-
istá udalosť sa odohráva na začiatku aj na konci
- rámcuje dej
- Jozef Mak, Drak sa vracia
Stupňovitá
kompozícia
- každá časť príbehu je vystupňovaná kvalitatívne aj kvantitatívne (graduje)
Chronologická
kompozícia
- príznačná je časová postupnosť v zaznamenávaní udalostí o ktorých sa rozpráva
- plynulý vývin deja
- sled udalostí tak ako šli za sebou
- Na západe nič nové, Otec Goriot, Kapitánova dcéra
Paralelná
kompozícia
- 2 al. viac dejových línii v diele
- rozvíjajú sa samostatne a neskôr sa stretnú
- Kapitánova
dcéra, Dom v stráni
Retrospektívna komp.
- najprv oboznámenie sa s výsledkom deja, potom rozprávanie
o príčinách zápletky
- 20. stor.
Idealizácia, typizácia a monumentalizácia = vykreslenie
postáv
1. Idealizácia
- autor vykreslí postavu nie podľa skutočnosti, ale zvýrazní jej kladné vlastnosti
a záporné potlačí
- štúrovská romantická literatúra
- J. Botto – Smrť Jánošíkova, A. Sládkovič – Detvan
-
Idealizované postavy sa vymykajú bežnému spôsobu života, odmietajú tradičné konvencie a majú odvahu vzbúriť sa proti pravidlám doby
2. Typizácia
- autor zvýrazní jednu typickú vlastnosť, často aj negatívnu
- zobrazuje skutočné vlastnosti ľudí, ktoré
vidí v okolí
- Lakomec, Otec Goriot
- realizmus
3. Monumentalizmus
Znaky – veľký rozsah
- šírka
námetov
- snaha mať trvalý význam
- veľkolepé a rozmerné stvárnenie závažných hrdinských a monumentálnych činov
a námetov
Princíp – ukotvenie deja do blízkosti výrazného objektu (Bralo, hrad, vrch...)
Lyrizovaná
próza
- próza naturizmu
- 30. roky 20. storočia
- v období vojny, snaha o cit v próze
- M. Figuli, D.
Chrobák (Kamarát jašek), Ľ. Ondrejov (Zbojnícka mladosť)
Objavuje sa sklamanie so spoločenskej a mravnej situácie povojnového života;
pokus o prekonanie krízy, v ktorej sa ocitol opisný realizmus.
Približuje sa romantizmu, ale nestotožňuje sa s ním
Človek je
spojený s prírodou
Lyrizmus sa objavuje v opisoch, deji a pri rozprávačovi (rozprávanie v 1. os. j.č.)
Výrazné je dedinské
prostredie aj dedinské postavy
Autori využívali fantastické, mýtické a rozprávkové predstavy sveta (Mýty prírody, života, lásky,
odvahy a cti)
Hrdinovia sa ocitajú vo výnimočných situáciách a stávajú sa výnimočnými
Rozprávanie je expresívne
a metaforické
Využíva sa:
- ľubozvučnosť, hudobnosť, melodickosť, rytmickosť (eufónia)
- alúzia = odvolávanie sa
na biblické motívy
- regionalizmus = námety z dedinského a horského prostredia
Autor sa odkláňa od sociálnych problémov
a ideovosti, zameriava sa na psychiku človeka a na prírodu
Predstavitelia: Ľudo Ondrejov, František Švantner (Malka-7, Nevesta
Hôľ-3), Margita Figuli
Znaky
- dedinské, prírodné prostredie
- mesto je symbolom zla, špiny,
skúsenosti
- Hrdinovia sú dedinskí ľudia, väčšinou je to muž bojujúci proti ľudskej zlobe a nenávisti o svoju česť alebo
lásku
- Hrdina vyniká svojimi vlastnosťami, mnohokrát má podobu darebáka alebo tuláka, je osamelý individualista, nie je sociálne
zakotvený, nepoznáme jeho rodinu, pôvod a miesto, kde žije
- často krát je osamotený hrdina rozprávačom
- protest proti
neľudskej dobe, vyzdvihuje sa láska, priateľstvo, česť a hrdosť
- príroda zasahuje do deja, môže hrdinu trestať, býva
personifikovaná, stáva sa priamym účastníkom deja ( aj postavou)
- človek s prírodou vytvorí jednotu (vznikne paralela) alebo nastane
konflikt
- tajomnosť súvisí s farebnosťou (tmavé, šedé farby v kontraste s výrazným svetlom + červená = žiarlivosť,
nenávisť, smrť, krv)
- pudová priamočiara psychika
Jazyk
- prvky lyrizovanej poézie, metafory,
personifikácie
- veta má určitý rytmus
- lyrické opisy prírody (postupy lyriky)
- ľudová slovesnosť (ľudový jazyk,
prvky rozprávky a balady)
- melodickosť viet
- symbolika čísel a nadprirodzenosť
- je to motív rozprávkového
a mýtického
- postava vyzerá akoby mala nadprirodzené vlastnosti
- vždy bojuje za dobro proti zlu
- Mnoho krát má
príbeh baladický charakter, ale nekončí tak
- Magické čísla: 3 6 7 9 12
Reprodukcia deja (znak L.p.)
