Dráma
Dráma
V širšom význame - literárny druh, ktorý je rovnocenný s lyrikou
a epikou.
V užšom význame - dramatický žáner ( tragédia, dráma).
VZNIK
DRÁMY: v antickom Grécku
- grécky herec Thespis vyčlenil jedného herca a zbor
(chór),
- Aischylos uviedol na javisko 2 herca - umožnil vznik dramatického
dialógu,
- Sofokles zaviedol na javisko 3 herca, obmedzil úlohy zboru zavŕšil vývin gréckej
tragédie.
CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY DRÁMY:
- neprítomnosť
rozprávača,
- verš/próza,
- sujetovosť, dejovosť, prítomný čas,
- dramatický konflikt - ktorý
vyvoláva dramatické napätie,
- dynamické motívy – nie každý motív a konflikt z reálneho života je prenosný do
divadla.
- dialogickosť, hovorovosť,
VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA
DRÁMY
- expozícia (úvodná časť) - uvádza diváka do čias a prostredia, oboznamuje
s postavami,
- kolízia, konflikt – zápletka: udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh
deja,
- kríza - zauzlenie (kulminácia, vyvrcholenie),
- peripetia - rozuzľovanie (dejový obrat) -
nečakaný dejový obrat ako retardujúci prvok,
- katastrofa (rozuzlenie) - riešenie
konfliktu.
VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA DRÁMY
- Replika: prehovor jednej osoby alebo lit. postavy
(zákl. jednotka dialógu).
- Dialóg (polylóg): rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Musí mať
aspoň 2 repliky.
- Symetrický dialóg, striedajú sa repliky A,B.
- Asymetrický dialóg –
postavy prestanú komunikovať - vnútorný monológ.
- Monológ: neprerušovaný prehovor jednej
postavy, nie je súčasťou dialógu.
- Vnútorný monológ: výpoveď osoby, kt. táto adresuje sama sebe
(myslená).
- Výstup - zmena počtu osôb na scéne – príchod alebo odchod ďalšej osoby.
- Scéna
(obraz) - uzavretá, dejovo rozvedená časť, širšia ako výstup, ale užšia než dejstvo - zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na
javisku.
- Dejstvo - celok, ktorý má svoju čiastkovú expozíciu, zápletku i jej čiastkové rozuzlenie - časti hry
oddelené zvyčajne spustením opony.
- Scénické poznámky: v zátvorkách, osvetľujú miesto deja,
konanie a pohyb postáv.
Dramatické žánre
TRAGÉDIA: je najstarší dramatický žáner.
- boj
jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami => smrť hlavného hrdinu,
- Hrdinom tragédie je vždy výnimočný človek,
ktorý nerobí kompromisy ale odvážne ide za svojim cieľom => jeho činy sú morálne hodnotné a v divákovi vyvolajú katarziu
(očistenie).
- tragédia mala obyčajne päť dejstiev. Dodržiavala sa pritom jednota miesta, času
a deja.
KOMÉDIA: podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka. Hrdinom
komédie nemôže byť človek tragický a výnimočný – iba bezvýznamný človek. Vznikla v Grécku (Aristófanes) a v Rímskej ríši
(Plautus)
- situačná komika: zakladá sa na grotesknosti, smiešnosti situácie, v ktorej sa vyskytnú
postavy
- charakterová komika: zakladá sa na komickosti charakterov
postáv
VESELOHRA: je názov pre novodobú komédiu. Rozdiel medzi komédiou a veselohrou spočíva
v tom, že vo veselohre postavy vedia o svojej smiešnosti, preto si „strieľajú“ aj zo seba. V komédii sa postavy tvária vždy vážne, sú
typologicky vyhranené.
V stredoveku sa náboženské hry hrali v chrámoch (scény zo života Krista a svätých) => svetské
scény z evanjelií a humorné scénky sa v chráme nemohli hrať, preto sa začali inscenovať pred kostolom -
veselohra.
ZAKLADATELIA SLOVENSKEJ VESELOHRY: Ján
Chalupka (Kocúrkovo, 1836), Jonáš
Záborský (Najdúch, 1865) a Ján Palárik (Zmierenie
alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, 1860; Inkognito, 1858) => písali pre široké vrstvy
obyvateľstva, preto si zvolili za žáner ľahkú, nenáročnú a úsmevnú veselohru (nie
náročnú tragédiu, resp. komédiu).
DVA NAJDÔLEŽITEJŠIE KONFLIKTY SLOVENSKEJ VESELOHRY TÝCH
ČIAS:
- napätý vzťah medzi aristokraciou (zemanmi) a ostatnými spoločenskými vrstvami (vzdelanci, mešťania, roľníci a
remeselníci)
- snaha uvedomelých predstaviteľov všetkých vrstiev nášho národa zabrániť rodiacej sa maďarizácii
Slovákov.
ČINOHRA: je dráma v užšom zmysle. Vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia.
Zobrazuje vážne spoločenské problémy. Základom jej dramatického napätia bývajú rozpory medzi postavami.
Dramatické umenia
SYSTÉM DRAMATICKÝCH UMENÍ:
- Divadlo – audio-vizuálne
umenie.
- Film – technické audio-vizuálne umenie.
- Televízia – tech. audio-vizuálne
umenie.
- Rozhlas – tech. audiálnym umenie bez možnosti využitia zrakového
princípu.
HEREC: je spojením medzi autorom (textom), režisérom a divákom => vytvára hereckú postavu =>
postave bez herca neexistuje (herec – človek, herec – bábka – bábkoherec)
Pre existenciu divadelného tvaru je nevyhnutnou podmienkou
jeho existencie => všetky ostatné divadelné zložky sa prejavujú iba skrze herca, jeho konanie a významy, ktoré
vytvára
REŽISÉR: hru prečíta, upraví, vyberie hercov, vytvorí koncepciu javiska, určuje atmosféru
a zameranie inscenácie. dáva pozor, aby hru nenadinterpretoval=> má pozíciu druhého autora
vedie herca, scénografa, hudobného
skladateľa, choreografa...
DRAMATURGIA: prípravná umelecká činnosť
DRAMATURG: je
poverený výberom a zostavovaním repertoáru - repertoár býva zostavovaný s veľkým časovým predstihom (aj niekoľko rokov dopredu) =>
určuje smerovanie divadla, kolektívu….
- zabezpečuje literárnu prípravu diela a ideové - zameranie inscenácie preklad –
literárna časť práce dramaturga
- práca s verbálno-hereckými prostriedkami a režijno-koncepčnými postupmiu + spolupráca
s režisérom a ostatnými členmi tvorivého štábu
INSCENÁCIA: prenesenie dramatického textu na
javisko, do televízie alebo do rozhlasu => je syntézou hereckej, dramaturgickej, režijnej a výtvarno-hudobnej zložky.
Naštudovanie
divadelného diela do podoby divadelnej hry (inscenácie) sa
nazýva INSCENOVANIE.
Predpremiéra: neoficiálne uvedenie divadelnej hry pre novinárov a pozvaných
hostí.
Premiéra: prvé uvedenie divadelnej hry.
Repríza: druhé uvedenie divadelnej
hry.
Derniéra: posledné uvedenie divadelnej hry.
INSCENAČNÉ FORMY:
- DIVADELNÁ
(rozhlasová, televízna) HRA: literárna forma patriaca do literárneho druhu DRÁMA. Má podobu dramatického textu. – audiovizuálne
umenie realizujúce sa na špeciálne upravenom priestore – javisku => divák je
prítomný
- FILM: dramatický žáner, ktorý v sebe spája obraz, slovo, hudbu a zvuk, môže byť celovečerný, krátky,
hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny... => divák nieje prítomný
- ROZHLASOVÁ HRA: je literárno -
dramatický žáner využívajúci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez možnosti využitia zrakového princípu,
hlavným prvkom je zvuk a zvukové efekty => divák nie je prítomný
- TELEVÍZNA HRA: dramatický žáner, technické
audiovizuálne umenie, dôraz sa kladie na sluchové (audiálne) vnímanie textu, v porovnaní s filmom, je viac založená na slove, vyznačuje sa
malým časovým a priestorovým rozpätím, menší počet postáv, tematicky spracováva domáce, rodinné príbehy, spoločen. udalosti =>
divák nie je prítomný.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta