Veľká epická próza (reťazový kompozičný postup)

Veľká epická próza (reťazový kompozičný postup)

Epika

– dejovosť

– chronologickosť

– monologickosť

– pútavosť

– hovorovosť

– dynamickosť

– sujetovosť

Sujet = súvisí s kompozíciou, súhrn udalostí v následnosti a súvislosti s akou sa stretávame v dielach

– spôsob spracovania

– každý sujet pozostáva z rôznych častí fabuly

Fabula = Celý súhrn udalostí o ktorých sa v diele rozpráva

– časťami fabuly je napäťový oblúk

– súvisí so zložkami deja

– nemusí byť chronologický ako sujet

Kompozícia

– z latinského compositio (skladba, zostava)

– usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného systému

– spôsob, akým sú usporiadané informácie, ktoré prináša dielo

– v epickom texte je primárna tematická kategória rozprávač, v dramatickom autorove poznámky

– odvíja sa od vyšších rovín textu (témy)

– tematické kategórie: dej
postava
prostredie

Kompozičné prostriedky

– gradácia deja

– kontrast

– konfrontácia

– paralela

– retardácia

Základné kompoz. prostriedky

– titul diela

– začiatok a koniec vnímaný ako rámec

Delenie K – mikro

– makro

– architektonika textu

Architektonika textu

– zahŕňa vonkajšiu výstavbu textu

– pozostáva z kapitol a dielov

Kapitola

– architektonická jednotka menšia ako diel

– medzi kapitolami dochádza k odstupňovaniu z hľadiska významu

Reťazová kompozícia

– prstencová kompozícia

– je tu potlačená dejovosť

– jedna postava spája viaceré príhody a teda dej pozostáva z viacerých príhod

– udalosť vyvoláva ďalšiu udalosť

– výrazné postavenie má psychika postáv

– Dom v stráni, Jozef Mak

Rámcová kompozícia

– istá udalosť sa odohráva na začiatku aj na konci

– rámcuje dej

– Jozef Mak, Drak sa vracia

Stupňovitá kompozícia

– každá časť príbehu je vystupňovaná kvalitatívne aj kvantitatívne (graduje)

Chronologická kompozícia

– príznačná je časová postupnosť v zaznamenávaní udalostí o ktorých sa rozpráva

– plynulý vývin deja

– sled udalostí tak ako šli za sebou

– Na západe nič nové, Otec Goriot, Kapitánova dcéra

Paralelná kompozícia

– 2 al. viac dejových línii v diele

– rozvíjajú sa samostatne a neskôr sa stretnú

– Kapitánova dcéra, Dom v stráni

Retrospektívna komp.

– najprv oboznámenie sa s výsledkom deja, potom rozprávanie o príčinách zápletky

– 20. stor. 

Idealizácia, typizácia a monumentalizácia = vykreslenie postáv

1. Idealizácia

– autor vykreslí postavu nie podľa skutočnosti, ale zvýrazní jej kladné vlastnosti a záporné potlačí

– štúrovská romantická literatúra

– J. Botto – Smrť Jánošíkova, A. Sládkovič – Detvan

– Idealizované postavy sa vymykajú bežnému spôsobu života, odmietajú tradičné konvencie a majú odvahu vzbúriť sa proti pravidlám doby

2. Typizácia

– autor zvýrazní jednu typickú vlastnosť, často aj negatívnu

– zobrazuje skutočné vlastnosti ľudí, ktoré vidí v okolí

– Lakomec, Otec Goriot

– realizmus

3. Monumentalizmus
Znaky – veľký rozsah

– šírka námetov

– snaha mať trvalý význam

– veľkolepé a rozmerné stvárnenie závažných hrdinských a monumentálnych činov
a námetov
Princíp – ukotvenie deja do blízkosti výrazného objektu (Bralo, hrad, vrch...)

Lyrizovaná próza

– próza naturizmu

– 30. roky 20. storočia

– v období vojny, snaha o cit v próze

– M. Figuli, D. Chrobák (Kamarát jašek), Ľ. Ondrejov (Zbojnícka mladosť)
Objavuje sa sklamanie so spoločenskej a mravnej situácie povojnového života; pokus o prekonanie krízy, v ktorej sa ocitol opisný realizmus.
Približuje sa romantizmu, ale nestotožňuje sa s ním
Človek je spojený s prírodou
Lyrizmus sa objavuje v opisoch, deji a pri rozprávačovi (rozprávanie v 1. os. j.č.)
Výrazné je dedinské prostredie aj dedinské postavy
Autori využívali fantastické, mýtické a rozprávkové predstavy sveta (Mýty prírody, života, lásky, odvahy a cti)
Hrdinovia sa ocitajú vo výnimočných situáciách a stávajú sa výnimočnými
Rozprávanie je expresívne a metaforické
Využíva sa:

– ľubozvučnosť, hudobnosť, melodickosť, rytmickosť (eufónia)

– alúzia = odvolávanie sa na biblické motívy

– regionalizmus = námety z dedinského a horského prostredia
Autor sa odkláňa od sociálnych problémov a ideovosti, zameriava sa na psychiku človeka a na prírodu

Predstavitelia: Ľudo Ondrejov, František Švantner (Malka-7, Nevesta Hôľ-3), Margita Figuli

Znaky

– dedinské, prírodné prostredie

– mesto je symbolom zla, špiny, skúsenosti

– Hrdinovia sú dedinskí ľudia, väčšinou je to muž bojujúci proti ľudskej zlobe a nenávisti o svoju česť alebo lásku

– Hrdina vyniká svojimi vlastnosťami, mnohokrát má podobu darebáka alebo tuláka, je osamelý individualista, nie je sociálne zakotvený, nepoznáme jeho rodinu, pôvod a miesto, kde žije

– často krát je osamotený hrdina rozprávačom

– protest proti neľudskej dobe, vyzdvihuje sa láska, priateľstvo, česť a hrdosť

– príroda zasahuje do deja, môže hrdinu trestať, býva personifikovaná, stáva sa priamym účastníkom deja ( aj postavou)

– človek s prírodou vytvorí jednotu (vznikne paralela) alebo nastane konflikt

– tajomnosť súvisí s farebnosťou (tmavé, šedé farby v kontraste s výrazným svetlom + červená = žiarlivosť, nenávisť, smrť, krv)

– pudová priamočiara psychika

Jazyk

– prvky lyrizovanej poézie, metafory, personifikácie

– veta má určitý rytmus

– lyrické opisy prírody (postupy lyriky)

– ľudová slovesnosť (ľudový jazyk, prvky rozprávky a balady)

– melodickosť viet

– symbolika čísel a nadprirodzenosť

– je to motív rozprávkového a mýtického

– postava vyzerá akoby mala nadprirodzené vlastnosti

– vždy bojuje za dobro proti zlu

– Mnoho krát má príbeh baladický charakter, ale nekončí tak

– Magické čísla: 3 6 7 9 12

Reprodukcia deja (znak L.p.)

– zameranie sa na vnútorný svet človeka, jeho pocity, city a vášne
Literárne útvary lyrizovanej prózy

– kratšie novely, poviedky, ojedinele romány

Próza naturizmu – priestor

– tam hore

– príroda, voľnosť, bezpečie, pokoj, šťastie a láska

– tam dole

– zlo, neprajnosť jednotlivcov, závisť (dedina al. mesto)

Personifikácia

· najčastejší druh metafory

· zosobnenie

· obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním ľudských vlastností

· predmety ožívajú a konajú ako ľudia

· oslabuje statickosť, opis sa stáva dynamickým

· najmä slovenský naturizmus

· personifikácia v bežnom živote = obrat (Slnko vyšlo, dvere sa otvorili)

· keď autor oslovuje neživé predmety (al. zvieratá) akoby sa zhováral so živou bytosťou

Animizácia

· druh personifikácie

· oduševnenie

· prenášanie vlastností živých organizmov (NIE ĽUDÍ) na neživé predmety

· „una anima“ = jedna duša al. „animus“ = duch → vystupujú ako jeden celok, napr. dedina v Drak sa vracia al. Milo Urban – živý bič

· je nadradená animalizácii

o  Animalizácia
• poddruh animizácie
• na vec prenáša vlastnosti zvierat (štebotajúca borovica)

Drak sa vracia (Dobroslav Chrobák)

(„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku“)

1. Žáner = psychologicko-naturistická novela

2. Vonkajšia kompozícia diela = motto, 12 kapitol, epilóg

3. Vnútorná kompozícia diela

4. Rámcovanie = Evou; rozprávanie Evy ako stareny

5. Základné konflikty textu
a. Drak – Spoločnosť
b. Drak – Šimon (Šimon na Draka žiarlil kvôli Eve a chcel ho zabiť)
c. Drak – Eva (konflikt kvôli mlčanlivosti)
d. Eva – Šimon (-//-)
e. Eva – dedina (odsudzovali ju)
f. Eva – vnútorný konflikt (Rozhodne sa pre Šimona)

6. Zobrazovanie vysokých tém = láska, česť, dôvera, morálka

7. Formy rozprávača = er forma (Eva, Šimon, Dedina) ich forma (Eva), my forma (autor s čitateľom sa stávajú rozprávačom)

8. Funkcia prírody = dotvára dej, spolutvorca deja, jedna z postáv, korešponduje s citmi postáv (vtáčie hniezdo)

9. Typ hrdiny = Prometeus; Draka ničila dedina, silný individualista, človek prírody, čelil dedine, ktorá sa k nemu správala ako Boh, odsudzovala ho po celý čas. Bol naplnený heroizmom = HEROICKÝ HRDINA

10. Príchody Draka do dediny (3)
a. Našiel ho opatrovník, keď bol ešte dieťa, nikto nevie odkiaľ prišiel
b. Návrat po rokoch v období sucha
c. Návrat s dobytkom motív tajomnosti

11. Priestor príbehu „tam dole“ a „tam hore“
a. Tam hore = príroda, les
b. Tam dole = dedina

12. Priestor hlavných postáv 
Šimon: psychologický priestor
Priestor autor podáva vizuálne cez rôzne obrazy (čierna zahalená silueta v konstraste so svetlým pozadím = Drak; červená farba = požiar v dome a v horách). Farby stupňujú napätie a dramatizujú príbeh

13. Kontrastnosť postáv: Drak sám o sebe(inak pôsobil navonok=zlý aký bol vo vnútri=pokojný, pracovitý, citlivý, čestný), Eva + Šimon(Eva ľúbila Draka, ale vzala si Šimona, nežila, prežívala, vnútorne trpela); Drak je symbolom zla

14. Magické, mýtické a rozprávkové
Mýtické: zjavenie kríža v lese, Kriváň sa zdal ako archa, Eva sa zjavila v jazere
Rozprávkové: 3 príchody Draka do dediny, mal 7 dní na to, aby priniesol stádo, po 7 rokoch sa vrátil do dediny, so stádom prešiel 7 kopcov, rozprávkový koniec, samotný Drak je rozprávková postava, rozprávanie Evy (rozprávka)

15. Motívy: Viny, trestu, spravodlivosti, návratu, tajomnosti, mýtický, rozprávkový, biblický, 

16. Čas = biologický; dôležité udalosti sa odohrávali neskoro v noci alebo skoro ráno = motív tajomnosti.

17. Tón novely: rozprávkový, baladický, lyrický

18. Postavenie ženy v príbehu:

19. Charakteristika postáv

a. Drak: ako dieťa ho našiel Lepiš Madlušovie, starý slepý hrnčiar, ktorý sa ho ujal, vychoval ho a vyučil remeslu 

– je dedinou nepochopený, stránia sa ho a zároveň sa ho boja 

– veľmi čestný, ochotný pomôcť, láskavý, citlivý (keď vložil lastovičie mláďa, ktoré vypadlo z hniezda, naspäť), odvážny, odpúšťajúci, sebakritický, mlčanlivý 

b. Šimon: miloval Evu natoľko, že si ju zobral, aj keď mala dieťa s iným – a ešte k tomu s Drakom 

– impulzívny, citlivý, ovplyvňovaný dedinou, svedomitý

c. Eva: žena Šimona Jariabka 

– neľúbila svojho muža, čím mu spôsobovala nevypovedateľné utrpenie (na konci diela pri ňom však ostane a zaľúbi sa)

– stále ľúbila Draka, aj keď bol preč 

– s Drakom mala syna, ktorý vyrastal u jej matky 

– bola Drakovi oddaná, patrila mu bezvýhradne a nemohla, ani sa nechcela vymaniť spod jeho vplyvu 

– v deji sa postava Evy vyskytuje len na začiatku a na konci (na konci je starou mamou, ktorá rozpráva rozprávku svojmu vnukovi)