-
zameranie sa na vnútorný svet človeka, jeho pocity, city a vášne
Literárne útvary lyrizovanej prózy
- kratšie novely,
poviedky, ojedinele romány
Próza naturizmu - priestor
- tam hore
- príroda, voľnosť, bezpečie, pokoj,
šťastie a láska
- tam dole
- zlo, neprajnosť jednotlivcov, závisť (dedina al. mesto)
Personifikácia
· najčastejší druh metafory
· zosobnenie
· obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním ľudských vlastností
·
predmety ožívajú a konajú ako ľudia
· oslabuje statickosť, opis sa stáva dynamickým
· najmä slovenský naturizmus
·
personifikácia v bežnom živote = obrat (Slnko vyšlo, dvere sa otvorili)
· keď autor oslovuje neživé predmety (al. zvieratá) akoby sa
zhováral so živou bytosťou
Animizácia
· druh personifikácie
· oduševnenie
· prenášanie vlastností živých
organizmov (NIE ĽUDÍ) na neživé predmety
· „una anima“ = jedna duša al. „animus“ = duch → vystupujú ako jeden celok, napr.
dedina v Drak sa vracia al. Milo Urban – živý bič
· je nadradená animalizácii
o Animalizácia
• poddruh
animizácie
• na vec prenáša vlastnosti zvierat (štebotajúca borovica)
Drak sa vracia (Dobroslav Chrobák)
(„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku“)
1. Žáner =
psychologicko-naturistická novela
2. Vonkajšia kompozícia diela = motto, 12 kapitol, epilóg
3. Vnútorná kompozícia diela
4.
Rámcovanie = Evou; rozprávanie Evy ako stareny
5. Základné konflikty textu
a. Drak – Spoločnosť
b. Drak – Šimon (Šimon
na Draka žiarlil kvôli Eve a chcel ho zabiť)
c. Drak – Eva (konflikt kvôli mlčanlivosti)
d. Eva – Šimon (-//-)
e. Eva
– dedina (odsudzovali ju)
f. Eva – vnútorný konflikt (Rozhodne sa pre Šimona)
6. Zobrazovanie vysokých tém = láska, česť,
dôvera, morálka
7. Formy rozprávača = er forma (Eva, Šimon, Dedina) ich forma (Eva), my forma (autor s čitateľom sa stávajú
rozprávačom)
8. Funkcia prírody = dotvára dej, spolutvorca deja, jedna z postáv, korešponduje s citmi postáv (vtáčie hniezdo)
9. Typ hrdiny = Prometeus; Draka ničila dedina, silný individualista, človek prírody, čelil dedine, ktorá sa k nemu správala ako Boh,
odsudzovala ho po celý čas. Bol naplnený heroizmom = HEROICKÝ HRDINA
10. Príchody Draka do dediny (3)
a. Našiel ho opatrovník, keď
bol ešte dieťa, nikto nevie odkiaľ prišiel
b. Návrat po rokoch v období sucha
c. Návrat s dobytkom motív tajomnosti
11. Priestor príbehu „tam dole“ a „tam hore“
a. Tam hore = príroda, les
b. Tam dole = dedina
12. Priestor hlavných
postáv
Šimon: psychologický priestor
Priestor autor podáva vizuálne cez rôzne obrazy (čierna zahalená silueta v konstraste so
svetlým pozadím = Drak; červená farba = požiar v dome a v horách). Farby stupňujú napätie a dramatizujú príbeh
13. Kontrastnosť
postáv: Drak sám o sebe(inak pôsobil navonok=zlý aký bol vo vnútri=pokojný, pracovitý, citlivý, čestný), Eva + Šimon(Eva ľúbila Draka,
ale vzala si Šimona, nežila, prežívala, vnútorne trpela); Drak je symbolom zla
14. Magické, mýtické a rozprávkové
Mýtické:
zjavenie kríža v lese, Kriváň sa zdal ako archa, Eva sa zjavila v jazere
Rozprávkové: 3 príchody Draka do dediny, mal 7 dní na to, aby
priniesol stádo, po 7 rokoch sa vrátil do dediny, so stádom prešiel 7 kopcov, rozprávkový koniec, samotný Drak je rozprávková postava,
rozprávanie Evy (rozprávka)
15. Motívy: Viny, trestu, spravodlivosti, návratu, tajomnosti, mýtický, rozprávkový, biblický,
16.
Čas = biologický; dôležité udalosti sa odohrávali neskoro v noci alebo skoro ráno = motív tajomnosti.
17. Tón novely: rozprávkový,
baladický, lyrický
18. Postavenie ženy v príbehu:
19. Charakteristika postáv
a. Drak: ako dieťa ho našiel Lepiš
Madlušovie, starý slepý hrnčiar, ktorý sa ho ujal, vychoval ho a vyučil remeslu
- je dedinou nepochopený, stránia sa ho a zároveň
sa ho boja
- veľmi čestný, ochotný pomôcť, láskavý, citlivý (keď vložil lastovičie mláďa, ktoré vypadlo z hniezda, naspäť),
odvážny, odpúšťajúci, sebakritický, mlčanlivý
b. Šimon: miloval Evu natoľko, že si ju zobral, aj keď mala dieťa s iným – a
ešte k tomu s Drakom
- impulzívny, citlivý, ovplyvňovaný dedinou, svedomitý
c. Eva: žena Šimona Jariabka
- neľúbila
svojho muža, čím mu spôsobovala nevypovedateľné utrpenie (na konci diela pri ňom však ostane a zaľúbi sa)
- stále ľúbila Draka, aj
keď bol preč
- s Drakom mala syna, ktorý vyrastal u jej matky
- bola Drakovi oddaná, patrila mu bezvýhradne a nemohla, ani sa
nechcela vymaniť spod jeho vplyvu
- v deji sa postava Evy vyskytuje len na začiatku a na konci (na konci je starou mamou, ktorá rozpráva
rozprávku svojmu vnukovi)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta